Just Ordinary People 03.

Rozmýšľam, čo dokáže spraviť jediný víkend u kamošky... Sťahujem už druhý album skupiny Asking Alexandria, aj keď je to úplne mimo môjho hudobného vkusu :D Pre vlastnú bezpečnosť neodporúčam počúvať :D


Batéria je vybitá. Hlásil môj mobil. Úžasné.  Otvorila som učebnicu dejepisu. Bezpodmienečne som si potrebovala nejako zamestnať myšlienky, aby som nemyslela naňho.

Nedarilo sa. Stále ma sledovali jeho oči. Ja som sa asi zbláznila. Otrieskala som si knihu o hlavu, nepomohlo. Musím sa ísť prevetrať. Síce mám školu, a z dejepisu neviem ani ceknúť.

Hodila som na seba sivé tepláky a mikinu. Do uší som si strčila slúchatká môjho iPodu a hudba mi zaplnila myseľ. Snažila som sa sústrediť iba na text piesní.

Na chodníku som sa rozcvičila a nahodila mierne tempo smerom k parku. Nádych, výdych, nádych, výdych. Dych sa mi zrýchľoval a pomaly som sa začínala potiť. Nevšímala som si to, pokračovala som. Musím sa poriadne vyčerpať, aby večer moje myšlienky nemali šancu. Zaľahnem a zaspím!
Dala som si asi šesť veľkých koliečok okolo parku, a zamierila domov.

V sprche som počúvala šumenie vody a dookola si v hlave spievala tú istú odtrhovačku. Citrusový šampón ma vrátil do reality, že som v sprche už trištvrte hodinu. Rýchlo som vypla vodu a zabalila sa do osušky.

V izbe som si obliekla veľké tričko a vlasy si zopla do copu. Knihy som si zbalila do tašky, nemala som silu ešte aj sa celú noc učiť. Nejako to zvládnem.

Ráno som prekvapivo nemeškala. Prišla som tak akurát, aby som mohla Lise porozprávať o tom chalanovi.

„A je to jasnéé,“ zatiahla.

„Čo je jasné?“

„Buchla si sa do neho,“ priateľsky ma štuchla do pleca.

„Hmm, ale aj tak o ňom nič neviem. A ty dobre vieš, že chalanov podľa vzhľadu nesúdim.“ Pod jej prísnym pohľadom som nakoniec musela dodať. „No, možno trošku.“
„Určite sa ešte stretnete.“
Dosť som o tom pochybovala, no radšej som bola ticho.

„Thanks god it’s Friday,“ otrávene zahlásila Liz po skončení vyučovania. Z dejepisu sme dostali písomku, ale otázky boli ľahké a prehľadné. Vyplnila som všetko a to som sa ani nemusela učiť!

„Čo robíš cez víkend?“ spýtala sa ma.

„Mama ma chcela niekam zobrať, konečne nepracuje.“
„Aha, tak sa vidíme v pondelok,“ objala ma a pobozkala na líce. „Bye honey!“
„Byee,“ zakričala som za ňou.

Mama ma zobrala na nákupy do Londýna. Taká dámska jazda.

Na Oxford Street sme brázdili jeden obchod za druhým. Užívala som si ten pocit, pretože s mamou často nebývam. Chichotali sme sa ako pubertiačky, keď sme si skúšali rôzne veci.

„Ľúbim ťa, mami,“ vyhlásila som, keď sme sedeli na káve.

„Veď aj ja teba,“ usmiala sa a okolo očí sa jej vytvorili malé vrásky. Gaštanové vlasy jej padali v úhľadných vlnách na plecia. Sivé oči sa na mňa dívali s láskou a nehou.

Vraj sa na ňu veľmi podobám, okrem očí. Tie mám po otcovi. Nikdy som ho nevidela, odišiel, keď som bola veľmi malá. „Musel odísť, zlatko,“ hovorievala mama. „Veľmi nás ľúbil, ale okolnosti mu nedovolili zostať s nami.“

Mama sa veľmi snažila nahrádzať mi ho. No i kvôli svojej práci nemala na mňa toľko času, tak som sa naučila samostatnosti. Okamihy s ňou sú pre mňa preto vzácnosťou.

Doma v izbe som zistila, že mám dve nové esemesky, tentoraz to však nebol planý poplach...

Ja viem, že vás naťahujem, ale baví ma to :D Takže, čo keby ste mi do komentáru napísali, kto si myslíte, že to bude? :P
Ľúbim váás!:) xx