Strange Way Of Life 38.

Moje milé čitateľky,
Vidím to tak, že táto poviedka už nemá budúcnosť :) Nemám jej už čo dať, všetky moje myšlienky som vyčerpala :) Mala som síce pripravenú ešte jednu zápletku, ale to je už tak ohrané :) Chcem iba, aby to bolo originálne, a nič ma nenapadá :) Takže, bude už len asi pár posledných dielov, a potom sa s ňou rozlúčime ;)
Možno by som začala písať niečo nové, uvidíme :) V najhoršom prípade ma napadlo, že by som mohla preložiť nejakú poviedku z angličtiny :)
No, a ešte som chcela, že ste ma sklamali :( Je tu, že si to prečítalo viac ako 60 ľudí, ale dostala som od vás len dva komentáre :( Mne stačí, keď mi napíšete jednoducho, či sa vám to páči, alebo nie... Prepáčte za kecy ;) 
With love, your Katie:) xx

V nose ma pošteklila vôňa čerstvej kávy a lievancov. Zabalila som sa do plachty, ktorou som bola prikrytá a tučniakovským krokom prešla ku kufrom. Odtiaľ som vytiahla biele bavlnené šaty a navliekla ich na seba.

V kuchyni ma už očakávali raňajky. Liam stál pri otvorených dverách na pláž a usmieval sa na mňa.

"Vyzerá to nádherne láska," povedala som mu. Jeho úsmev sa rozšíril ešte viac a zovrel ma v objatí. 

"Rýchlo sa naraňajkuj, potom vyrážame na pláž." Vyzeralo to na nádherný deň. Len čo sme dorazili, súkromným lietadlom na malé letisko pri pobrežnej oblasti, taxík nás odviezol do "skromného" plážového domčeka. S Liamom sme si dali spoločnú sprchu a potom si užívali našu vášeň v posteli.

"Nakrémuješ mi chrbát?" spýtala som sa Liama, ležiac na bruchu na osuške. 

"Jasné," vybral z tašky krém na opaľovanie a obkročmo si na mňa sadol. Rozviazal mi vrchný diel plaviek a rozotrel trochu krému. Potom presunul ruky na moje boky, na brucho a na prsia. Povzdychla som si. "Liam, tu nie, hocikto nás môže vidieť, aj začuť," zamrmlala som. "Je to len naša súkromná pláž, takže nie, nemôže," povedal a začal ma bozkávať na krku. S ťažkosťami som sa k nemu otočila a on odhodil moju podprsenku presne na stoličku na terase. Jemne ma priľahol a moje ústa boli o chvíľu zamestnané. Zrnká piesku som mala úplne všade, ale bolo mi to jedno. Zopakovali sme si krásnu noc.

Na druhý deň som pripravila raňajky ja a potom sme sa vybrali na malú prechádzku. Neďaleko som zazrela maják, tak sa rozhodlo, že k nemu vyšliapeme. 

"Liáám, no tak, už len kúsok," hovorila som zadýchane a dívala sa na neho, ako sa driape hore schodmi, pridržiavajúc sa zábradlia. Boli sme trochu zmoknutí, pretože po celú cestu na nás pršal jemný dážď. 

Nakoniec sa nám podarilo dostať sa až hore. Liam si sadol na zem a odmietol sa odtiaľ pohnúť. Na prehliadku majáku zvnútra som teda šla sama. Pri odchode som sa podpísala do kroniky. Prvýkrát ako Elizabeth Paynová. 

Na ďalší deň sme šli na verejnú pláž a Liam si požičal surf. Ja som bola iba pozorovateľ z diaľky. Až kým sa nerozhodol, že sa to musím naučiť aj ja. V princípe to bolo niečo podobné, ako snowboard. Vysvetlil mi základy, na suchu a potom sme pomaly išli do vody. Žiaden úraz nebol, len som toľkokrát padala, že som stále mala v nose vodu. 

"Ja to vzdávam," zahlásila som unavene, keď som sa konečne dostala na breh.

"Nie, neboj sa, zajtra ti to pôjde lepšie," sľuboval Liam.

Chcela som mu niečo odseknúť, ale radšej som si zahryzla do jazyka.

Ostatné dni pokračovali v podobnom stereotype, ale neboli nudné. Užívali sme si každú chvíľu, čo sme tam strávili. Preto som zostala smutná, že už odchádzame domov. Ale Liam mi sľúbil, že sa tam niekedy určite vrátime.

A, je to také divné, lebo som nevedela, ako to opísať :)
Ďalšia bude pravdepodobne v utorok, ale ak sa mi podarí, tak aj zajtra;)
Ľúbim vás!♥