My Carrot Boy :)

Woo, mám to! :D Tuto teda ďakujem mojej Nikolke za nápad :)x
Ako vám určite názov napovedal, bude to o Louíím :) Nie je to tragické, skôr také... ja neviem, divné? Proste niečo trochu iné, tak dúfam, že sa bude páčiť♥

„Mrkva!“ vykríkla som a vrhla sa na sáčok s mrkvovými semiačkami. „To rozhodne chcem.“

Trisha sa na mne len smiala a krútila hlavou. Boli sme v záhradníctve a ja som hľadala vhodný kvetináč, do ktorého by som presadila maminu rastlinu. Nejakým nedopatrením sa mi ho podarilo rozbiť, a keďže naši aj bratom boli preč, mohla som nerušene škodu napraviť. A práve vtedy som zbadala mrkvové semiačka a náhle ma napadlo, že keď už idem presádzať, zasadím si aj ich.

Nakoniec som vybrala dva milé kvetináče, a rozlúčila sa s Trishou.

V byte som na seba hodila fialové tepláky a biele tielko, zobrala vrecko zeminy a usadila sa na balkón. Opatrne som zasadila mamin kvet a vrátila ho na pôvodné miesto. Dúfala som, že si nič nevšimne.

Potom som do obdĺžnikového črepníka nasypala semiačka, zaliala a položila ho na parapet. Prešla som do kúpeľne a pomaly si umývala ruky. Fascinovane som sledovala, ako sa voda farbí na hnedo a steká do odtoku. V byte pestovať mrkvu sa môže zdať čudné, ale už sme mali aj papriku a reďkovku, tak prečo nie? A navyše som veľký milovník mrkvy. Nemôžem stále takto snívať, ešte si robím chúťky. Povzdychla som si a zamierila do kuchyne, s úmyslom vytiahnuť nejakú z chladničky. Po ceste som sa zastavila na balkóne a zadívala sa na črepník. Zdá sa mi to, alebo odtiaľ trčia vlasy? Asi mi to hrablo. Potriasla som hlavou a konečne sa dostala do kuchyne. Vybrala som krásne oranžovú mrkvu a umyla si ju. S chuťou som do nej zahryzla, spokojne sa usmiala a vracala sa naspäť do izby.

Pohľadom som sledovala izby, vedľa ktorých som prechádzala. V obývačke som zaregistrovala nejaký pohyb, ale potom svoju pozornosť upriamila na dvere. Vzápätí ma myklo, keď som si uvedomila, čo som videla. Prudko som zacúvala späť a nakukla do obývačky.

Vykríkla som a začala sa dusiť kúskom mrkvy. Chalan, ufúľaný od hliny, podotýkam nahý, na mňa uprel vystrašený pohľad. „Č-čo...?“ bolo jediné na čo som sa zmohla a rýchlo sa od neho odvrátila.

„Prepáč, ja naozaj neviem, ako som sa sem dostal. V záhrade som sadil mrkvu a zrazu som sa ocitol tu,“ drmolil rýchlo a ukázal rukou na balkón. „Vyšiel som z črepníka,“ skrivil tvár.

Vyšlo zo mňa prekvapené huh? a radšej som mlčala. „Mal... mal by som ísť,“ povedal chalan po chvíli ticha.

„Takto?“ kývla som rukou jeho smerom, ale nepozerala sa naňho. „Hmm... máš pravdu.“

„Kúpeľňa je tamto, donesiem ti bratove veci,“ povedala som a rýchlo sa pratala do bratovej izby. Zo skrine som vytiahla šedé tepláky a prúžkované tričko. Malo by mu to byť dobré.

Pootvorila som kúpeľňové dvere a hodila mu veci na podlahu. Potom som sa oprela o stenu a sťažka dýchala. Z môjho kvetináča – vyrástol? to je jedno, dôležité je, že chalan. Ale aký? Preboha, Cora, skľudni hormón, nadávala som si v duchu. No som vôbec normálna?

Zrazu sa otvorili dvere a vyšiel ten chalan. „Mimochodom som Louis,“ podal mi ruku.

„Cora,“ hlesla som.

„Cora, ďakujem a už asi naozaj pôjdem. Takáto divná vec sa mi v živote nestala, neviem čo ti mám povedať,“ usmial sa a okolo očí sa mu vytvorili jemné vrásky.

„Tak proste zostaň,“ zamrmlala som potichu. „Čo?“ spýtal sa. Zopakovala som mu to a on pokrčil plecami. Zaviedla som ho do kuchyne, a ponúkla mu mrkvu. A tak sme si obaja sadli na zem, opreli sa chrbtom o kredenc a ticho narúšalo iba chrúmanie mrkvy.

Ako som si tak Louisa prehliadala, niekoho mi strašne pripomínal, ale nevedela som si spomenúť, že koho.

Nejako sa popri chrúmaní mrkvy začali ozývať aj naše hlasy a po chvíli sme sa od smiechu váľali po zemi. Začali sme pri úplných kravinách, napríklad akú farbu má naša posteľná bielizeň, a potom ma pochválil, že som mu vybrala pásikavé tričko. Chvíľu som naňho zízala, on vyprskol do smiechu a objasnil, že ich zbožňuje.

Celý čas sa nám ústa nezatvorili, veľmi som si s ním rozumela. Nejakým spôsobom sa mi ho podarilo presvedčiť, nech mi zaspieva.

Očarene som ho sledovala a potom sa mu vrhla okolo krku. Bolo mi jedno, že ho poznám iba pár hodín, moje ústa našli jeho.

Jeho posledné 'be my baby', putovalo do môjho uška, ale zrazu sa zmenilo na screamovanie a ja som sa automaticky strhla.

Rozlepila som oči a zastavila tóny môjho budíka. Iná pesnička by ma neprebrala, ale teraz som ani nechcela, aby som sa prebrala. Preboha, veď je sobota. Opatrne som sa postavila a vzápätí takmer stúpila na tanier, na ktorom bol ešte kúsok zoschnutej mrkvy. Aha, tak už chápem ten sen. Ospalo som si vlasy vypla do copu a šla do kuchyne.

„Cora, nemáme mlieko, skočíš do obchodu?“ vybehla na mňa mama. Brat sa na mňa vyškieral spoza stola. Niekedy sa správa ako pubertiak, aj keď je už dospelý.

„A čo mám robiť?“ zamrmlala som si pod nos. Štvalo ma, že som sa zobudila. Nádherný sen, nádherný chalan. Ale také kraviny sa mi snívajú, pch, že z kvetináča. Ani som sa neprezliekala, iba si hodila na vrch mikinu, obchod sme mali hneď za rohom.

Už som bola iba pár metrov od nášho domu, spolu s taškou s nákupom, keď ma niekto poklopal po pleci. Zvrtla som sa a ocitla sa pred chlapcom s kockovanými pyžamovými nohavicami. To ma ale ani v najmenšom prípade netrápilo.

„Cora?“ vydýchol.

„Louis?“ spýtala som sa a on vyvalil oči. Musela som vyzerať podobne, až na to, že som zízala aj s otvorenými ústami. „Ty... čo?“  nechápala som.

„Mal som sen...“

„Ja tiež,“ zmätene som zažmurkala.

„Čože?“ šepol. Ja som neodpovedala, namiesto toho som pustila tašku a preplietla si s ním prsty. Opreli sme sa čelami a chvíľu si pozerali do oči. Louis zdvihol naše ruky a priložil si ich k lícu. „Našli sme sa,“ zašepkala som.

Ten koniec som mala asi spraviť inak, však? Who cares... :D xx