Forever♥

A máme tu ďalšiu jednodielovku :) Táto je písaná trochu iným spôsob, hádam to všetci pochopíte :) Hope you'll like it ;)♥


Zúrivo som krájala mrkvu na maličké kúsky a postupne ich hádzala do omáčky. Dusno v kuchyni spôsobovalo, že mi na čele naskákali maličké kvapôčky potu. Chrbtom ruky som ich zotrela a pokračovala v práci. Už len pol hodinu, už len pol hodinu. Bol to záchytný bod, o ktorý som sa opierala. Dookola som si to opakovala v hlave. Musím tu vydržať. Keby nemusím, vypadnem čo najskôr. No ledva splácam nájomné. Preto musím byť zamestnaná v tejto reštaurácii. Práca sa mi zháňala dosť ťažko, ale keby viem, čo ma tu čaká, ani sem nejdem.
"Suzanne, kde je to mäso?" ozval sa ostrý hlas mojej šéfovej.
"Ešte chvíľku," zakričala som naspäť. Jeden z problémov. Druhým sú moji spolupracovníci, snáď okrem Hannah. Je jediná podpora, nanešťastie práve dnes nepracovala. Bola som v kuchyni úplne sama, vraj, "Nie je tu už veľa ľudí, môžete ísť domov, Suzanne to dokončí."
Zťažka som si povzdychla a rýchlo miešala omáčku. Kvapka mi frkla na ruku. Mykla som sa, keď mi popálila kožu, ale pokračovala som ďalej. Stáva sa to často. Po rukách som mala menšie, aj väčšie jazvy z popálenín. Zaujate som si prezerala ruky, až kým som nezačula syčanie.
"Doriti," zamrmlala som a odokryla polievku, ktorá sa varila na vedľajšej platni.
Omáčku som odstavila z ohňa a vzala panvicu do ruky. Poliala som mäso pripravené na tanieri a ešte sa to snažila nejak naaranžovať. Zrazu sa mi pri uchu ozval hlas.
"Nechaj to tak, je to už dosť dobré." Skoro som zinfarktovala. Otočila som sa k narušiteľovi tvárou. Prekvapilo ma, ako blízko pri mne stojí a automaticky som cúvala. Akurát že som nemala kam.
"Niall, čo tu opäť robíš? Nevravela som ti snáď už stokrát, že z toho bude problém, keby..." Nestihla som dokončiť.
"Keby ma tu našla šéfka? Ešte sa to nestalo, tak sa neboj," žiarivo sa usmial a ja som sa stratila v tých najmodrejších očiach na svete.
Naklonil svoju tvár bližšie k mojej. Na pokožke som cítila jeho dych.
"Suzanne! Hostia čakajú," šéfová sa blížila smerom ku mne.
"Rýchlo, sem," sykla som na Nialla a strčila ho pod pult. Snažila som sa ho zakryť telom a otočila som sa smerom k nej.
"S kým sa to rozprávaš?" nahnevane sliedila očami po miestnosti.
"Ja ehm... no ja... som si ehm, spievala," vyčarovala som úsmev.
"Tak už to viacej nerob. A nevyškieraj sa na mňa. Kde je to jedlo?"
"Tu," posunula som taniere bližšie k nej.
"Vezmem to. Môžeš ísť, ale len pre tentokrát," pohrozila mi prstom, otočila sa na päte a odkráčala.
"Fúh, to bolo o chlp," povedala som, keď Niall vyšiel spod pulta, a zazrela som naňho.
"Tak, kde sme to skončili?" spýtal sa a urobil krok smerom ku mne.
"Ja..." zrazu som sa zastavila, keď sa mi zatočila hlava. Rozmazalo sa mi pred očami a chytila som sa pultu, aby som nespadla. Moju hlavu zaplavili obrazy.

°°°
Oprela som sa rukami o dosku a vyzrela von z okna. Pomaly sa zmrákalo, a hostia prichádzali. Po kuchyni sa šírila lahodná vôňa jedla pripravovaného na veľkolepú hostinu. Pozvaní boli šľachtici z šíreho okolia.
Zrazu som začula kroky. Rýchlo som si utrela ruky do zástery, zobrala nôž a tvárila sa, že krájam uhorku na úhľadné plátky. Okolo pása ma oblapili pevné ruky. Zvrtla som sa a pri pohľade do tých očí sa mi rozbúchalo srdce.
"Genevieve, nemohol som sa dočkať okamihu, kedy Vás opäť uvidím."
"Pane, nemali by ste tu byť. Už sa to začína," vyhŕkla som a uhla pohľadom.
"A prečo nie? Ja vás ľúb..." priložila som mu prst na pery.
"Pššt. Nemôžme byť spolu," povedala som a snažila sa vykrútiť z jeho objatia. Na to ma stisol ešte silnejšie.
"Mne je to jedno. Chcel som sa Vás spýtať na ten ples. Poctíte ma Vašou prítomnosťou?" prehrabol si rukou blonďavé vlasy.
"Prečo mi to robíte? Nemôžem tam ísť a Vy to dobre viete," odvrátila som sa od neho. Chytil mi rukou bradu a prudko ma pritiahol k nemu.
"Vyriešime to," šepol a naklonil sa ku mne.
"Genevieve, už je to hotové?" ozval sa hlas mojej pani, ktorá riadila celú kuchyňu.
"Musíte ísť," povedala som a tlačila Ethana smerom k dverám.
"Porozprávam sa so sestrou, dostanem vás tam. Sľubujem," hovoril rýchlo.
"Dobre, ale naozaj už choďte," znervóznela som a vytlačila ho zo zadných dverí. Zabuchla som ich práve včas.

°°°

"Su, všetko je okej?" spýtal sa Niall starostlivo.
"Hej, len sa mi zatočila hlava." Horúčkovite som premýšľala. Čo to dopekla bolo? Ja som bola ona, a on bol Niall? Ale to predsa nemôže byť tak. Nevadí, budem sa tým zaoberať neskôr.
"Môžem ťa odprevadiť domov?"
Prevrátila som oči. "Tak poď," chytila som ho za ruku a ťahala z kuchyne. Po ceste som si vyzliekla zásteru a schmatla z vešiaka kabát.
"Pôjdeš so mnou na maturiťák?" opýtal sa Niall, keď sme stáli pred mojím bytom. To ako ešte nikoho nezohnal?
"Niall, ja tam nejdem."
"Prosíím," hodil na mňa psie oči.
"Niall, nechodíme spolu. A aj tak si tam nemám čo vziať."
"Tak spolu môžme začať chodiť. A šaty, to je ten najmenší problém. Zajtra ma čakaj," žmurkol a už ho nebolo.
Potriasla som hlavou a otvorila dvere do môjho skromného bytíku. Hneď ako som sa zvalila na pohovku a zatvorila oči, zase sa ma zmocnil ten čudný pocit.

°°°
"Rýchlo, oblečte si toto," prikázala mi Haydee, Ethanova sestra.
"Ale... prečo to všetko robíte?" povedala som, keď som sa súkala do drahých, zamatových šiat.
"Pretože vás mám rada." Ona sa zase obliekala do tých mojich, slúžkovských. Zamazala si tvár múkou, a rozstrapatila vlasy. Nasadila si čepiec a spokojne sa pousmiala. Mne dala na tvár masku. "No tak, choďte už, brat vás očakáva."
"Ďakujem," ešte som jej šepla a vyrazila po dlhej chodbe. Opatrne som otvorila dvere do tanečnej sály a vkĺzla dnu. Rozhliadala som sa v dave ľudí, až kým som ho nezbadala na opačnej strane miestnosti, presne v tej istej chvíli ako on mňa.

°°°
"Niall, to predsa nemôžem prijať," povedala som zhrozene. Dívala som sa na dlhé, krémové šaty. Určite boli poriadne drahé. Ale on si to mohol dovoliť.
"Neblázni, ples začína o hodinu. Prosím, na kolenách prosím." On si naozaj kľakol? Až tak mu na mne záleží? Pff, Suzanne, nerob si nádeje.
"Fajn," vytrhla som mu ich z rúk a šla sa obliecť. "Počkaj tu," obzrela som sa ešte pred tým, než som sa zatvorila v kúpeľni. Stál tam, ležérne sa opierajúc o zárubňu, v tmavomodrom obleku, ktorý mu zvýrazňoval oči. Zaplesla som za sebou dvere a oprela sa o ne chrbtom. Bože, je taký krásny.
Rýchlo som na seba navliekla tie šaty, vypla si vlasy a jemne sa nalíčila.
"Tak?" spýtala som sa, keď som vyšla a otočila sa okolo svojej osi.
"Si prekrásna," povedal Niall, chytil ma za predlaktie a vyviedol z bytu.
Na plese sme sa ponorili do víru tancujúcich. Opäť sa mi zatočila hlava.

°°°
Začali sme sa k sebe predierať, stretli sme sa presne uprostred miestnosti.
"Dnes vyzeráte vskutku očarujúco," uklonil sa a pobozkal ma na ruku. Aj ja som si jemne nadvihla šaty v slušnom úklone. Začali sme tancovať.
Celý svet sa pre mňa zastavil, existoval len Ethan. Zrazu som zacítila v boku ostré pichnutie. Než som sa spamätala, valila sa mi z neho krv. Spadla by som na zem, nebyť toho, že ma Ethan zachytil.
Začula som hlasy. "To nie je ona!" Vyzerá to, že som zachránila Haydee život. Pri tom pomyslení som sa usmiala.
"Neopustite ma, prosím. Zostaňte som mnou," šepla som a vyhľadala jeho oči, naplnené slzami.
"Navždy," prisľúbil. Potom sa nado mnou uzavrela temnota.

°°°
Och, už zase. Myslím, že som to pochopila. Bol to môj život v minulosti a toto akýsi odkaz. Niall sa vrátil v podobe dnešného Nialla a opäť sme sa našli. Takto to má byť.
Pritiahol si ma bližšie, tak tesno, že by sa medzi nás nevošla ani kreditka.
Sklonil sa k mojim perám, a telom mi prebehla prudká energia. Zabudla som dýchať, zabudla som na všetko. V hlave sa mi ozývalo jedno slovo. Navždy.

Fakt dúfam, že ste to pochopili :D V najhoršom pridám dátumy :D

Páčila sa?:) xx

Strange Way Of Life 35.

KONEČNE! :) K tomuto vám poviem iba že... enjoy!♥

Srdce mi splašene búšilo a potili sa mi ruky, ktoré navyše boli ľadovo studené. Každú chvíľu mnou prešiel záchvev triašky, takže sa po splývavých šatách šírili jemné vlnky. Mamina mi pripla na vyčesané vlasy závoj. Nicole ešte upravila mejkap a posledný krát ma zľahka objala, Eleanor nasledovala jej príklad. Mala som ešte chvíľu času, takže som stála pri otvorenom okne a dívala sa na more. Môj veľký deň.
Nervozita so mnou poriadne vybabrala. Prešla som k veľkému zrkadlu a zízala na svoj odraz. Jednoduché biele šaty zvýraznili moje krivky a okolo tváre mi padali pramienky čiernych vlasov. Nazula som si letné sandále, pretože v opätkoch by som sa asi zabila. Vyšli sme s otcom za dom. Napravil mi závoj, ktorý rozfúkal prudký vietor.
"Ľúbim ťa, moje malé dievčatko," šepol so slzami v očiach.
"Och, oci, prestaň, lebo sa rozplačem a zničím si mejkap."
Nakukla som spoza rohu. Videla som tváre mojej rodiny a priateľov, ako sa uvoľnene rozprávajú. Oni sú pokojní, ale čo mám hovoriť ja? Zazrela som ho stáť pri Niallovi. Vyzeral očarujúco.
Všetci si posadali a ozvala sa hudba. Otec ma chytil za ruku a jemne potiahol vpred. Neprichádzali sme uličkou, ale od domu sme prešli iba kúsok a otec ma odovzdal Liamovi. V jeho očiach som zazrela iskričky čírej radosti.
Hoci vravel, že sa stretneme pri oltári, nebol tam žiaden. Iba sme stáli oproti sebe a ja som sa usmievala ako nasprostastá.
Pani, čo viedla obrad som počúvala iba na pol ucha, celá moja pozornosť bola upriamená na Liama. V chladnom vetríku sa mi trepotal závoj i šaty a naskákala mi husia koža. No pri srdci ma však spokojne hrialo, konečne som s ním.
Chytili sme sa za ruky a povedali svoje sľuby. Hlas sa mi neskutočne triasol a keď som cítila, že prichádzajú slzy, odmlčala som sa. Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala vo svojej časti. Napokon, keď som zazrela slzy aj v Liamových očiach, tie moje sa preliali cez okraj viečok a spustili sa dolu tvárou.
Napriek tomu som mala šťastný úsmev, takže z toho vznikla akási nepodarená grimasa. Tak veľmi ho milujem. Potrebujem ho k životu, viac ako vzduch, či vodu. Bez neho je môj svet prázdny.
Nasadili sme si prstene a nakoniec Liam odhrnul závoj. Jemne sa prisal na moje pery a ja som sa nemohla nabažiť jeho bozku. Postavili sme sa bližšie k hosťom. Moja mama sa na mňa vrhla ako prvá, jej uslzená tvár bolo prvé, čo som uvidela. A potom si ma už len podávali ostatní, išla som z jedného objatia do druhého, len matne som si uvedomovala, kto ma objíma.
Louis na nás začal sypať lístky ruží, jeden z nich mi skončil na jazyku. Snažila som sa ho vypľuť a všetci z toho mali náramnú zábavu.
Nasledovalo hádzanie kytice. Hodila som ju rovno do rúk Nicole. Jej zásnubný prsteň bol neprehliadnutelný, mohli sme hneď zosobášiť aj ju s Niallom.
Fotograf nás odfotil aj s rodinami a potom sme sa presunuli na pláž. Na šatách zo zadu som mala akýsi úchyt na ruku, aby sa mi nevláčili po zemi. Poprosila som Liama, nech mi ho podá, a on mi vyhrnul šaty až po pás. Asi päť minút sa s tým zdržoval, nakoniec som mu plesla po ruke, a našla som to sama. Mám to ale inteligentného priat... zarazila som sa uprostred myšlienky. Manžela. Sme svoji. Elizabeth Paynová. Neznie to zle.
Na mori sa vytvárali mohutné vlny, kvôli silnému vetru a mne opäť začalo byť zima. Liam si vyzliekol sako a zabalil ma doňho. Prechádzali sme sa ruka v ruke, naháňali sa a nakoniec sme sa zvalili do piesku. Liam ma bozkával, ako keby ani nikdy nechcel prestať.
Mierne sa oteplilo, tak sme sa ešte šli odfotiť do prístavu. Lode sa pohojdávali na vode, a my sme sa započúvali do škriekania čajok. Celý čas som mala na tvári úsmev, už som chytala kŕče do lícnych svalov.
Keď sme prišli do reštaurácie, rozprávali sme sa s priateľmi. Výzdobu som si všimla až po chvíli. Všade boli bola záplava bielych kvetov, ktoré sa v girlandách spúšťali zo všetkého, čo nebolo živé.
Na stolíkoch bolia zase výzdoba z malých, milých orchideí. Pomaly padal súmrak, zapálili sa sviečky a vytvorila sa tým dokonale útulná atmosféra. Na jednej zo stien bola spravená koláž našich fotiek. Prešla som k nej a prstami prechádzala po našich zachytených zážitkoch. Ako sme sa hádali, a potom zase prudko objímali, vášnivo bozkávali. Fotky z mojich promócií, spoločných výletov. Ani neviem, kedy a kto to všetko stihol pofotiť.
Začali sa prípitky. Pri mikrofóne sa postupne vystriedali naše rodiny, aj chalani a Nicole s El. Tie krásne veci, čo vraveli o mne a Liamovi a všetky poďakovania, boli neskutočné. Nakoniec sme hovorili my s Liamom. Tak som sa rozplakala, že som nemohla pokračovať, takže to Liam dokončil aj za mňa. Bola som poriadne uplakaná nevesta.
Spoločne sme rozkrojili tortu a napchali si navzájom kus do úst. Potom sme sa vybrali na tanečný parket. Pridávali sa aj ostatné páry a ja som si spokojne položila hlavu na Liamovo plece.
"Milujem ťa, pani Paynová," šepol mi do ucha.
"Aj ja teba." Nadvihol mi bradu, aby ma mohol pobozkať a foťáky cvakali ako o život.
Asi v polovičke noci ma neskutočne začali bolieť nohy. Tancovala som už asi s každým a zábava bola v plnom prúde. Alkohol tiekol potokom a mnoho hostí bolo už vo véľmi veselej nálade. Zatancovali sme si tradičné tance, vybláznila som sa s babami. Keď som sa konečne opäť dostala do Liamovho náručia, vyzeralo to, že bude pomaly svitať.
"Dnes si bola vskutku nádherná," povedal. Nemala som silu mu odporovať, tak som iba pokrčila plecami.
"Liam, budeme spolu navždy, však?" spýtala som sa a pozrela mu do očí.
"Navždy," prisľúbil a sklonil sa, aby ma mohol pobozkať.
Bol to vážny bozk- intenzívny, pomalý, ale stupňoval sa...
"Ehm," ozval sa pri nás hlas.
Ignorovala som ho a tisla sa k Liamovi ešte náruživejšie.
"Hostia by sa radi rozlúčili, ak vám to neprekáža," povedala uštipačne Eleanor. Odtrhli sme sa od seba a ja som sa rozhliadla okolo. Všetci boli zvalení na stoličkách, niektorí už aj pochrapkávali. Vedľa nás sa ešte opito tackali Nicole s Niallom.
Oslava sa pomaly rozpustila. My s Liamom sme ani nešli spať.
V izbe mi Liam rozopol šaty a prezliekla som sa do riflí a voľného trička. Vyčistila som si zuby a snažila si, za neustáleho ochkania a aukania, rozčesať vlasy. Taký príjemný pocit, keď mi konečne zvlnené padali na plecia. Posledný krát som letmým pohľadom skontrolovala izbu a išla do auta. Mali sme tam už nabalené veci. Mne ich chystala Nicole, to som teda zvedavá.
Odmietli mi povedať kam ideme. Na zadnom skle nášho čierneho mercedesu svietilo červeným rúžom napísané JUST MARRIED. Keď som zbadala vzadu priviazaných niekoľko párov lodičiek, normálne mi ich prišlo ľúto. Liam zatrúbil na rozlúčku a vyrazili sme, bohviekam.

Toto je moja približná predstava šiat :)

Inak svadba je tak mierne spravená podľa svadby môjho bratranca v Austrálii, hi George :D
Dala som si s tým dosť námahy, ale stále sa mi to zdá nejaké divné :) Je to asi historicky najdlhšia časť :D Dúfam, že sa páčila♥ xx

Strange Way Of Life 34.

Táto je taká kratšia a o ničom, ale zajtra bude dlhá, to vám sľubujem :) Hope you'll like it ;)♥

"Beth a čo tieto?" spýtala sa ma už asi po stý raz Eleanor.

"Hm," povedala som bez záujmu.
"Mám si vyskúšať tamtie?" ukazovala mi Nicole.

"Áno, áno. Baby počúvajte, ja som strašne uťahaná. Idem si sadnúť do tamtej kaviarne, keď skončíte, príďte za mnou." Zodvihla som zo zeme tašku s mojimi topánkami a zamierila za vyhliadkou odpočinku.
Sadla som si a objednala si škoricové latté. Vytiahla som z tašky časopis a ledabolo v ňom listovala. O chvíľu prišla Nicole s El, obe niesli tašky so šatami a asi už aj topánkami. 

"Tak čo?" spýtala som sa.

"Máme to, doma sa predvedieme," povedala vysmiata El.

Sledovala som ako Nicole a Eleanor prechádzajú po chodbe v ich šatách. Nicole mala bledozelené dlhé šaty a El staroružové po kolená.

"Ste krásne," usmievala som sa. 

Deň pred svadbou

Zobrala som z postele obal s mojimi šatami a Liamovým oblekom. Ostatné veci sme mali už v aute. Tentoraz sme cestovali aj s El a Louisom.

Prespíme v dome Liamových rodičov a svadba sa bude konať u nich v záhrade. Začne o tretej poobede, aby sme stihli všetko pripraviť a mohli prísť všetci hostia. Moji priatelia z Holmes Chapel, Liamovi z Wolverhamptonu, pozvaných bolo okolo 30 ľudí. Nechceli sme veľmi veľkú svadbu.

Keď sme prišli, zložili sme sa a šli na večeru do reštaurácie dolu v meste. Usmievala som sa na tváre našich rodičov, Louisa, Nialla, Zayna, Harryho, Nicole a Eleanor, a na tvár z nich najkrajšiu. Môj snúbenec Liam. Zajtra už budeme svoji. Pri tom pomyslení sa ma zmocnil čudný pocit. Nervozita a zároveň vzrušenie. 

Celú noc som nemohla spať. Prehadzovala som sa na posteli, snažiac sa nezobudiť Liama. No nepodarilo sa mi to.

"Prečo nespíš?" uprel na mňa pohľad.

"Nemôžem," priznala som sa. Pritúlila som sa bližšie k nemu.

"Neboj sa, všetko bude v poriadku," zašepkal a pobozkal ma do vlasov. Po chvíli mi začal spievať. Jeho hlas ma upokojoval a ani som nevedela ako, upadla som do ríše snov.

Prípravy začali skoro ráno. Chystalo sa jedlo, výzdoba, do záhrady pokladali stoličky. Niektorí šli zariaďovať veci do tej reštaurácie. Liam mi pri odchode šepol: "Uvidíme sa pri oltári," a venoval mi bozk.

Potom som bezducho sedela na posteli a psychicky sa na to pripravovala. Eleanor, Nicole a moja mama si ma zobrali do parády. 

Strange Way Of Life 33.

Včera mi preplo? Aj tak sa to dá nazvať. Každopádne sa ospravedlňujem, ak som vás vyľakala. Poviem vám iba enjooy!♥


"Čo-že? Zopakuj to," ledva som zo seba dostala.
Zrazu Nicole vybuchla do hurónskeho rehotu. Teraz som na ňu zízala ešte nechápavejšie.
"Mala si sa vidieť," vysúkala zo seba Nicole cez smiech. Až jej tiekli slzy.
"Robím si z teba srandu, ty ťava."
"Takže... nič sa mu nestalo?"
"Nie, neboj a poď sa najesť," ťahala ma za ruku dole.
"Ja ťa asi zabijem! Toto nehovor ani v najhoršom sne! Vieš ako si ma vyľakala?!"
"Ja viem, však ten tvoj výraz," znovu sa začala smiať.
V kuchyni nebol nikto, za to na stole chutne vyzerajúce cestoviny. Vrhli sme sa na ne a Nicole sa po chvíli začala dusiť. Sledovala som ju s pobaveným výrazom ako gestikuluje, nech ju pobúcham po chrbte. Zľutovala som sa až keď začala brutálne červenieť a vytriešťať oči. Ha, to má za to, že ma straší!
"Nicole, pôvodne som ťa chcela požiadať, aby si mi šla za svedka a Niall Liamovi... ale po tomto," pozrela som na ňu pri umývaní riadu.
"Elizabeeth, prepááč. Ja už nebudem zlá, sľubujem," hodila na mňa psie oči. Chvíľu som si ju premeriavala.
"Ale samozrejme, že mi pôjdeš za svedka! Kto iný, si moja najlepšia priateľka."
"Jupíí!" zovrela ma vo svojom dusivom objatí.
"Kde sú vlastne ostatní?"
"Ja ani neviem," povedala vyhýbavo.
Prezerala som si ju spod prižmúrených očí. Povzdychla si.
"No dobre! Louis spravil Liamovi rozlúčku so slobodou. Ale neboj sa, žiadne striptérky, nič!" vyľakane dodala, keď zbadala môj vražedný pohľad. "Vraveli, že to bude pánska jazda, ako za starých čias. Vraj jedlo a X-Box. "
No a ja sa to samozrejme dozvedám ako posledná. "Tak si spravíme babský večer. Teda nie babský, ale náš večer. A to znamená..."
"HARRY POTTER!" skríkli sme naraz.
Spravili sme si asi tonu popkornu a usadili sa pred telku. Dlho do noci sme pozerali filmy. Ledva sme držali oči otvorené, ale aj tak sme citovali naše obľúbené hlášky. Tie filmy sme videli už toľkokrát, že až strach. Nakoniec zaspali tak, ako sme boli.
Prebrala som sa na to, že mi do očí svietia lúče slnka. Začula som buchot z chodby a o chvíľu sa nám do obývačky vrútili piati ľudia.
"Pššt, ešte spia!" snažil sa ich tíšiť Liam.
"Nie, už nespíme," zamrmlala som ospalým hlasom.
"Prepáč láska, nechceli sme vás zobudiť."
Ťažkopádne som sa postavila a natiahla si chrbát. Z toho gauča som celá ubolená. Nicole sa skotúľala na zem a prudko zívala.
Niall sa podujal urobiť nám raňajky. Na polceste do kuchyne som ho zastavila.
"To nebude potrebné. Najedz sa, ak chceš, ja to pripravím."
Vytiahla som nám zo skrinky cereálie a šmarila ich na stôl aj s miskami a lyžičkami. Vybrala som z chladničky pomarančový džús a napila sa priamo z krabice. Potom som zobrala aj mlieko a pohrkala ním. Prázdne. Hodila som ho do koša a otvorila nové.
Nicole mi uchmatla džús a naliala si ho do pohára. Usadili sme sa za stôl a pomaly prežúvali cereálie.
"Už len týždeň. Tešíš sa?"
"Hmm, neviem. Je to zmiešané," usmiala som sa.
Nicole zrazu zhíkla. "Ja nemám šaty!"
"A kto vravel, že si ich vyberie neskôr?"
"To je jedno, dnes ideme na nákupy!"
"Och, už zase?" vzdychla som.
Nemala som šancu protestovať, lebo v tej chvíli sa dovalila aj Eleanor.

Stačí mi, keď napíšete, či sa vám to páči, alebo nepáči! :) Ľúbim vás!♥ xx

Strange Way Of Life 32.

Keď som písala že idem písať, otvorila som si to a... A NIČ! Nevyšlo zo mňa ani písmenko. Tak, že sa na to vykašlem a idem kosiť trávnik. Celkom dobre sa pri tom premýšľa, keď nemusím dávať pozor, aby som si neprešla kosačkou po nohe. No a potom som si prečítala dva MAXIMÁLNE smutné konce dvoch poviedok. A napadlo ma urobiť niečo absolútne šialené, za čo by ste ma asi zabili. Ale to iba zo zúfalosti, takže uvidím, čo s tým urobím.

Keď som sa vrátila z prechádzky, Liama som našla rozvaleného na gauči. Zaspal. A divadlo pokračuje. Oprela som sa lakťami o opierku a sledovala ho. Ani som si neuvedomila, že sa k nemu nakláňam, až kým som od neho nemala nos vzdialený asi centimeter. Zrazu otvoril oči, skríkol a tresol si hlavu o moje čelo. Žeby déja vu?
Posadil sa a predýchaval to.
"To som až taká ohavná?" zdvihla som obočie.
"Láska, nie, ale vieš čo to je, keď sa takto zobudíš?"
"Hej, viem."
Sadla som si vedľa neho.
"Tak čo budeme robiť?"
"No niečo by som vedel vymyslieť," povedal a pritiahol si ma bližšie.
"Liam, nie. Nemôžem," ospravedlňujúco som sa usmiala.
"Tak ale bozkávať ťa snáď môžem, či nie?"
Namiesto odpovede som sa vrhla na jeho pery.

Ďalšie dni sme strávili stále rovnako. Prechádzka a vylihovanie vnútri. Potrebovali sme si odpočinúť.
Doma v Londýne nás už čakali rodičia. Povedali sme im plán a naše mamky začali s prípravou. Bolo to naplánované až o mesiac, ale oni už panikárili, ako keby je to zajtra. "Lepšie mať všetko dopredu, nie čakať na poslednú chvíľu," vravela moja mama a Liamova horlivo prikyvovala.
Najhorší bol výber šiat.
"Louis, máš kľúče od auta?" kričala naňho Eleanor. Chudák musel ísť so mnou, El a Nicole vyberať šaty.
"No nie vieš čo, budem štartovať týmto!" zamával jej mrkvou, čo práve vytiahol z chladničky, pod nosom.
Louis s nami pretrpel obchádzanie všetkých svadobných salónov v Londýne. Vyskúšala som si asi milión šiat a začínala som byť zúfalá.
"Toto je posledný. Ak nič nenájdeme, vzdávam to," zahlásila som.
Tí traja sa unavene zvalili na sedačku pred kabínkou a ja som si začala prezerať šaty. Vyskúšala som štvore a žiadne z nich mi nesadli. Hľadala som niečo jedinečné a pritom by mi to malo pristať.
"A čo tamtie?" Louis ukázal na jednoduché biele šaty.
Pokrčila som plecami a šla som sa obliecť. Obzerala som sa v zrkadle zo všetkých uhlov. Odhrnula som záves. "No?" Zatočila som sa.
"Tie sú krásne," rozplývala sa Nicole.
"Aj ja si myslím, vážne nádherné," pridala sa El.
"No kto je najlepší? Predsa To-," premohlo ho mohutné zívnutie. "Tommo," dokončil.
Ešte raz som sa obzrela.
"Berieme ich," povedala som napokon.
Videla som výrazy úľavy na ich tvárach.
"My si vyberieme šaty radšej inokedy, čo povieš El?" spýtala sa Nicole. Tá iba so zatvorenými očami prikývla.

V izbe na posteli som prechádzali prstami po jemnej látke svadobných šiat. Zrazu sa do mojej izby vrútila Nicole.
"Beth! Li-Liam mal nehodu," vyhŕkla zadýchane.
Iba som na ňu nechápavo civela s vyvalenými očami.

Táto časť je taká o ničom. Nálada sa mi mení každú pol hodinu a k tomu tie pesničky, ach. No dosť mojich výlevov, iba som chcela že KOMENTUJTE :(
Ani neviete, ako ma štve, keď vidím, že si to prečíta asi 50 ľudí a komentujú 3-4 :(
Strácam potom chuť písať a ja už neviem čo. Prepáčte, mrzí ma to, ale potom tie časti aj tak vyzerajú :( Zajtra mi bude lepšie a skúsim zo seba dostať niečo zmysluplnejšie.
Ešte raz sa ospravedlňujem za moje výlevy, ľúbim vás!♥

Beautiful Day :)

Dnes bolo kráásne :) Polovicu dňa som strávila v záhrade :) Vyvetrala som aj môj foťáčik, a teraz sa dám do písania :) Čo viac si človek môže priať, než venovanie sa svojim záľubám? :)♥

Zo mňa len toľko, na každej fotke totižto vyzerám ako debil :D

Strange Way Of Life 31.

Fuh, normálne som sa zapotila pri písaní tejto časti :D Aj mi to trvalo nejako dlho, no nič :) Dúfam, že sa bude páčiť ;)

Btw, celý večer fičím na TOMTO ;) Nejak ma to inšpiruje :)

Zobudila som sa v manželskej posteli. Vedľa mňa ešte spal Liam. V noci ma musel preniesť. Aký je len sladký, keď spí, rozplývala som sa ho a sledovala dokonalé črty jeho tváre. Všetky chmáre zmizli a nahradil ich uvoľnený výraz. Tečie mu slina? Potichu som sa začala smiať a zahryzla do vankúša, aby som ho nezobudila. Opatrne som sa postavila a našľapovala na drevenú dlážku. Občas zavŕzgala, takže kým som prešla ku dverám trvalo mi to asi dve minúty. Po každom zvuku som sa pozrela na Liama, strašne krásne spal a keby ho zobudím mám po divadle.
Rozhodla som sa ísť na prehliadku domu. Objavila som pár krásnych izieb a kúpeľní. Odostrela som dlhé závesy v obývačke a odhalila celú presklenenú stenu. Ako to, že som si to predtým nevšimla? Až potom ma uchvátil výhľad.
Ponad zelené kopce, na ktorých bol hustý porast som dovidela až na oceán. Spenené čiapočky modrastých vĺn prudko narážali do skál na pobreží. Vyšla som von na drevenú terasu a vychutnávala si ten pohľad. Ani neviem, ako dlho som tam stála, ale začínalo mi byť chladno, tak som si to zamierila do kuchyne.
V chladničke boli veci, čo sme nakúpili a rozhodla som sa spraviť volské oká so slaninou, klobásou a šampiňónmi. Typické anglické raňajky. Keď som zalievala kávu, počula som iba spokojné poťahovanie nosom a za ním nasledovalo: "Čo to tu tak krásne vonia?" Liam vošiel do kuchyne a objal ma okolo pása.
"No hádaj," otočila som sa k nemu a pobozkala ho na nos. Nespokojne zamrnčal a naklonil sa k mojim perám. Po chvíli som ho odtlačila.
"Liam, poď jesť, potom môžme pokračovať," zasmiala som sa.
Naložila som mu na tanier jedlo a odpoklonkovala ho do jedálne. Ja som si zobrala iba šálku kávy a posadila so oproti nemu. So spokojným výrazom som ho sledovala.
"Čo je?" zamračil sa a pozrel na svoje tričko a potom späť na mňa. "Mám niečo na tvári?" Pokrútila som hlavou.
"Nie, ale dnes ma nejako baví ťa sledovať. Ešte stále som sa ťa nenabažila."
Iba zdvihol obočie a znovu sa venoval svojim raňajkám. Potom od seba odsunul prázdny tanier.
"Bolo to výborné láska," usmieval sa a roztiahol ruky. Neskutočne mi v tej chvíli pripomínal macka. Usadila som sa na jeho kolená, zaborila si hlavu do jeho pleca a vdychovala tú známu vôňu.
"Čo budeme dnes robiť?" spýtala som sa.
"Mohli by sme sa tu ísť popozerať. Zišli by sme dolu do mesta a mohli pohľadať nejakú reštauráciu, kde by sme spravili svadobnú hostinu. A keď nie, rozhodneme sa inak."
"Fajn. Asi by som sa mala ísť obliecť. Ale mne je tu dobre," pomrvila som sa a pobozkala Liama na pery.

Nakoniec sme sa nachystali a vyrazili. Prechádzali sme sa po meste a obdivovali malé obchodíky a kaviarne natisnuté na seba. Nebolo tu veľa ľudí, nikto Liama nespoznal. Pre istotu sme však obaja mali veľké slnečné okuliare, Liam šiltovku a ja klobúk. Cez malý park sme prešli na pláž. Liam to tu už trochu poznal, bol tu už párkrát. Na pláži som zostala stáť uchvátená pohľadom, čo sa mi naskytol. Oceán zblízka vyzeral ešte krajšie. Ruka v ruke sme prechádzali plážou, po ceste stretali bežcov.
"Páči sa mi tu. Veľmi," povedala som Liamovi, keď sme sa vracali do auta.
"To som rád," usmial sa.
Vyviezli sme sa naspäť do kopca, ale tentoraz trochu inam. Liam zastal pred nejakou reštauráciou.
"Napadlo ma, že tu by bola hostina."
Po podrobnejšom preskúmaní som zvážila, že by to šlo. Poradíme sa ešte s rodičmi, ale viem, že budú súhlasiť. Je to vážne krásne miesto. Najedli sme sa tam a potom sme sa vrátili domov.
"A teraz čo?" spýtal sa Liam.
"Poďme von."
"Von? A kam?"
"Tam," ukázala som rukou na zelenú pastvinu.
"A čo tam?"
"Bože Liam, prestaň s tými otázkami. Skrátka sa oblečieme a pôjdeme na prechádzku!"
"Ale mne sa nechce," nahodil psie oči.
"No mne áno. Tak idem sama," vyhlásila som.
Čakala som, že sa nakoniec obetuje, ale nič. Iba mykol plecami a sadol si pred telku. Fajn, ako chce! Zobrala som si sveter a zamierila cez trávnik, oči upierajúc na oceán.

Strange Way Of Life 30.

Woohoo, tridsiata kapitola! :D Inbetweeners dance, GO! :D

Inak, všimli ste si, že som úplne zabudla na Nicole? :D Teda nie že zabudla, ale ja skrátka neviem, čo k nej napísať :) Otehotnie, bude svadba a budú spolu žiť šťastne až do smrti? To je také klišé a navyše zápletka žiadna, táákže som sa rozhodla, že pre nás zostane 'tajomnou neznámou' ;) Môže to byť? :)

Muhehé, dnes je aj dlhšia sooo enjoy!♥♥

"Zlato?" oslovil ma Liam keď sme večer ležali v posteli. Prstami jemne prechádzal po mojej ruke a mne sa zježili chlpy na šiji.
"Už si premýšľala o našej svadbe?" Prsty sa mu zastavili na mojom snubnom prsteni.
"Hmm, ani nie. Máš nejaký nápad?"
"Keď nechceš, tak môžme počkať, ja ťa do ničoho nenútim."
"Nie, ja chcem. Len som mala skrátka príliš zmätené myšlienky, aby som sa nad tým pozastavovala."
Mlčal. "Tak čo by si navrhoval?" Prerušila som ticho.
"No... Moji rodičia majú také "sídlo" pri pobreží. A tak ma napadlo. Nechceš sa tam ísť pozrieť, a potom by sme sa rozhodli?"
"Znie to dobre. A kedy by sme vyrazili?"
"Rozmýšľal som, že zajtra? Iba by sme zhodnotili situáciu, vieš?"
"Tak fajn. Potom sa pobalím. Ale na dnešný večer mám lepší plán." Zvalila som sa naňho a môj pojem o čase sa vyparil.

"Elizabééth?" ozval sa Liamov hlas zdola. Vybehla som z izby, v jednej ruke som držala tenisku a v druhej pyžamové nohavice.
"Čo sa deje?" zakričala som späť.
"Nevieš, kde mám kefku? Tú svietiacu!" Objavil sa na schodoch.
"Nevravel si, že si ju stratil? Podľa mňa by bolo logické, keby je v kúpeľni."
"Vidíš, tam som nepozeral."
"A kde si pozeral?"
"No v kuchyni ani v obývačke nebola," uškrnul sa. Odbehol a o chvíľu už natešený mával kefkou. Pokrútila som hlavou. Niekedy je vážne ako dieťa.
Konečne sa mi podarilo nás zbaliť. Nakoniec sme sa rozhodli zostať tam aj dlhšie, takže som balila do kufra. Obidvoch do jedného. Ledva som do neho napchala naše veci a zapínať som ho musela tak, že som na ňom sedela. Liam ma potichu pozoroval a potom vybuchol do smiechu
"No veľmi smiešne," naoko som sa odula a stále sa pokúšala zapnúť kufor. Napokon sa nado mnou zľutoval a pomohol mi.

Vyrazili sme okolo tretej poobede, aj to len preto, že Liam tentokrát nemohol nájsť mobil. Celý dom obrátil hore nohami a išiel už aj vybaľovať kufor, keď som mu ho našla v zadnom vrecku džínsov.
Preto som bola nadšená, keď naše auto vyrazilo z príjazdovej cesty. Asi v polovici cesty nám na okno začali dopadať prvé kvapky.
Museli sme sa zastaviť aj v obchode, lebo zásobovaní sme neboli. Vonku sa zatiaľ poriadne rozpršalo.  Počúvali sme pravidelné bubnovanie dažďa, ale potom to Liama omrzelo a tak do prehrávača strčil ich album. Zvyšok cesty sme si spievali a predvádzali najčudnejšie tanečné kreácie, aké sa nám podarilo vytvoriť posediačky.
Vyšli sme do kopca, po ohromných zákrutách, až nakoniec som pod kolesami zacítila štrk. Liam vybehol do dažďa otvoriť bránu a keď sa vrátil, kvapkalo z neho. Zaparkoval pri zadnom vchode a rýchlo sme k nemu prebehli. Veci sme si nechali v aute, že sa po ne potom zájdeme.
Liam zistil, že tieto dvere sa dajú otvoriť len zvnútra, tak sme museli bežať dopredu. Dnu sme sa vovalili do nitky premočení a zároveň v záchvate smiechu. A teraz že po veci. Keďže sme už boli mokrí, nevadilo nám to, ale veci by sme neradi mali premočené.
Ja som v záchvate eufórie vybehla do dažďa. Keď som bola malá, rada som tancovala bosá v daždi, i keď som potom vždy riadne prechladla. Liam sa ku mne po chvíli pridal. Šantili sme ako malé deti, až kým sa dážď neupokojil a potom neprestal úplne. Medzitým sa zotmelo, takže som už nemala šancu zazrieť krásny výhľad. Napínala som zrak, ale nedovidela som na more. Vybrali sme veci z auta a šli sa uschnúť.
Ako prvé som zamierila do kúpeľne, ale Liam mi zahatali cestu a šibalsky sa usmial. Schmatol ma do náručia a v kúpeľni zo mňa doslova strhal šaty. Po spoločnej horúcej sprche sme sa usadili v obývačke pri telke. Nosy nám šteklila vôňa čaju s medom a spokojne sme oddychovali po náročnom dni. Celkom som ľutovala, že som nemala šancu poriadne si prezrieť dom. Zajtra sa k tomu dostanem.

Nadpis No.2 ;)

Gurlzz, I'm sorry...
Dnes už nič nepridám, bola som na výtvarnej a prišla som neskoro. Nie som ešte ani naučená a navyše... Vytočili ma moje spolužiačky, ktoré sa nazývajú kamarátky. Síce je to len maličkosť, ale keby že idem písať časť... No poviem vám to takto, buď by to bolo totálne o ničom, alebo by som spravila niečo, čo by som potom ľutovala. Takže až zajtra sa pokúsim, nehnevajte sa na mňa :/ 

:-**

Aspoň toto mi vyčarovalo úsmev :) Náš mrkvičiak♥

A nad týmto zasa slintáám :)

Niečo pre Zaynerky ;)

Styles, komu vyplazuješ ten jazyk? :P

And last kiss from Niall Horan! :-*

Týmto si to nevyžehlím, ale no nedaj to sem :)

Oni sú skrátka sooo sweet♥

Happy Ending ;)

Včera v noci ma napadla táto jednodielovka :) Hneď som ju hodila na papier, tak dúfam, že sa bude páčiť :) SWOL už dnes nepridám, ešte sa idem učiť biológiu :) Sooo... enjoy!♥

Zovrela som bielu pozvánku v ruke a zaryla do nej nechty. Mala som chuť vrčať, vyškriabať tej mrche aj tomu sviniarovi oči, dokonca aj zabíjať. Čo si o sebe vôbec myslí. Že len tak zmizne, nevedno kam, na dva roky a vráti sa už zasnúbený? Nemala by som ho z toho viniť, ale neskutočne ma to zranilo. Bol to môj najlepší kamarát, ale 22 rokov je očividne krátka doba, aby som si uvedomila, že ho ľúbim. Bolo to až po jeho odchode a vtedy som to strašne ľutovala. A teraz je už neskoro. Je to moja vina.
Myslela som si, že ako príde, hodí sa mi okolo krku a povie, že ma tiež miluje? Som hlúpa. Ale rozhodne som nečakala, že bude zasnúbený a o týždeň mi príde pozvánka na svadbu.

V deň svadby som bola zalezená pod perinou.
"Jayme! Čo tu robíš? Prečo sa nechystáš?" vrútila sa mi do izby ako také malé tornádo Danielle a hneď za ňou Eleanor. Je to len časť našej zostavy - my tri baby, Liam, Niall, Harry, Louis a Zayn. Teraz tam bude už asi aj tá jeho Lea? Linda?
"Nikam nejdem," zabručala som.
Nakoniec ma El s Dan voľky-nevoľky vytiahli z postele. Po celý čas mi dohovárali.
"Je to svadba tvojho najlepšieho priateľa, musíš tam byť."
"Nechápete ako ma to bolí? Že je tam s tou jeho Lindou?"
"Lily. Veď si s ňou ešte ani nebola. Náhodou je celkom milá a..." Eleanor nestihla dopovedať, lebo ju Dan kopla do členka. Sykla, ale potom už bola radšej ticho.
"Tak a je to," vyhlásili, keď so mnou skončili. Pozrela som sa do zrkadla.
"Nie je to až také zlé," skonštatovala som, keď som sa prezrela. Krátke vlasy som mala začesané na jednu stranu a kvietkované šaty rozjasňovali môj vzhľad.
"To nemyslíš vážne! Vyzeráš úchvatne, môžeš mať každého chlapa, na ktorého ukážeš."
"Každého nie," zašomrala som. El s Dan si za mnou vymenili pohľady.
"Hej, ja viem, on má inú, už nemám šancu, som hlúpa. Lenže ako mi to pomôže? Neviete si predstaviť, ako mi to trhá srdce!" prechádzala som sa po izbe a prudko rozhadzovala rukami.
"Zlatko, nezaslúži si ťa. Nájdeš si lepšieho, ver mi," povedala Danielle. Nesúhlasne som zavrtela hlavu a potom sa hodila na posteľ.
"Ale teraz už poď," každá ma vzala za jednu ruku, ťahali ma von a ja som si ledva nazula baleríny.
Svadba Zayna a Lily sa konala v jednej krásne vyzdobenej sále. Po obrade sa všetci presunuli von, blízko menšieho lesíka, kde boli nachystané stoly a tanečný parket.
Keď sme tam prišli, všetci už boli na miestach. Baby sa ma snažili presvedčiť, nech si idem sadnúť dopredu, ale ja som tvrdohlavo zostala stáť pri dverách. Nakoniec to so mnou vzdali.
Mala som dva dôvody, prečo som nechcela ísť dnu. Za prvé vážne rýchly únik a za druhé, hneď vedľa mňa bol kvetináč, do ktorého hodím šabľu, ak mi z toho všetkého príde zle.
Prichádzala Lily. Žiarila ako slniečko a Zayn rovnako. Prečo tam nestojím ja? Mne by mal povedať áno. Som strašne sebecká. Môj najlepší priateľ je šťastný, tak budem aj ja. Vyžarovalo z nich toľko lásky, že napĺňala celú miestnosť. Vážne nebol zlý nápad stáť pri dverách. Prebehla som pár metrov do lesíka, kde som skopla z nôh baleríny a jemne našľapovala na machovú prikrývku. Oprela som sa o kmeň stromu. Sťažka som dýchala.
Je to osud. Malo to tak byť. Tieto slová som si stále opakovala v hlave. Napriek  tomu, že som sa snažila byť silná, oči sa mi naplnili slzami. Skotúľali sa po lícach a ja som sa ich snažila zachytiť do dlaní. Jedna kvapka dopadla na mach a predtým než vsiakla, som ju fascinovane pozorovala.
Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla Zaynovej vône.
Počkať, čože? Zaynova vôňa?
"Láska, vstávaj! No tak, dnes je veľký deň!"
Otvorila som oči a hľadela do Zaynovej tváre.
"Och Zayn!" vydýchla som od úľavy a objala ho okolo krku. Vzápätí som sa rozvzlykala.
"Myslela s-som, že o t-teba prídem."
Vyrozprávala som mu celý sen, a on sa iba smial.
"Ty môj malý žiarlivec. Aj keď, ja by som sa cítil asi podobne."
Zayn musel odísť, pripraviť sa a ja som sa ešte zakutrala do prikrývky. Keď som mojej izby prišla Danielle s Eleanor, myslela som, že som naspäť v tom sne. Tentoraz ma však obliekli do nadýchaných bielych šiat.
Naša svadba sa konala v krásnej záhrade, pod ozdobeným oblúkom. Moje áno som povedala ja, nie nejaká Lily a neľutujem svoje rozhodnutie.

Nechajte mi svoj názor, mohli by bývať jednodielovky aj častejšie? ^^
Ľúbim vás :-**

Strange Way Of Life 29.

Hope you'll like it!♥

Otvorila som oči a postupne zaostrila na Liama klačiaceho predo mnou. V mojich spomienkach ubehlo 5 rokov, ale nevyzeralo, že v prítomnosti to bolo veľa času. Liam sa tváril zmätene a na môj mozog zaútočila posledná spomienka z večera osudnej nehody.

**
Ležala som na gauči v obývačke, ruky zložené na už trochu vypuklom brušku. Zrazu sa ozval Liamov hlas.
"Ty si mi neožehlila tú košeľu?" spýtal sa mierne podráždene.
"Nie som stroj! Sprav si to sám!" odsekla som v tehotenskom poblúznení.
Zišiel dolu schodmi a myslela som, že sa po mne zaženie. On tam len stál a potom mi vykričal, že som jeho priateľka, bývame spolu, tak by sa to patrilo, keď ma o to požiadal trikrát. A zhúkol to takým tónom, že som vážne myslela, že ma udrie.
Nemusela som to počúvať. Zobrala som kabát a vybehla z dverí.
**

Vrátila som sa do prítomnosti. Z očí sa mi valili slzy. Pre takú malichernosť sme prišli o dieťatko. Pritlačila som si ruky na ploché brucho a nahlas vzlykla. Liam si ma utešujúco privinul. Pochopil, že som si asi spomenula.
"Čšš, to bude dobré," tíšil ma.
"Nie n-nebude. Všetko je to kvô-kvôli m-mne."
"Samozrejme, že nie láska. Keby som na teba vtedy nekričal, všetko by bolo inak. Nie je to tvoja vina."
Jeho hlas ma trochu upokojil, no stále som musela myslieť na nášho malého anjelika. Vo svojej mysli sa mi objavoval ako krásny chlapček s čiernymi vláskami po mne a veľkými Liamovými očami. Zložila som si tvár do dlaní a pritisla sa bližšie k Liamovi. Na jednej strane som bola rada, že som si spomenula, ale na druhej. Nemusela som vedieť, o čo som v skutočnosti prišla. Keď som si to nepamätala, bolo to iné, ako teraz. Naše dieťatko. A navyše je tu jedna vec, čo mi dlhšie vŕta hlavou.
"Liam, budem môcť mať ešte niekedy deti? Nikto mi síce nič nepovedal, ale mohli ste mi to zatajiť či nie?"
Mlčal, čo bolo zlé znamenie.
"Ja som to vedela!" znovu som vzlykla. Nikdy nebudem mať krásneho malého Liamka. Alebo Elizabeth. Pozrela som na Liamovu tvár, ale nový príval sĺz spôsobil, že som ho videla rozmazane.
"Je tu šanca, ale je veľmi malá." Pohladil ma po vlasoch. "Ale zlato, predsa si môžme nejaké adoptovať, je kopa možností."
"Ja viem, ale nebude to ako keby sme mali svoje." Oprela som hlavu o Liamovo plece. On mi nadvihol bradu a jemne sa prisal na moje pery. Bol to slaný bozk, plný mojich sĺz, bolesti, ale zároveň pochopenia.
"Milujem ťa, nech sa deje čokoľvek, rozumieš?" šepol. Prikývla som. "Aj ja teba."

Takto nejak vyzerá moje učenie. Už sa na tú neminu ani kuknúť nemôžem. Arghh!

                               

Dnes dúfam už iba v toto:

P.S.: Jayy, myslím, že psie oči zabrali :D Tak aj dnes, nechááte mi komentáár? ^^
Ľúbim vás! :-*

Strange Way Of Life 28.

Okej, takže toto sú posledné Elizabethine spomienky. Potom sa už presunieme do "prítomnosti" :) Hope you'll like it :)

Sedela som aj s ostatnými v kuchyni v 1D dome a napchávala sa chlebom s nutellou. Ešte som sa natiahla pre pohár nutelly, ale náhle ho nejaká ruka odtiahla.
"Hej!" podráždene som zavrčala.
"To stačí, však dostaneš cukrovku!" škaredo zazrel na môj chleba Liam. Bola na ňom síce "trošku" väčšia vrstva, ale mne to chutilo.
"Nepozeraj tak naňho, on za nič nemôže," vyhlásila som a ochranársky zakryla chleba. "Navyše mne to chutí."
S neochotným výrazom mi podal nutellu a stále sa mračil. Spokojná som si ešte pridala a vychutnávala si sladké opojenie.
Zrazu ma naplo a ja som utekala na záchod. Liam hneď utekal za mnou a po celý čas mi z čela odhŕňal vlasy.
"Láska? Čo to..." nedokončil, lebo som zdvihla prst, čelom sa oprela o chladnú vaňu a počítala. Mešká mi to už dlhšie. Ale to nemôže predsa byť, alebo áno? S Liamom sme si vždy dávali pozor. Aj keď... Neviem to naisto. Každopádne si musím urobiť test.
Pomaly som sa postavila a vyslala Eleanor po tehotenský test.

Oznámila som Liamovi, že bude otcom. Chvíľu na mňa vyvalene pozeral a potom začal poskakovať ako zmyslov zbavený. Najskôr objímal mňa a potom každého, kto sa dostal do jeho blízkosti. Bola som nadšená rovnako ako on, ak nie viac.
"Síce som ti to chcel ukázať až večer, ale teraz... no, choď sa obliecť," usmieval sa Liam.
Rýchlo som na seba navliekla prvé, čo mi prišlo pod ruku a Liam ma už ťahal z domu.
"Kam to vlastne ideme?" spýtala som sa so záujmom.
"Kamarát postavil dom, ale potrebuje ženské oko na jeho schválenie. Chce to ako prekvapenie pre priateľku."
"Aha, a ja mám poslúžiť ako "odborníčka"?"
"Aj tak sa to dá nazvať."
Potom som celú cestu mlčala a dívala sa cez okno. Nešli sme veľmi ďaleko od ich domu, ale bolo to v pokojnejšej štvrti. Liam zastal pred útulne vyzerajúcim domčekom.
"Poď," vytiahol ma z auta za ruku a viedol dnu. Z malej chodbičky viedli oblúkovité dvere do obývačky, zariadenej v béžovo hnedom odtieni. Cez celú stenu bolo okno a dvere na terasu. Kuchyňa bola zladená podobne ako obývačka, a jedálenský stôl sa nachádzal medzi kuchyňou a obývačkou.
Potom tam viedli schody na horné poschodie. Boli tam dve nezariadené detské, spálňa, pracovňa a dve kúpeľne. V spálni boli tri steny zelené a jedna béžová. Vyzeralo to vážne krásne. Potichu som závidela tej priatelke Liamovho kamaráta. Bol by sen žiť v takomto dome.
Keď sme sa s Liamom presunuli na záhradu a usadili sa na prútené kreslá na terase, naskytol sa mi pohľad na záhradu. Vzadu bola medzi dvomi stromami uviazaná hojdacia sieť. Bolo tam aj jazierko a záhony kvetov.
"Páči sa ti tu?" spýtal sa Liam.
"Áno, páči. Je tu krásne," odpovedala som s pohľadom stále upretým na záhradu.
Liam ma chytil za ruku a otočil tvár k nemu.
"To som rád, pretože tu budeme bývať."
"To nemyslíš vážne!" vyhŕkla som.
"Ale áno myslím. Všetci traja spolu," položil mi ruku na brucho. Nezaslúžim si ho. Pri tom pomyslení sa mi tlačili slzy do očí. Je to ten najlepší muž na svete.

A komentujte! :) Lebo sa naštvem! :D Nechcem sa vyhrážať, tak vás aspoň prosííím ^^(psie oči) :D

Stole My Heart 5.

Toto je posledný diel SMH :) Potom dám ďalšiu anketu a napíšem inú krátku poviedku :) Takže, dúfam, že sa vám táto páčila :) Enjoy ;)♥♥

Christie"Prepáč Louis, ja len... Prešla som si ťažkým rozchodom a nechcem sa viazať. A ty... si až príliš... no..." snažila  som sa nejak vykoktať.
"Príliš príťažlivý?" pomáhal som mi s úškrnom.
"Aj tak sa to dá nazvať," prikývla som a mierne sa začervenala. Je to presne to dokonalé slovo.
"Pozri, ja to od teba nežiadam. Predsa môžeme byť kamaráti, nie?"
"To by sme mohli."
Odvtedy som s ním trávila čoraz viac času. A uvedomovala som si aj svoje city k nemu, i keď som si to nechcela pripustiť. Myšlienky mi k nemu ubiehali veľmi často a pristihla som sa, že o ňom rozmýšľam viac ako len o kamarátovi. Vždy som to ale potlačila, pretože som si nemohla dovoliť ďalšie sklamanie. Vedela som, že by ma to zranilo viac než predtým, lebo Louis bol skvelý človek.
O jeho citoch som vedela, nesnažil sa ich nejak skrývať. Dával mi čas a ja som nechápala, prečo to už dávno nevzdal. Mohol mať ktoré dievča chce, ale on si vybral mňa, pričom si ani nie je istý, či mu city opätujem.
Pustite si to k tomu, ak chcete ;)
Prechádzala som popri Temži aj s menšou skupinkou turistov. Zbadali nejaké obchodíky, tak som im dala rozchod a inštrukcie, že kedy sa stretneme. Z úst mi vychádzali obláčiky pary. Bola naozaj treskúca zima. Pritiahla som si kabát tesnejšie k telu a oprela sa o múrik. Dnes sa Louis neozval. Rozmýšľala som, čo sa tak mohlo stať. Potichu som si začala pohmkávať nejakú známu melódiu. Myslela som si, že je to len v mojej hlave, až pokiaľ sa mi pri uchu neozval hlas.
Obzrela som sa a tam stál Louis s gitarou v ruke.

Maybe it's chemistry,

Maybe it's hard to see, that

Someone is the right one,

I hope that someone is me.

Vyskočil na múrik a nevšímal si, že sa pri ňom zhromažďujú ľudia. Pozeral sa iba na mňa, pohľadom sa mi vpíjal do očí a ja som vedela, že ten song myslí úprimne. Ani som si neuvedomila, že plačem, kým som nezacítila horúce slzy stekajúce po mojich lícach. Napriek tomu začali okamžite mrznúť. Nikdy pre mňa nikto nespravil niečo podobné.
"Christie, dobre vieš, že ťa ľúbim. Prosím, daj mi šancu," povedal Louis. Ešte mi nepovedal priamo, že ma ľúbi. Stála som tam, neschopná slova.
Zrazu niekto z davu zakričal. "No ták, už mu to povedz!" A všetci začali skandovať. Poriadne uletené. Tipujem, že zajtra budem v novinách ako nová priateľka Louisa Tomlinsona. A uvedomila som si, že by mi to v skutočnosti ani nevadilo. Byť Louisovou priateľkou.
Louis zoskočil za mnou chytil ma za ruku. Ešte stále bez slova som iba prikývla. Zovrel ma do tuhého objatia. Potom sa odo mňa jemne odtiahol a jemne ma pobozkal. Jeho blízkosť vo mne vyvolávala pocit bezpečia, a motýle v mojom bruchu poletovali ostošesť. Matne som vnímala, že ľudia začali tlieskať.
"I guess that SOMEONE - right one, is you," šepla som.

A komentár, poprosím! :) Ľúbim vás! :-*

Strange Way Of Life 27.

Kurnik, celý deň kýcham a soplím, buď mám alergiu, alebo som prechladla... Oh god, dúfam, že nebudem opäť chorá ://

Zase sa posúvame dopredu :) Pre info, ešte stále sú to Elizabethine spomienky, no o chvíľu budú končiť a potom mám pre vás prekvapko! ;) A dnes je dlhšia!! :D:) Hope you'll like it ;)♥♥

Liam si ma privinul a na pery mi vlepil veľký bozk.
"Zvládla si to!" zvolal nadšene.
Áno, zvládla som to. Úspešne som vyštudovala medicínu a stanem sa zubárkou. Bola som z toho poriadne nadšená a odniesli si to všetci v mojej blízkosti. Jedine Liamovi to nevadilo. S úsmevom pretrpel výklad o tom, ako si predstavujem moju budúcnosť a prispel aj vlastným názorom.
"Budeme bývať v krásnom domčeku, ktorý si sami zariadime a okolo nás bude pobehovať mnoho malých Liamov a Elizabeth a..." nestihol dopovedať, lebo som ho prerušila.
"Nie, mnoho nie, ja chcem len dve deti," povedala som.
"Koľko len budeš chcieť," zašepkal a odmenil ma bozkom.
_____________________________________________

"Liam?" spýtala som sa potichu, a hmatala okolo seba rukami. Bola som ani neviem kde a ani som nevedela, ako som sa tam dostala. Nicole s Eleanor ma navliekli do džínsov a blúzky, namaľovali a poslali k Louisovi do auta. Ten mi zaviazal šatkou oči, a keď som sa ho spýtala, že čo sa to deje povedal len. "Dostal som presné inštrukcie od najvyššieho a keby ich poruším, odnesú si to moje mrkvy, takže mlčím ako hrob."
Znechutilo ma to a celú cestu som sa mračila.
Tak som teda rozhadzovala rukami a zrazu nahmatala niečiu hruď.
"Liam?" spýtala som sa ešte raz neisto. Keď si ma pritiahol za ruky bližšie a pobozkal ma, nebolo pochýb, že je to on.
"Kde sme?"
Namiesto odpovede mi iba stiahol šatku a ja som sa ocitla v rozprávke. Stáli sme v nejakej záhrade, osvetlenej lampášmi, ktorý viseli na konároch mohutného dubu. Pod ním boli rozložené pohodlne vyzerajúce matrace s množstvom vankúšov. Oproti nim bolo plátno a premietačka, a na malom stolíku poukladané pomaranče, jahody v čokoláde, popkorn a zelený čaj. Tak ako to mám rada.
"Páči sa ti to?" ozval sa Liam.
"Samozrejme... len... mi to vyrazilo dych, je tu krásne."
"Najskôr som mal na pláne romantickú večeru, ale vedel som, že toto ťa poteší viac," povedal s úsmevom.
Ja som ho potiahla za ruku a spolu sme sa hodili na matrace. Zapol tam film, presne môj obľúbený, Na sv. Valentína. Počas neho sme sa kŕmili, ohadzovali sa popkornom a bozkávali sa. Keď sa objavili záverečné titulky, vypli sme to a sledovali hviezdy.
"Tamto je severka," ukazoval Liam. "A to je malý a veľký voz."
"Viac ich nepoznáš, čo?" spýtala som sa ho. Pokrútil hlavou. "Myslela som si. Aj tak ťa ľúbim."
"Aj ja teba," šepol Liam.
Potom sme v tichosti ležali, pokým sa Liam znenazdajky nepostavil. Zmätene som sa posadila a dívala sa naňho. Vzápätí si kľakol a vytiahol niečo z vačku.
Vypleštila som oči a srdce sa mi rozbúchalo ako o závod. Myslela som, že sa mi roztriešti o hrudný kôš.
"Chcel som to urobiť už dávnejšie, ale až dnes som naozaj nabral odvahu. Elizabeth Zoey McCalleeyová, milujem ťa, tak ako nikoho na svete. Prosím, staneš sa mojou ženou?" otvoril zamatovú krabičku a odhalil krásny diamantový prsteň.
Ani chvíľu som neváhala, a vykríkla som. "Áno, dopekla, samozrejme že áno!"
Hodila som sa mu okolo krku, a keď som sa odtiahla, nasadil mi prsteň. Sadol mi ako uliaty.
"Vieš, nemusíme sa brať hneď, môžme počkať, koľko budeš chcieť," povedal.
"Liam, mne stačí, že my vieme, že sme svoji," usmiala som sa.
"Milujem ťa."
"Ja viac," pobozkala som ho.

A prosím, komentujte!! :)

Stole My Heart 4.

Uch, prepáčte, že som včera nič nepridala ALE bola som na výtvarnej. Potom som hrabala trávu, a len čo som zaspala nad zošitom z fyziky, opustila ma všetka energia. Takže som bola nenaučená a ešte aj extrémne unavená. Našťastie, sme nič nepísali, asi by ma porazilo :)
Soo, enjoy! ;)♥

Louis
Stále som ju nemohol dostať z hlavy. Široký úsmev, veľké oči, dlhé vlasy. Snažil som sa spomenúť si na jej priezvisko, ale nepamätám si, že by mi ho hovorila. Christie, Christie... Christie aká?! Na vizitke bolo iba priezvisko Price, ale nevedel som posúdiť, či je to jej cestovná kancelária alebo koho. Za opýtanie nič nedám. Natiahol som na seba pásikavé tričko a červené nohavice. Samozrejme nesmeli chýbať obľúbené "papučky". Haroldovi som napísal odkaz, že som preč a šiel som pátrať po adrese cestovky. Už som prestával dúfať, že vôbec niečo také existuje a potom som zistil, že som zadal zlú adresu do GPS. Tomlinson, si tupý, nadával som si v duchu. Otvoril som presklenené dvere a rozhliadol sa okolo.
"Dobrý, prepáčte, nepracuje tu náhodou nejaká Christie?" spýtal som sa milo vyzerajúcej pani stojacej za pultíkom.
"A vy ste kto?"
"Ja som jej... známy." odvetil som po dlhšom zvážení.
"Neposkytujeme síce informácie, ale keď vravíte, že ju poznáte. Áno, pracuje tu. Robí priehladky po Londýne. Viac vám nemôžem povedať."
Presne toto som potreboval. "A neviete náhodou, či tu bude aj dnes?"
Pozrela sa do nejakých papierov. "Zhodou okolností áno. O pol jedenástej začína prehliadka. A teraz, chcete sa zúčastniť, lebo ak nie, bola by som rada, keby uvoľníte miesto ďalším zákazníkom." Obzrel som sa cez plece a zbadal netrpezlivo vyzerajúci starší pár.
Toto musí byť osud! Tak strašne som ju túžil vidieť. Zabudol som si vypýtať číslo a už som sa za to aj dostatočne zvozil. Vybavil som teda všetko potrebné a s úsmevom na tvári som vyhľadal môj autobus. Prišla. Naozaj to bola ona. Keby som nemal uši, úsmev by sa mi roztiahol okolo hlavy ako zips. Všimla si ma a skríkla moje meno do mikrofónu. Začal som sa smiať na jej výraze a výraze ostatných cestujúcich.
Ani som nevedel kam ideme, a bolo mi to úprimne jedno. Stále som ju hypnotizoval pohľadom. Ona sa mi vyhýbala. Prechádzali sme po najznámejších pamiatkach Londýna. Snažil som sa s ňou rozprávať, ale bola chladná. Nechápal som, čo som spravil.
"Christie, čo ti je? Správaš sa ku mne, akoby som ti ublížil alebo čo."
"Prepáč Louis, ja len... Prešla som si ťažkým rozchodom a nechcem sa viazať. A ty... si až príliš... no..." snažila sa nejak vykoktať.

Prosím komentujte! :) Vidím, že si to prečíta asi okolo 50 ľudí, a pritom komentujú iba 3-4 :) Práve vaše komentáre ma dokážu nakopnúť k ďalšej časti, takže budú aj dlhšie, ak budete viacerí komentovať!! :))
Ľúbim vás!♥

:-*

A aby ste neboli smutné, mám tu aj niečo pre fanúšičky Nialla a Harryho:

A Zayna:

A Louíího som nenašla, tak aspoň toto:

Tipujem, že vaše aktuálne pocity sú:

Prajem pekný večer! :D♥♥

Strange Way Of Life 26.

Taká kratšia, ale na moju obranu, vymýšľala som detaily :D Aj tak mi to veľmi nejde, ale no čo už narobíte :D Hope you'll like it ;)♥

Ráno som s Harrym išla do 1D domu. V kuchyni sedela Nicole a sledovala, ako sa Niall napcháva.
"Ahojte, kde sú všetci?" spýtala som sa.
"Harry ty si jej nevravel?" Nicole sa zamračila.
"Prepáč, zabudol som. Chalani išli domov, za rodinami. Aj ja pôjdem, chcel som byť včera s tebou," smutne sa usmial. "Nechceš ísť tiež?"
"Mám školu. Dokelu škola! Hodíš ma?"
Iba prikývol.
"Môžeš zastaviť tu," povedala som pri Starbuckse blízko našej školy. Jemne som ho objala a zašepkala."Ďakujem Harry."
Deň sa vliekol a tak isto aj pár ďalších. Stereotyp škola- domov- nakúpiť by ma nemal vyčerpávať, ale aj tak som sa na konci dňa cítila vyšťavená. Večer som vždy ležala v posteli s empétrojkou v ušiach a snažila sa všetko ignorovať. Započúvala som sa do hudby a nechala myšlienky sa potulovať v dosiaľ nepoznaných miestach. Moje myšlienkové pochody v piatok večer prerušil jemný dotyk niekoho pier na mojich. Strhla som sa a prudko zdvihla hlavu. Narazila som čelom do čela niekoho iného a na chvíľu sa mi zatmelo pred očami.
"Liam! Už zase! Dopekla, nerob to viac!" vykríkla som, keď som ho zaregistrovala.
"Prepáč, ale..." ani som ho nenechala dohovoriť, chytila som ho za krk a prisala sa na jeho pery.
"Rozprával som sa s Harrym," povedal, keď sa odo mňa odtrhol.
"Mne je to jedno. Chýbal si mi," silno som ho objala. Ľadovou rukou ma chytil za holé kríže a jemne ma priľahol. Jednou rukou sa podopieral, aby na mne nebola celá jeho váha. Pobozkal ma na čelo, na nos a na ucho. Roztriasla som sa, keď mi od ucha prechádzal perami po sánke. Napokon vyhľadal aj moje pery. Jemne som ho kúsla do spodnej pery a cítila som, ako sťažka dýcha. Prevalila som sa naňho, neprerušujúc bozk a jazykom vkĺzla do jeho úst. Jeho ruka blúdila pod mojim tričkom a potom sa mi ho snažil prevliecť cez hlavu. Na chvíľu sme sa od seba odtrhli a keď som sa k nemu opäť sklonila, aby som ho pobozkala, jeho pery boli ešte náruživejšie než predtým. Opäť sa prevalil on na mňa a vyzliekol si tričko. Nadvihla som sa, aby mi mohol rozopnúť podprsenku. Ja som mu rozopla opasok a gombík na džínsoch. V krkolomnej polohe sme sa snažili vyzliekať sa a pritom sa stále bozkávať. Jeho prst sa zakvačil o gumu na mojich teplákoch a aj tie skončili niekde na druhom konci izby. Nakoniec odleteli aj posledné kúsky oblečenia a my sme splynuli v jednej vášni.
Uvedomila som si, že tak ako milujem tohto muža už nebudem asi nikoho.

A komentujte! :)) :-*

Aj vy si užite bozk od Liama :D Síce budete mať asi mierne oslintanú obrazovku, ale aj to sa stáva :D :-**

O.o

Dnes som sa pozrela na tú návštevnosť a len:

A potom:

No a nakoniec oslavný taneček :D

Som z toho nadšená! :) Nikdy som si nepredstavovala, že by tu prišlo toľko ľudí :) Viem, že iné blogy majú oveľa väčšiu návštevnosť, ale mne bohate stačí toto!! :)
Strašne ma teší, keď komentujte, tak by som bola rada, keby aj viacerí :)
Viete, že vás ľúúbim! :-*
P.S.: Časť bude okolo tej ôsmej-deviatej ;)

Stole My Heart 3.

Och, konečne sa mi podarilo to napísať :) Prosím, nechajte mi tu komentár ;) Ľúbim vás :-* 

Zobudila som sa na nejaký čudný zvuk vychádzajúci z kuchyne. Znechutene som mľaskla kvôli odpornej pachuti v ústach a vzápätí ma naplo. Bežala som do kúpeľne a v záchode skončil obsah môjho žalúdka. Fúú, už nikdy viac. A o mesiac budem ožratá znovu. No nič. Čo sa to vlastne včera stalo? Viem, že tam bol ten... Už si ani nepamätám, ako sa volá. Som blbá? Preboha, včerajšiu noc asi úplne vymažem a ani sa nebudem skúsiť si na to spomenúť. Ách, takto zrána, ešte aj s bolesťou hlavy nedokážem premýšľať. ČAJ! Potrebujem svoj čaj! Dotackala som sa do kuchyne za čudným zvukom a zistila som, že tam pobehuje Samantha a snaží sa napchať hrnce späť do skriniek.
"Prepáč, nechcela som ťa zobudiť, ale nejako sa mi vyšmykla panvica. Inak, dúfam, že nevadí, že som tu prespala."
"Jasné, že nevadí. Hlavne to už nechaj tak, lebo sa mi rozletí hlava. Uvaríš mi čaj? A nejaký aspirín, ak ťa môžem poprosiť," zachrapčala som.
Pustila hrniec, ktorý práve držala a rýchlo sa snažila dostať k rýchlovarnej kanvici. Iba som zavrčala.
"Prepáč, prepáč," zase sa ospravedlňovala.
Odišla som do kúpeľne, aby som sa trochu skultúrnila.
"Prečo ja?" zaúpela som potichu, keď som sa pozrela do zrkadla. Včera som sa ani neodlíčila a vlasy mi vstávali dupkom. Ošpliechala som si tvár ľadovou vodou a striaslo ma. Rýchlo som sa odlíčila a znovu jemne namaľovala. Potom som sa snažila rozčesať si vlasy a nevydávať pritom zvuky ako ranené zviera. Zopla som si ich do voľného drdola a prešla ku skrini. Obliekla som sa a ešte zamierila do kuchyne. Zobrala som si tabletky a zapila ich čistou vodou. Prstami zovrela šálku čaju a opatrne si odchlipla. Páli, páli. Ty si vážne sprostá, nadávala som si v duchu, keď mi horúci čaj obaril špičku jazyka.
Kým som čakala, nech sa aspoň trochu ochladí, sadla som si na kuchynskú linku a rozhliadala sa okolo. Útulná kuchynka môjho bytu v centre Londýna  bola zariadená skromne, ale pekne. Nepotrebujem nejaký luxus, ale chcela som sa osamostatniť, tak mám zatiaľ toto v prenájmne. Ani som nezaregistrovala, kedy prišla Sam. Rozlúčila sa s tým, že mi neskôr zavolá. Ja som si ešte urobila vločky. Každý hlt som starostlivo prežula a potom som po sebe umyla riad. Konečne som si mohla vychutnať čajík. Šálku som položila do drezu a ešte si zobrala jablko.
Obula som sa a vyrazila k našim do firmy. Vlastníme cestovnú kanceláriu a ja niekedy pomáham. Robievame aj prehliadky Londýna a práve v nich angažujú mňa. Viem toho o histórii dosť veľa, takže sprevádzam, kým podám prihlášku na vysokú.
"Zlato, tu si! Dnes ťa potrebujeme, je tu nová skupina turistov. Vieš čo máš robiť," vysypala na mňa mama, hneď ako som vošla do dverí. Unavene som si povzdychla. Pobrala som sa k autobusu, kde som sa posadila vedľa šoféra a pripravovala si mikrofón.
"Vážené dámy a páni, vitajte na našej prehliadke," začala som zvyčajnými kecmi a pritom som si znudene priehladala turistov. Skoro všetko ďalší japonci a najmenej polovica z nich s foťákmi namierenými na mňa. Prevrátila som očami. Zrazu mi zrak zastal na osobe, ktorú som tam najmenej čakala.
"Louis?!" skríkla som do mikrofónu. Začala som sa červenať, za tú trápnu situáciu, keď všetci stíchli a pozerali na mňa s otvorenými ústami. Snažila som sa pokračovať vo výklade ako nič. Pohľad mi však stále upútaval chalan v pásikavom tričku a červených nohaviciach. Toto bude ešte zaujímavé.

zase pridávam outfit ;)

Stole My Heart 2.

Tak na dnes ešte jedna :) Až tri za deň, to je môj rekord :D V ankete vyhral Louis, takže to bude hlavná postava v tejto poviedke :) Pridám ešte pár dielov a potom to ukončím :) Ale nebojte sa, ešte budú ďalšie kratšie poviedky, v ktorých si možno nájdete svojho obľúbenca ;) V nedeľu teda ďalšia :) Enjoy ;)♥♥

Hlasná hudba prehlušila Monicine slová, tak som s k nej úplne naklonila aby som ju počula.
"Že či si ideme niekde sadnúť!"
Prikývla som a začali sme sa predierať davom. Sam  prudko gestikulovala a navigovala nás k voľnému stolu. S výdychom sme si posadali a prišla dilema. Kto pôjde pre nápoje.
"No mne už je to jedno, dohodnite sa. Ja idem tancovať," vstala som. "A... prineste mi vodku s brusnicovým džúsom, okej?" žmurkla som na ne a už ma nebolo.
Vlnila som sa v rytme hudby a doslova cítila ako vo mne ožíva každý nerv. Dnes večer som tu slobodná. Pocítila som na krku niekoho horúci dych a tak som sa otočila. Bola som len pár centimetrov od tváre nejakého chalana. Spýtavo som zdvihla obočie.
"Ako to, že je taká krásna mladá slečna sama?"
"Pretože nechce aby ju niekto ďalší otravoval?" prešla som do "protiútoku".
Iba sa na mňa usmial ešte širšie, ak sa to dalo a vystrel ruku. "Som Louis."Chvíľu som váhala, ale napokon som mu ju stisla. "Christie."
"Tak Christie, čo keby som ťa pozval na drink?"
"Prepáč, ale čakajú ma kamarátky."
"To nevadí, aj mňa kamoši. Môžte sa k nám pridať."
Louis nám predstavil svojich kamošov a dozvedeli sme sa, že hrajú v nejakej kapele. Nič som o nich nevedela, ale Sasha zjavne áno, lebo poznala všetkých po mene. Potom, čo som si dala asi piatu vodku s džúsom som všetko začala vnímať v akomsi opare. Tancovala som, bavila sa a užívala si pocit byť konečne vonku. Na niektorých veciach som sa začala nekontrolovateľne smiať. Rozlúčili sme sa so všetkými a snažili sa nejak dostať domov. V polovici cesty som začala hysterčiť, že som stratila kabelku, ale našťastie nás dobehli chalani a priniesli mi ju. Zdá sa mi, že na mňa niekto niečo kričal, ale nevnímala som. Potom si už len pamätám, ako som sa snažila strčiť kľúčik do dierky a nemohla som sa trafiť, lebo sa mi triasla ruka. Schytala som ďalší záchvat smiechu.

Louis
Pod vplyvom alkoholu som si ledva všimol malú kabelku zavesenú na operadle.
"Christie, Christie!" Rozbehol som sa ako taký blázon a chalani za mnou. Našťastie neboli ďaleko, tak som jej ju stihol dať. Potom som si všimol, že jej niečo vypadlo.
"Hej Christie! Niečo ti tu vypadlo!" kričal som za ňou, ale už ma asi nevnímala. Zohol som sa a na zemi zbadal malú bielu vizitku. Snažil som sa rozlúštiť, čo tam je napísané, ale písmenká mi poletovali pred očami ako divé. Strčil som si ju do bundy s tým, že si ju prečítam neskôr.

A nezabudnite na komentáár! :))♥

Strange Way Of Life 25.

Om, nom, nom :D milujem praclíky :D ale to je odveci, som chcela, že na víkend idem ku kamoške... tákže toho asi moc nenapíšem, no budem sa snažiť a pridám to v nedeľu večer :) A prosím, zanechajte komentár!! :) Ani neviete, ako veľmi ma to vždy poteší! :) Hope you'll like it :)♥♥

"Ide o to... no... ja neviem ako ti to. Ja... som ťa podviedla."
"Uhm."
"Uhm? To je všetko? Nič iné mi na to nepovieš? Harry, ja som ťa podviedla! Bože, som strašná. A vieš s kým? S tvojím najlepším priateľom!"
"Čože?" ospanlivo si pretrel oči.
"Tak a dosť!" napustila som do poháru ľadovú vodu a vyliala som to naňho.
"To bolo za čo?"
"Potrebujem sa s tebou rozprávať a ty si ani nedáš toľkú námahu, aby si ma počúval!" skríkla som.
"Pochop Beth, sú dve hodiny v noci a ty odo mňa čakáš plnú účasť na tvojich psychických výlevoch."
"Psychických výlevoch?! To ti je úplne jedno, že sa to týka aj teba?! Vieš čo, teraz vôbec neľutujem, že som ťa podviedla!"
"Pre-prepáč, ja som to tak nemyslel. A ty si čo?" oči sa mu rozšírili od prekvapenia. Zrazu bol úplne prebratý.
"Presne o tom som sa s tebou chcela rozprávať! Skrátka som sa vyspala s Liamom."
"Prečo?" to bolo jediné čo zo seba dostal.
"Ja... vlastne ani neviem. On raz ma pobozkal a ja som sa s ním potom stretla a chcela som viac. Neviem prečo som to urobila a mrzí ma to, ale asi to tak malo byť."
"V poslednom čase si bola nejaká divná, ale to ma vôbec nenapadlo. Myslel som, že ma ľúbiš." vstal z postele, ale ja som ho zatlačila naspäť.
"Ľúbim ťa Harry, samozrejme že áno. Ale možno sme na to šli moc rýchlo. Možno to bolo iba chvíľkové pobláznenie, ja neviem."
"Keby si ma naozaj milovala, neurobila by si to."
"Ja viem," šepla som a opäť zacítila slzy stekajúce po mojich lícach. Harry si ma privinul.
"Ani ja som k tebe nebol celkom úprimný. Vlastne, stretol som sa raz s jedným dievčaťom, ale prisahám, že som k nej nič necítil."
"No to je ten problém. Ja k Liamovi niečo cítim." povedala som tlmene s tvárou zaborenou v jeho pleci.
"Takže to je koniec?" zašepkal mi Harry do ucha.
"Asi áno. Pozri, nikdy som ti nechcela ublížiť, ale... je to divné. Už by to nebolo také, ako predtým. Obaja sa posunieme ďalej. Mohli by sme zostať priateľmi, ale aj to bude iné." Odvážila som sa na neho pozrieť. Aj on mal v očiach slzy, ale usmieval sa na mňa.
"Keď budeš šťastná, budem aj ja."
Nakoniec som zaspala v jeho náručí, s očakávaním, čo prinesie ďalší deň.

A fanúšikovia Harryho, nezabite ma prosím vás! :) Ono to tak musí byť :)

Ľúbim vás všetkých! :)♥♥

Strange Way Of Life 24.

Teraz je trošku kratšia, neskôr pridám ďalšiu, okolo tej 17:00-18:00 ;)

Upreli sa na mňa oči všetkých, čo sedeli v obývačke a vzápätí na mňa vyhŕkli asi sto otázok o tom, že kde som bola a prečo som nezdvíhala mobil.
"Hey guys!" snažila som sa ich prekričať. "Hlavné je, že som už doma, nestresujte, som v poriadku."
Zamkla som sa v izbe a ignorovala naliehavé klopania. Pritisla som si na uši vankúš a uvedomila som si, že mám opäť v hlave zmätok. Nie toto nedovolím. Mala som sa porozprávať aspoň s Nicole, v poslednom čase som ju dosť zanedbávala. Ale vynahradím jej to potom.
"Beth... Všetci už odišli a ja budem pred tvojimi dverami sedieť, až pokiaľ neotvoríš. Prosím." ozval sa za dverami Harryho hlas.
Nereagovala som. Počula som, ako vzdychol a potom sa zošuchol popri dverách na zem. Prevalila som sa na chrbát a zízala do stropu, ako keby mi mohol nejako pomôcť. Zobudila som sa až keď na hodinkách svietilo 01:23. Chcelo sa mi ísť strašne na vecko, tak som sa snažila otvoriť dvere a potom som zistila, že to nejde. Ach jasné, Harry. Strčila som do nich trochu silnejšie a cez malú medzeru som videla, že Harry sa pomrvil.
"Harold! sykla som.
"Čo je? Čo je?" strhol sa.
"Uhni, ty tupec!"
Odsunul sa na bok a ja som utekala do kúpeľne. Keď som vyšla Harry nebol na chodbe, ale v mojej posteli.
"Ja som vedel, že otvoríš!" zamrmlal.
"Harry, ja viem, že na to nie je vhodná doba, ale musíme sa porozprávať."
"Hmm. Však hovor, ja ťa počúvam," vravel so zatvorenými očami.
"Edward!" dala som mu "jemnú" facku na prebratie.
"Vrav, čo sa deje?" teraz aspoň predstieral záujem.

ospalý Harry :D

Nadpis ;)

 Baby prepáčte, dnes už nič nepridám, lebo som absolútne bez inšpirácie... Skrátka nápadov mám dosť, ale nedá sa mi to akosi sformovať do písmeniek :) Vidím to tak, že zaleziem do postele s knihou a budem čakať na nejakú tú medúzu, či ma kopne ;) Zajtra sa pokúsim niečo napísať :) Vážne ďakujem všetkým, čo to čítajú, ľúbim vás!♥♥

Stole My Heart 1.

Mám niekoľko nových nápadov na ďalšie poviedky, ale nestačí to na dlhú poviedku, tak pridám asi len takých pár častí a potom to ukončím, čo poviete? :) Samozrejme Strange Way Of Life dokončím, nebojte sa ;) A ešte by ma zaujímalo, že  s kým by ste chceli aby bola konkrétne táto krátka poviedka :) Prosím, zahlasujte vpravo hore! :) Hope you'll like it ;)

"Tak a dosť!" do mojej izby ráznym krokom vošla Samantha. Prudko otvorila okno a tým do tmavej izby vohnala slnečné svetlo. Moje oči vykúkajúce spod prikrývky neboli zvyknuté na jas, tak som sa rýchlo zakryla. Stiahla zo mňa perinu a tým odhalila stovku vreckoviek pohádzanú kade-tade.
"To stačí! Dnes ideme von a nechcem počuť žiadne námietky!"
"Hej presne tak," ozval sa hlas z chodby a potom bolo počuť dupot dvoch párov nôh smerujúcich k nám. Zbadala som Monicu a Sashu ako sa na mňa zhrozene dívajú.
"Koľko si tu už zavretá? Týždeň?" spýtala sa Sasha.
"Ja si myslím, že skôr dva," poznamenala Monica.
"Babýýý, ja za to nemôžem," zafňukala som a snažila sa získať späť svoju perinu.
Chytili ma za ruky a dotiahli k zrkadlu.
"Pozri sa ako vyzeráš! Ten sviniar ti za to nestojí. My chceme späť starú Christie," vyhlásila Sam.
Bez slova som hľadela na svoj odraz v zrkadle. Opuchnuté červené oči, pod ktorými bola ešte riasenka, strapaté vlasy, pokrčené oblečenie.
"Teraz sa pekne pôjdeš osprchovať, lebo povedzme si úprimne, nevoniaš najlepšie a potom zhodnotíme čo s tebou," krčila nosom Monica a vypoklonkovala ma do kúpeľne.
Horúca voda mi pomohla trochu sa spamätať a zároveň zakryť slzy opäť stekajúce po mojej tvári. Naplakala som už asi za vedro sĺz. Snažila som sa upokojiť, povedala som si, že už preňho neprelejem ani jednu slzu. Keď som vyšla, baby ma posadili na postel a kriticky si ma prehliadali. Sam s Monicou mi rozčesávali vlasy, zatiaľ čo Sasha sa hrabala v skrini a vyhadzovala za seba všetko na čo narazila. Pristáli na mne čierne obtiahnuté minišaty a o chvíľu sa k nim pripojilo béžové sako. Stihla som sa uhnúť skôr než mi do hlavy hodila lodičky. Potom sa venovali mojej tvári. Mejkap dokonale zakryl kruhy pod očami a keď ma postavili pred zrkadlo, skoro som sa nespoznala. Vlasy mi v jemných vlnkách splývali na ramená, dymové líčenie zvýrazňovalo šedé oči. Toto bude ešte zaujímavý večer, pomyslela som si.

Strange Way Of Life 23.

Fúú, poviem vám, tatranský vzduch ma vážne vyčerpáva :) Som rada, že sa mi podarilo napísať aspoň toto :) Hope you'll like it ;)♥♥
Prechádzala som po rozhorúčenej pláži, pomedzi prsty sa mi tlačili zrnká piesku. Na prste sa mi hompáľali letné sandále a okolo členkov poletovali dlhé šaty. Očarene som sledovala ako slnko padá rovno do nekonečného oceánu. Nechala som jemné vlnky obmývať mi chodidlá a vychutnávala si ten pocit.
Na letisku som si vzala prvý let na ktorý som naďabila. Bol práve do Španielska. Ušla som od toho všetkého a v hlave sa mi konečne podarilo usporiadať si rozlietané myšlienky.
Mobil som mala vypnutý, bolo mi jedno kto sa o mňa bude báť. Nebolo to správne, ale skrátka potrebovala som pauzu.
Nadýchla som sa slaného vzduchu a sadla si na zem. Presýpala som piesok z jednej ruky do druhej a želala si byť jedným zo zrniek. Mimovoľne sa mi pohybovala ruka a potom som sa pozrela na môj výtvor. Bolo to asi desať srdiečok. Nie som normálna. Rýchlym pohybom som to zotrela a postavila sa. Prešla som z piesku na ešte horúcejší betón a opatrnými krokmi našla cestu do hotela.
Po ceste ma upútala pozvánka na plážovú diskotéku. Povedala som si, prečo nie? Potrebujem sa odviazať. V izbe som si iba vzala kabelku a vyrazila.
Pri bare som si dala prvý drink a potom som sa zamiešala do davu. Tancovala som s pár chalanmi, jeden mi kúpil ďalší drink a potom ďalší. Nevnímala som nič, iba búšenie hudby v hlave a miernu otupenosť spôsobenú alkoholom. Jeden obzvlášť šarmantný mladík ma pozval na izbu. Nechala som sa odviesť a zasypávať náruživými bozkami. V hlave sa mi ozval hlások, že to nie je správne. A čo? Mám kopu možností, doma ma síce čakajú dvaja výnimoční chlapci, ale toto je len na jednu noc. Ráno zmiznem a nikto si nič nebude pamätať. Ani som nemala veľmi čas nad tým rozmýšľať a už som ležala nahá v jeho náručí.
Zobudila som sa na to, že mi niekto plesol po tvári. Pootvorila som oči a vedľa seba zbadala ležať hnedovlasého chalana. Dokonca ani neviem jeho meno. Eric? Enrico? Odtlačila som jeho ruku a opatrne sa posadila. Trieštilo mi v hlave, ale matne som si spomínala na včerajšiu noc. Telá natlačené na sebe, teplá ruka zvierajúca moju a ťahajúca ma za sebou. Preboha, čo som to spravila? Nikto sa to nikdy nesmie dozvedieť, zaprisahávala som sa v duchu. Potichu som na seba natiahla moje veci a mrkla na hodinky. Pol šiestej? Ospalo som sa vytackala z toho hotela a snažila sa zorientovať. Našťastie som bola len kúsok od môjho.
Spomenula som si, že mi letí lietadlo. Rýchlo som sa zbalila, nemala som veľa vecí. Akurát pár navyše, čo som si tu dokúpila. Potlačila som zívnutie a zavolala si taxík. Cestu domov som prespala a v Londýne som si našla odparkované auto. Až teraz ma napadlo, aký strach museli všetci ostatní mať, keď som na víkend zmizla. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa psychicky pripraviť na stretnutie s Liamom a Harrym.

Tu je aj outfit, vlastne dva, nevedela som sa rozhodnúť, že ktorý pasuje lepšie ;) Však posúďte sami :)

Strange Way Of Life 22.

Dnes len taká kratšia, som v Tatrách :) V ďalších dňoch sa mi možno niečo podarí pridať, ale nič nesľubujem ;)♥

"Nicole, požičiaš mi auto?" hodila som na ňu prosebný pohľad.
"A na čo? Kam ideš?"
"Do Holmes Chapel, všetko ti potom vysvetlím, ale potrebujem vypadnúť. Prosím."
Hodila mi kľúče a ja som s víťazoslávnym úsmevom bežala k autu.
V piatok večer bolo na ceste dosť vodičov, ale nevadilo mi to. Spievala som si, aby som prišla na iné myšlienky, riešiť to budem až tam. ´
Zamierila som si to rovno k dedkovmu domu. Privítal ma vrúcnym objatím.
"Bola si za rodičmi?" spýtal sa.
"Nie, potrebujem si niečo vybaviť. Nebude ti vadiť, keď pôjdem hore?"

Najskôr som si prezerala babičkine kresby. Šlo jej to naozaj úžasne. Potom som listovala v rodinných albumoch, hľadala nejakú odpoveď. Ruka mi zastavila nad babičkiným denníkom. Posledná stránka bola prázdna a ja som sa opäť od zúfalstva rozplakala. Neviem, čo som čakala, že nájdem. Možno nejaký odkaz, radu. Slzy kvapkali na papier a na mieste, kam dopadli sa objavoval atrament, formoval sa do slov.
Počúvaj svoje srdce.
"Babi?" šepla som. Žiadna odpoveď. Mám snáď halucinácie? Slová zmizli tak rýchlo, ako sa objavili a ja som prstom prešla po úplne suchej stránke.
Nestačí to. Musím odísť niekam inam, usporiadať si to všetko. Všetko som vrátila späť na miesto a s hlbokým povzdychom zamierila na letisko.

Strange Way Of Life 21. 2/2

Ďalšiáá :)) Stále mi to pripadá nejaké divné, ale nevadí :) Hope you'll like it ;)♥♥

Našťastie, Liam ma zachytil. Iba som naňho vyplašene pozerala a snažila sa nájsť slová.
"Ja-ťa-asi-zabijem!" nakoniec som zo seba vysúkala.
"Prepáč, myslel som, že si ma počula."
"Asi ťažko. Ani nevieš, ako si ma naľakal," ohnala som sa štetcom a na jeho líci zostal biely fľak. Schytil druhý štetec, namočil ho do farby a fŕkol ho na mňa. A tak sme sa ohadzovali farbou, až nakoniec ma zvalil na zem a začal štekliť. Pomedzi smiech sa mi nejako podarilo postaviť sa a začala som pred ním utekať. Chytil ma okolo pása a zvrtol k sebe. Zrazu som iba pocítila jeho pery na mojich. Ani som si to neuvedomila a bozk som mu opätovala. Po chvíli odtiahol. Myslela som na Harryho. Čo by sa stalo, ak by vedel, že sa bozkávam s jedným z jeho najlepších priateľov?
"Prepáč, ja,... neviem čo to do mňa vošlo," ospravedlňoval sa. Stála som a zarazene naňho zízala. Zvrtol sa na päte a odišiel, bez jediného slova. Asi mu bolo jedno, že je celý od farby, hlavne aby sa odtiaľto dostal.
Čo sa to dopekla stalo? Som veľmi hlúpa? Po pol roku vzťahu s Harrym sa stane toto? Akú máme medzi sebou dôveru? Myslím, že vešať na nos mu to nebudem, znamenalo by to koniec. Ľúbim ho, ale keď som sa bozkávala s Liamom, akoby sa vo mne niečo pohlo. Ako sa mu po tomto pozriem do očí? Teda vlastne obidvom.
Zložila som si tvár do dlaní. Toto sa mi teda prekonať nepodarí.

Napriek tomu som sa opäť stretla s Liamom. Nervózne som zaklopala na jeho izbu. Ozvalo sa tiché ďalej a ja som za sebou zamkla dvere. Posadila som sa k nemu na posteľ.
"Prišla si sa porozprávať?"
Iba som prikývla.
"Tak ešte raz prepáč. Nechcel som nijakým spôsobom ohroziť tvoj vzťah s Harrym, proste som urobil, čo som v ten moment cítil," ani som ho nenechala dohovoriť a vrhla sa na jeho pery.
"Počkaj, čo to robíme?" spýtal sa zmätene pomedzi bozky.
"Skrátka som urobila, čo som práve cítila," napodobnila som ho a rozosmiali sme sa.

Čoraz viac času som strávila s Liamom. Ľúbila som Harryho, ale na druhej strane ma niečo neskutočne ťahalo k Liamovi. Ako môžem byť taká odporná a vodiť ich oboch za nos? Sama sebe som sa hnusila, a pritom som bola strašne zmätená. Cítila som, že keby Harryho skutočne milujem, nestretávam sa Liamom.
Rozhodla som sa, že takto to ďalej nejde. Zbalila som si veci a zamierila na jediné miesto, kde som mohla pokojne popremýšľať.