Konečne som to dopísala! :) Túto jednodielovku píšem už štyri dni a to takým spôsobom, že som každý deň naťukala asi dve vety :D Dnes som sa k tomu dokopala a vzniklo toto :) Hope you'll like it:)x
Neskutočne ma oziabali nohy. Možno preto, lebo som nemala
ponožky... a asi preto, že som bola vonku v strede decembra. Nemala
som make-up a všetko, čo som mala na sebe boli vypraté úzke čierne džínsy
a voľný sveter s kotvou vpredu. Nebola som učesaná, hnedé vlasy mi
padali v prirodzených vlnách na plecia a šírili vôňu čerešňových
kvetov.
Oči mi obklopoval jemný odtieň červenej od tej trochy
spánku, čo som mala, alebo skôr nemala, minulú noc.
Ešte nesnežilo, ale zdalo sa, akoby na tráve spočívala námraza.
Ocitla som sa v strede prázdnej ulice, a nehľadala
nič konkrétne, na čo by som mohla myslieť. Teplota pomaly klesala. Vedela som,
že by som sa mala otočiť, a tak sa uchrániť pred poriadnym prechladnutím,
ale nechcelo sa mi vracať späť do toho prázdneho domu, čo mi nechali rodičia.
Boli preč, nechali mi všetko, čo by som mohla potrebovať, ale... prázdnota bola
stále tam.
Snažila som sa zamestnať myseľ inými myšlienkami, aby som
aspoň na chvíľu zabudla na to, že totálne mrznem. Oči sa mi pomaly zatvárali
s každým krokom po kamenistej ceste, až pokiaľ som necítila, ako sa mi
podlomili nohy a spadla som na malé kamienky, ležiace uprostred ulice.
Čo je to za pípanie... a kde som? spýtala som sa
v duchu. Prinútila som ťažké očné viečka, aby sa otvorili, a tým som
zistila, kde moje telo ležalo, zdalo sa akoby roky.
Prižmúrila som oči, keď jemné svetlo preniklo až k nim
a pohľadom prechádzala po bielej miestnosti, kde som ležala. Nos mi
pošteklil ostrý zápach čistiaceho prostriedku a ja som sa zamračila.
Pocítila som na mojej pravej ruke teplo a kútikom oka
som zazrela osobu dívajúcu sa na mňa. Žmurkla som predtým, než som
zaregistrovala, kto držal moju studenú dlaň.
Jeho dokonalo nagélované blonďavé vlasy s nádychom
hnedej mu trčali do strán a upieral na mňa oči najmodrejšej farby, akú som
kedy videla. Pery mal vysušené od mrazivého vzduchu a teraz jemne sa mu
zavlnili.
„Si hore... konečne,“ prehovoril. Jeho hlas mal silný írsky
prízvuk, a tým bolo každé slovo oveľa zaujímavejšie.
„No,“ nadýchol sa pred vysvetľovaním. „Aj s mojimi
kamarátmi sme išli v aute po tej prázdnej ceste, keď som zbadal dievča
ležiace uprostred. Povedal som im, nech zastavia a bežal som k nej. Nehýbala
sa. Moje prsty sa dotkli chladnej kože, tak som ju zdvihol a vzal do auta.
Skončili sme v tejto prekliatej nemocnici, kde som kričal na personál,
nech pomôžu tej úbohej dievčine. To dievča si bola ty. Dievča, pri ktorom som
zostal celú noc, len aby som sa uistil, že je v poriadku, i nemám poňatia,
ako sa volá, a nič o nej neviem. Tak povieš mi prosím, darling, tvoje
meno predtým, než sa zbláznim?“
Srdce mi zastalo.
„Patricia,“ nadýchla som sa a stlačila jeho ruku
silnejšie.
„Patricia,“ zopakoval šeptom, a sklopil pohľad dolu, na
jeho nohy.
„Ďakujem,“ zachripela som sotva počuteľne, snažiac sa
povedať mu, čo už pre mňa znamenal.
Zdvihol hlavu a na zdanlivo zmätenej tvári sa mu
objavil úsmev.
„Nemusíš tu so mnou zostať, odteraz si dám pozor,“ uistila
som ho, i keď sa zdalo, že ho trápi niečo iné.
„...nemôžem tomu uveriť,“ začal, a ja som naňho zmätene
pozrela, snažiac sa zistiť, čo tým myslel. „Jediné čo viem, je tvoje meno... a neskutočne
sa chcem o tebe dozvedieť všetko,“ potichu vydýchol.
Neveriacky som zažmurkala.
„Je to divné si predstaviť, však? Nikdy som nič podobné
nezažil, tak prečo je to malé dievča, čo som našiel mrznúť uprostred cesty v mojej
mysli, od kedy som ju uvidel? Toto nie som ja,“ pokrútil hlavou.
Nadýchla som sa. „Tak, aspoň vieš moje meno... prepáč, že
som spôsobila toľko problémov,“ zašepkala som s horkosťou, keď som vytiahla
ruku z jeho dlane a pretočila som sa tak, aby som sa nemohla pozrieť
do jeho žiariacich očí. Nastalo ticho.
„Niall... Len Niall,“ povedal a ja som počula, ako
škrípajúc odsúva stoličku. Otočila som sa naspäť práve v tej chvíli, keď
vychádzal z dverí bez obzretia sa.
Zatvorila som oči, ako opustená slza dopadla na deku, kde
ležali naše ruky... ale teraz jeho dlaň bola preč, asi navždy,
Zobudila som sa na zvuk viacerých hlasov a jeden,
snažiaci sa stíšiť ich. Opatrne som otvorila oči a vzápätí skoro dostala infarkt.
Skláňalo sa nado mnou päť hláv, a ako som si uvedomila, jedna z nich
patrila Niallovi.
„Prebúdza sa!“ zajačal jeden z nich a bol to
nanešťastie ten, čo mal hlavu pri mojom uchu.
„Louis! A teraz je pravdepodobne hluchá, od tvojho
dokonalého hlasu, ty idiot!“ okríkol ho Niall s jeho írskym prízvukom. Nemohla
som si pomôcť, ale zasmiala som sa.
„Ja som Liam,“ predstavil sa chalan stojaci vedľa Nialla.
„Harry,“ uškrnul sa ten s kučeravými vlasmi a zamával
mi.
„Zayn,“ povedal potichu čiernovlasý, ktorý sa mi zdal
najviac hanblivý.
„LOUIS!“ opäť zajačal chalan v pásikavom tričku.
„Louis, preboha! Práve sa zobudila, a určite nepotrebuje,
aby jej každú chvíľu niekto jačal do ucha!“ povedal mu Niall, a znel naštvane.
„Čo je to tu?“ do izby vletela sestrička. Keď uvidela
všetkých natlačených na mne, chytila sa za srdce. „Potrebuje kľud! A povedala
som iba pár minút! Radšej choďte von. Všetci von!“ skríkla na nich a ja som
sa zasmiala. Ani mi nestihli vysvetliť, prečo vlastne boli pri mne, pomyslela
som si sklamane.
Zrazu som pocítila ostré pichnutie v srdci. To nič nie
je, upokojovala som sa.
Ešte som videla, ako na mojom stolíku pristál nejaký
papierik. Zbadala som na ňom číslo a pod tým Ozvi sa, xo – Niall. Na tvári
sa mi zjavil obrovský úsmev a mala som ho po celý čas, čo mi sestrička
kontrolovala pulz.
Povinne k tomu pustiť toto! :))
Z pohľadu tretej
osoby
No Patricia sa mu už neozvala. Zistili jej závažné ochorenie
srdca a ona podľahla.
V deň pohrebu Niall postával pred cintorínom. Na nos mu
dopadla snehová vločka. Potom ďalšia a ďalšia. Pribúdalo ich, až kým
vzduch nenaplnili prívaly snehu a celý svet sa ochladil a zbelel. Popoludňajšia
obloha bola od zúriacej búrky temná.
Cez topánky Niallovi presakoval mokrý sneh, od ktorého ho
oziabali prsty na nohách a celý premrzol až na kosť. Za bránou cintorína
sa tiahla cesta lemovaná stromami, ktorých holé konáre sa vypínali na pozadí
olovenej oblohy. Z bieloby čerstvo napadaného snehu trčali náhrobné kamene
a kríže ako špinavé krivé zuby.
Potichu prešiel bránou, a šál si povytiahol až k nosu.
Ruky si prekrížil na hrudi a pomaly kráčal k skupine ľudí odetých v
čiernom na konci cesty. Kým k nim prišiel, pohreb sa skončil. Všetci
opúšťali cintorín, a okolo Nialla prechádzali, akoby tam ani nebol.
Na náhrobnom kameni bolo vytesané meno Patricia Ann Counts. Niall
si kľakol do studeného snehu, a dlane položil na hlinu. Bola vlhká, temná
a mrazivá. Zaboril do nej ruky, ktoré mu takmer okamžite premrzli, ale
bolo mu to jedno, vítal to pálenie.
Nevedel vlastne, ani čo robí, iba pociťoval obrovský smútok.
Nič o nej síce nevedel, no to dievča mu obrátilo celý život hore nohami.
Vyvrátil hlavu k nebu, ktoré bolo pokryté chumáčmi
čiernych mračien. Bol celý zasnežený, sneh mu zlepil mihalnice a zamočil špičku
nosa. „Prečo?“ zaúpel potichu. Osamelá slza dopadla do snehu.
Život nie je fér. A on to práve zistil na vlastnej
koži.
také krásne na konci som si aj poplakala :) a tá pesnička k tomu... nádhera :) nemám slov :)
OdpovedaťOdstrániťoo, to vážne? ďakujem:)
OdstrániťOch , aj slza mi ušla^
OdpovedaťOdstrániťTo je tak krásne a dojímavé zároveň:)
Úžasne:)x
ďakujeeem:)x
OdstrániťBože to je take krasne a smutne:( normalne mi ubehla slza :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :) ja som nechcela, aby ste plakali :(♥
OdstrániťOh my Carrot.....
OdpovedaťOdstrániťTo je krásne a smutné zároveň...
Dokonca na konci mi aj slza ušla....
Dokonalé :)
ďakujem moc :)
Odstrániťveru, život nie je fér, ale prečo?? sooo beatiful, ako krásne si to napísala, ale tak ty vieš písať iba krásne :* ja ťa tááák veľmi obdivujem, dokonalé ♥ LOVE YA SOO MUCH ♥
OdpovedaťOdstrániťale Kikušenka moja, ty píšeš lepšie ;) ďakujem:) love ya too:-**
Odstrániťtoto mi už nerob dievča, lebo na moju citlivú povahu sa hodia len šťastné konce :) ale je to nádherné, tá pesnička ešte, och...
OdpovedaťOdstrániť*Evush*
prepááč :( ale mne sa takéto píšu najlepšie :D ďakujem:))
OdstrániťKatie, ty si taká perfektná...napísať takýto skvelý One Shoot, a ešte k tomu s Niallom...no proste nemám slov! strašne skvelá spisovateľka z teba bude, teda, ak sa budeš snažiť a hlavne ak budeš chcieť :) a ver mi, že raz si určite tvoju knihu kúpim, aj keď predpokladám, že nebude o 1D :) lova ya♥
OdpovedaťOdstrániťale to niee, nepreháňaj prosím ťa! :) ďakujem, honey♥ love ya too:)x
Odstrániťale veď ja vôbec nepreháňam! je to úplná pravda! :) ty si neskutočne talentovaná, až ti to občas závidím! :) a všetky tieto tvoje kresby to len potvrdzujú :) love ya mooore! ♥
Odstrániťuzaasne :) som si aj poplakala na konci a ta pesnicka k tomu uplne sadla :( :) nadhera
OdpovedaťOdstrániťnajúžasnejšie ! ja to tu žerem! táto poviedka je proste dokonalé :3
OdpovedaťOdstrániť