SWOL - EPILÓG

Uvedomila som si, že som šla príliš do budúcnosti. Je to veľmi divné, ale keď už som to urobila, dokončím to. Enjoy! ♥

P.S.: Na konci vás čakajú moje úplne zmysluplné kecy :)

„Mamíí, poď dolu,“ ozval sa detský hlások.

„Už idem!“ zakričala som a okolo krku si omotala šatku. Po ceste z izby som sa skontrolovala v zrkadle. Musela som si položiť základnú otázku. Zmenila som sa? Nie len výzorovo, ale aj vnútorne. A to je dôležité. Pretože keby sa neudobrím s Harrym, nikdy sa nespoznám s Liamom a nezaložíme si rodinu. Verím, že všetko je dopredu určené, ale my svojimi rozhodnutiami to môžeme ovplyvniť. No môj osud neľutujem. Stalo sa, čo sa malo a som šťastná.

Zbehla som dolu schodmi do obývačky, kde na zemi ležal Liam. Rukami si podopieral bradu a sledoval malého Nialla, ako loví Spartaka z akvária.

Spartakus je len jedna z našich piatich korytnačiek.

Niall ho položil na koberec a prisadol si k nám . Chvíľu sme ticho zízali na konštrukciu, čo vyrobil Liam.

Nakoniec sme sa do toho pustili. Pripevnili sme papier, namaľovali nohy a hlavu a nakoniec pancier, podľa Spartaka.

Keď sme dorazili na obrovskú lúku, všetci tam už nedočkavo postávali. Podmienky na púšťanie šarkanov boli priaznivé, fúkal dosť silný vietor.

Rad za radom som po nich prechádzala pohľadom.

Nicole, klepajúca sa v Niallom náručí a zvierajúca ich malú dcérku, ktorá držala v rúčke obrovskú sušienku Oreo. Keď som si uvedomila, že to je ich šarkan, vyprskla som do smiechu.

Louis sa snažil chytiť Elijaha, utekajúceho pred ním aj s ich šarkanom v tvare mrkvy s očami. El ich s úsmevom pozorovala a jemno hojdala ich druhého syna.

Obďaleč postával Harry a vymieňal si zamilované pohľady s jeho snúbenicou, zatiaľ čo sa snažil ignorovať Zayna a Taylor, ktorý okolo nich veselo pobehovali do kruhu. Nakoniec im to vydržalo, Zayn ju po roku požiadal o ruku.

Nialla s Liamom som postrčila k ostatným a ja sama som sa zviezla na zem. O chvíľu si ku mne prisadla Nicole.

„Ani si nevieš predstaviť, aká som šťastná,“ povedala som jej so slzami v očiach.

„Viem, veľmi dobre. Našli sme to, čo sme hľadali.“ Oprela sa hlavou o moje plece a pozrela na mňa.

„Navždy budeš moja najlepšia kamarátka,“ pousmiala sa. Namiesto odpovede som ju zovrela v objatí.

„Harry Potter večer?“ zašepkala som jej do ucha. Rozosmiala sa a potiahla ma k Niallovmu autu. Všetkých sme nechali, tak ako boli a nenápadne sa snažili zmiznúť. Chovali sme sa opäť ako šialené tínedžerky.

Hoci som dospela, a nadobudla mnoho skúseností, vo vnútri srdca vždy taká budem.

Nikdy nevieš, kam vedie tá ‘Strange Way Of Life’.

V prvom rade MASSIVE THANK YOU! Ja viem, je to strašné klišé a všetko okolo toho, ale ja vám to skrátka musím povedať!
Kedysi (asi minulé leto) som na internete objavila nejakú novú skupinu. Povedala som si, prečo nie, vypočujem si to (WMYB). A ten je akýý zlatý, a tento tiež, to boli asi moje prvé reakcie. A potom začal ošiaľ One Direction. Pomaly mi to začínalo liezť hore krkom, a ani vo sne by ma nenapadlo, že ich niekedy budem počúvať, nieto ešte o nich písať poviedku! 

No opäť ma to chytilo asi po pol roku, keď som sledovala všetky fan stránky o nich a dostala som sa k prvým poviedkam o nich. Jediná, čo mi tak utkvela v pamäti bola More Than This od Di. 

Vznikalo ich čoraz viac a ja som si začala len tak pre seba písať hrubý náčrt niečoho čo som volala 'My 1D storx' - áno storx, pomýlila som sa a potom sa mi to už nechcelo opravovať :D Vlastne to tak mám doteraz, ale bola to úplne iná poviedka. (Niekedy sa ju pokúsim dostať do použiteľnej formy)

No a konečne sa dostanem k pointe - pozor, najskôr som myslela, že žiadna nebude -, že vlastne sa mi to zdalo ako kravina zakladať si blog. Nakoniec som to predsa len skúsila a AHA! Našla som si pár - tých najúžasnejších - čitateľov! Viem, že veľa poviedok (asi všetky) sú oveľa lepšie, ako tá moja, no som rada, že som mohla písať PRE VÁS!
A ak ste sa dostali až sem bez unudenia k smrti gratulujem a ešte raz ĎAKUJEM! Bez vás by to nebolo ono!
Až sa mi tlačia oči do očí (moje obľúbené, nie slzy:)), kvôli koncu. Boli to síce iba dva bezvýznamné mesiace v mojom živote, ale pre mňa mali neskutočný význam! Niekedy som váhala - ukončiť to už, alebo ešte počkať? Som rada, že som sa rozhodla pokračovať. Ale teraz je to už pevne zaškatuľkované a nebudem sa k tomu vracať, asi by som sa rozplakala (aké sentimentálne, poviete si, ale ja som vážne citlivá povaha! :D:))
MILUJEM VÁS, ženy moje!♥ xxxxxxxx