Strange Way Of Life 40.

Nebudem sa tu nejako rozpisovať, iba že- toto je posledná časť+ bude ešte epilóg :) Ľúbim vás! xxxx


Liam
"Á-áno, už sme na ceste," vykoktal zo seba Zayn a viditeľne zbledol.
"Kto volal?" zamračil som sa naňho.
"Tvoja žena... práve... rodí," vyvalil oči. Chvíľu som naňho neveriacky civel.
"To nemyslíš vážne! Tak čo tu ešte robíme?!" skríkol som a začal ho ťahať von.
Nasadol som na miesto šoféra, a už sme sa rútili po diaľnici viac než povolenou rýchlosťou. No v tomto prípade mi to bolo jedno. Asi som mal na tvári stále zhrozený výraz, pretože ešte mierne podnapitý Zayn sa začal ospravedlňovať.
"Pozri, ja som vážne nevedel, ako do dopadne," skrivil tvár.
"Na tom už nezáleží. Načo sme sem vlastne šli?" zlostne som po ňom šibol pohľadom.
"Som, som si myslel, že to bude dobré odreagovanie. Vieš, aspoň na chvíľu vypadnúť z domu. A keď si tu zadriemal..." povzdychol si.
Prevrátil som očami. Rukami som pevne zvieral volant, od nervozity sa mi potili. O chvíľu budem otcom. Tá predstava bola taká... divná. Mal som dosť času pripraviť sa na to, ale keď už to bolo tu, nevedel som, ako sa mám chovať. Zmení ma to? Určite, z Louisa sa po narodení Elijaha stal krotký baránok. Výrazne dospel.
A ja? Snáď som už dosť dospelý, "otecko 1D family". Ale i tak. A naša skupina. Bolo to to najlepšie rozhodnutie, čo sme mohli učiniť, že sme sa jej vzdali. Budem mať dosť času sa venovať svojej rodine. Malej dcérke, alebo synčekovi. Ako asi bude vyzerať?
Neuvedomil som si, že zadržiavam dych. Prudko som vydýchol a znovu sa nadýchol. Liam, bude to v poriadku, nepanikár.
Uľavilo sa mi, keď som vošiel do Londýna a hnal sa smerom k nemocnici.
"Prepáčte, je tu niekde Elizabeth Paynová?" vyhŕkol som na pani pri recepcii. Podozrievavo sa na mňa zahľadela. "Ona teraz rodí, ja som otec!" skríkol som na ňu od nervov.
Prikývla a nasmerovala ma na poschodie. Tryskom som sa rozbehol k sále. Beth ležala na nemocničnej posteli a vyzerala strhane. V tvári bola celá bledá a spotená, v očiach sa jej leskli slzy. Keď ma uvidela, uvoľnila ruku, ktorou zvierala Nicole a chytila moju. Vyzeralo to, že dieťatko je už skoro vonku.
"Liam James Payne! Ako si to, uh, predstavuješ?! Ak umriem, ja ťa, urghh, vlastnoručne zabijem!" Odmlčala sa, aby vzápätí z jej úst vyšiel malý výkrik. Bože, ona trpí. V ruke som pomaly strácal cit.
Lekári ma navliekli do nejakého plášťa.
"Láska, už som tu, neboj sa, všetko bude dobré. Zvládneš to," vravel som jej upokojujúco.
"Neopovažuj sa to vravieť! Skús-si-to-sám!" dychčala.
"Ešte posledný krát zatlačte, silno!" povedal lekár.
Zrazu miestnosť naplnil detský plač. Beth s úľavou vydýchla, a na tvári sa jej rozlial šťastný úsmev.
"Môžete prestrihnúť pupočnú šnúru," počul som doktora. Musel mi to zopakovať dvakrát, bol som z toho strašne mimo. Strčil mi niečo do ruky, ale nezistil som, čo to bolo, pretože som zamdlel.
Prebral som sa až keď ma niekto prefackal. Zistil som, že som na nemocničnej chodbe. Všetko som mal zahmlené. Zmohol som sa iba na to, že som vyhľadal sestričku a spýtal sa na náš uzlíček radosti.
"Nech sa páči, váš Niall Liam Payne," podala mi ho. (meno som sa snažila vymyslieť asi pol hodinu, no nič také príhodné som nenašla, takže som to vzdala :D - rozhodovala som sa medzi Loganom, Nathanom a Dannym :D ak by vás niečo napadlo, do komentáru ;))
Drobné telíčko, čo mi spočívalo na rukách mi vyčarilo jemný úsmev a v očiach ma zaštípali slzy. Slabučko sa pomrvil a zamrnčal. Prešiel som s ním za Beth.
Oči držala ledva otvorené, no starostlivo natiahla ruky a zručne si ho prebrala.
"Ahoj maličký," prihovorila sa mu. "Ja som tvoja mamička, a toto je tvoj otecko." Usmiala sa na mňa a ja som ju pobozkal. Teraz sme na všetko traja.

Inak, neviem prečo, v e-maily mi zobrazí, že mám nový komentár, ale tu v bloggerovi ani za boha :D
Aj teraz napríklad tu mám komentár od Kiky, a nedá sa mi to zobraziť! Tak ti odpíšem sem: Nie je to trápne, mne sa páči, že sa ti to páči :D a že ďakujem a aj ja ťa milujem♥