Just Ordinary People 09.

Po dlhej dobe tu opäť máme aj JOP :) Za ten koniec ma asi zabijete, ale nebojte sa, dočkáte sa :D Enjooy♥

Ráno som sa zobudila s neobyčajne dobrou náladou a dokonca bez bolesti hlavy. Opatrne som sa vymanila zo Zaynovho objatia a skontrolovala hodiny. Pol desiatej. Keď môžem, nespím dlho. Povzdychla som si a postavila sa z postele. Mierne sa mi podlomili nohy, radšej som sa  chytila stola a prešla ku dverám.

Dolu som sa postavila na špičky a vytiahla zo skrinky pohár. Akoby automaticky som si napustila vodu a potom si ho zdvihla k perám. Fuj, teplá. Vyliala som ju naspäť a na druhý krát si už dala ľadovú.

Na vysušené hrdlo to pôsobilo zázračne. Ani som neuvedomila, aká som smädná, až pokiaľ som nevypila dva poháre. Položila som ho do drezu a zadívala sa na kuchyňu. Čo budem robiť? Rukou som si prehrabla vlasy, a rýchlo som utekala do kúpeľne, pretože som sa radšej nechcela ukázať Zaynovi v takom stave. I keď to už je asi jedno. Ani som sa nepozerala do zrkadla, schmatla kefu a otočila sa mu chrbtom. Vlasy som si vypla do copu a vyčistila si zuby.

V kuchyni som zapla rádio, z chladničky vytiahla džús a napila sa rovno z krabice. Položila som ho na stôl a po chvíli k nemu putovali aj misky s lyžičkami, cereálie a mlieko. Ani za svet som nechcela myslieť na predošlú noc. Dúfala som iba, že sa to už nebude opakovať, a preto som všetko pevne uzamkla do šuplíka v zákutí mojej mysle. Práve, keď som si cereálie zalievala mliekom, vo dverách sa objavil rozospatý Zayn. Rukou si poškriabal zátylok a hodil na mňa neskutočne zlatý pohľad.

Vyčarovala som úsmev a kývla rukou na jedlo. „Chceš?“
Pokrčil plecami a sadol si za stôl. Videla som na ňom, že je unavený. Odkašľala som si a začala. „Prepáč... za ten včerajšok.“
Zdvihol pohľad od svojich raňajok. „Ty sa ospravedlňuješ? A čo ten...“ nevedel nájsť vhodné slovo, tak iba naštvane pokrútil hlavou.

„Zayn, pozri... nechcem sa o tom už baviť, zabudnime dobre?“ Chvíľu na mňa pozeral, potom si rezignovane povzdychol a opäť sa začal venovať svojmu jedlu. Chytila som ho za ruku a pevne ju stisla. Videla som, ako sa pousmial a ja som sa zaškerila.

Po chvíli sa z rádia ozvali tóny mojej obľúbenej pesničky. Začala som si pohmkávať a kývať hlavou. Zayn ma zrazu vytiahol na nohy. Zachichotala som sa a chytila ho okolo ramien. Začali sme tancovať tango po našej kuchyni, aj keď sa to k rytmu vôbec nehodilo. Výkop, otočka, pochod. O chvíľu som sa už tak smiala, až mi tiekli slzy. Zvalili sme sa vedľa seba na dlážku a nemohli sa dosmiať.

„Nevedela som, že vieš tancovať,“ vysúkala som zo seba po chvíli.

„Veď ani ja,“ zaškeril sa a dodal: „A pochybujem, že toto by sa dalo nazvať tancom.“

„Urážaš moje tanečné schopnosti?“ spýtala som sa naoko oduto.

„Ty nejaké máš?“
„No dovoľ!“ vykríkla som a prevalila sa na neho. Sadla som si obkročmo na jeho brucho a prsty priblížila k jeho bokom.

„Ani to neskúšaj!“ varoval ma. Nepočúvala som ho a začala ho štekliť. Snažil sa nesmiať, ale o chvíľu sa už zvíjal akoby mal epileptický záchvat. 

„Nabudúce si rozmysli, či chceš urážať moje tanečné nadanie.“
„Dob-dobre,“ dychčal, až som sa nakoniec zľutovala a odsadla si. On sa chopil príležitosti a zvalil sa na mňa. Víťazoslávne sa usmial, ale môj úškrn ho prevýšil. Nasadila som poker face, keď ma začal štekliť na bokoch. Zdvihol obočie a dostal sa k môjmu chodidlu. V tej chvíli som začala jačať ako šialená a mykať sa. „Pomsta býva sladká,“ zvýskol, no pustil ma.

„Vyrovnaní?“ vystrela som k nemu ruku. Chytil mi ju a pritiahol si ma bližšie. Zaborila som si tvár do jeho hrude a pocítila pery v mojich vlasoch.

Obaja sme sťažka dýchali, tak sme sa chvíľu nehýbali, až pokiaľ sme neupokojili šialený tlkot našich sŕdc. Ani jeden z nás nechcel prerušiť tú chvíľu, ale Zayn musel ísť domov.

Vyprevadila som ho k dverám a ešte raz ho objala.

Madison, ty si neskutočne blbá, nadávala som si v duchu, keď sa za ním zatvorili dvere. On sa k ničomu nemal a ja tiež nie. Ale kedy, ak nie teraz? Schmatla som jeho mikinu, čo som uvidela prevesenú cez stoličku a vybehla za ním von.

„Zayn...!“