Dobre, tak asi nekončíme. Po poslaní tejto časti Maruš nasledovala veľmi vášnivá debata s dvomi alternatívami, a nakoniec sme vyšli s treťou, takže... uvidíte.:)
Ospravedlňujem sa. Za tých 19 dní (čo bolo v skutočnosti len 12, ale Maruš stále nevie matiku), a za flákanie, a za neustále premýšľanie, čo by som mala prestať robiť, lebo ma napadajú nebezpečné veci. Ohľadom blogu. Okej. A ešte za to, že nič nestíham. Je to krátke (a vážne som to potiahla až na dvadsaťdevinu?), a pravdepodobne dosť blbé. A ešte pravdepodobne predposledné, hups?:D enjoy♥
Okej, len oznamujem, že ten twitcam teda nebude; Maruš má svoje povinnosti, ale len čo prestane byť "na ihlách", dáme vedieť a spravíme ho.:) Pustite si Bon Ivera... obľúbená♥
Táto poviedka sa nakoniec úplne neplánovane zvrtla. Už vlastne ani neviem, ako to malo byť, a páči sa mi to takto, ale názov meniť je asi neskoro.:D Možno sa blížime ku koncu. Stala sa taká nešťastná náhoda, vymyslela som novú. A dve naraz písať nezvládam ako sa poznám, takže uvidíme, čo sa vyvinie. Prikláňam sa skôr k tej možnosti, že túto ukončím. Teraz sa teda pýtam vás, myslíte, že by sme sa so SWOL už mali rozlúčiť? enjoy♥ (aj keď osobne si myslím, že toto je jedna z horších častí.)
Dopísala som tento kúsok, a potom iba tak pozerám na klávesnicu - čo ďalej?? Potom mi šiel Sherlock (čo budem predýchavať tie dva roky, keď v nedeľu dajú tretiu epizódu, a zase pauza; damn you BBC), a potom som vlastne už nebola schopná niečo naťukať. Takže dnes iba krátka časť, ale snáď trošku záživnejšia.;)