tag:blogger.com,1999:blog-69685377117880551992024-03-19T04:19:53.148+01:00People change. Memories don't. Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.comBlogger311125tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-44468378823388823362015-04-17T19:14:00.001+02:002015-04-17T19:15:42.547+02:00Ja a Australia.(A Maruš, lebo to je pre ňu.)<div class="MsoNormal">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i>Toto som už dlho nerobila, tak sa ospravedlňujem, ak som trošku zhrdzavela. Ideš.</i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Mitch the bitch je m<span lang="SK">ôj najobľúbenejší badboy zo všetkých. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNJALE8Ubgbxpd4RMe9LEnamofYVaEK3sE4eQtS1NQwZpHMvI45XXUgiYwxYCez3ubxVlDHMW2O30Av8omncV0Ddu_621akVk3-f83ri81DHYzlMM3rQgEJjDOQLMC-ywa_Y_yMMXZy5xR/s1600/IMG_20150221_191020.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNJALE8Ubgbxpd4RMe9LEnamofYVaEK3sE4eQtS1NQwZpHMvI45XXUgiYwxYCez3ubxVlDHMW2O30Av8omncV0Ddu_621akVk3-f83ri81DHYzlMM3rQgEJjDOQLMC-ywa_Y_yMMXZy5xR/s1600/IMG_20150221_191020.jpg" height="225" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Po sto rokoch
nevypotím lepšiu otváraciu vetu, aj keď faktom zostáva, že táto ani nie je
moja, ale môjho verného čitateľa, ktorý si vyžiadal článok. To ako keď som jej
v štrnástich sľúbila, že keď budem mať pätnásť tak jej napíšem môj prvý
smut a ona si to naozaj zapamätala a potom ma s tým neprestala
otravovať. Toto by dopadlo tak isto, takže tu je pár slov. O mojich dvoch
odchodoch a jednom príchode a ešte o všeličom, čo by si
zaslúžilo byť niekde zapísané.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span><br />
<a name='more'></a><span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Austrália je
magická. Dvadsaťšesť hodinová cesta už menej. Prežili sme, pohli sme sa ďalej.
Vyspala som jetlag, čo mi netrvalo až tak dlho ako som očakávala a potom to
bola jedna veľká adventure. Ešte stále to tak trochu spracovávam, že či som si
to všetko len nevymyslela. Shelly mi spravila mentálny bucket list, ale to bol
len taký, že čo sme dopĺňali po ceste. Že až keď som to spravila. Zjedla froyo,
videla jedovatého hada(viď. nižšie), spravila si tisíc selfí s klokanom, skočila z päťmetrovej
skaly do oceánu, zjedla tri milióny ázijských jedál, kŕmila bábätká, oslavovala
Passover, bola v opere na opere, zjedla ďalšie ázijské jedlá, zjedla
vegemite (v podstate som tam stále len jedla. Uch, alebo sú to tie najlepšie
zážitky). Zatiaľ mi v uchu hrali The Wombats(!!!) a Fall Out Boy a The
1975 a Halsey. (Lebo musím spomenúť hudbu, o nej som vždy rada
písala.) A ešte tam najkrajšie zapadalo slnko.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxK8ej5toQ70Nek2bwzQM1C80jqrc4fgiB6NwjBPPQT9fKPbPfwsNhDFdExVCsVYzJBkjAyUwby3rHFx5wEl2rYqjmS0b_DB2U4Ug-xHnCDFK6ix2i0rfaOb4K1lbCNW9SoJhnCz7fFMLG/s1600/IMG_0453.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhxK8ej5toQ70Nek2bwzQM1C80jqrc4fgiB6NwjBPPQT9fKPbPfwsNhDFdExVCsVYzJBkjAyUwby3rHFx5wEl2rYqjmS0b_DB2U4Ug-xHnCDFK6ix2i0rfaOb4K1lbCNW9SoJhnCz7fFMLG/s1600/IMG_0453.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMmlpqc8mKhAnZHuv_VH_75e-NE-h7HgYle53hDbnr9Ql3QXULoYV9WOEIrQi3BR2-BhWu1ZvjjfCK_h-O-ELK8syQGVxMeweyaV2HOVqlYSs-HG9SFY32puYCmaWkk_QxjimmHv_HA1tP/s1600/IMG_1109.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMmlpqc8mKhAnZHuv_VH_75e-NE-h7HgYle53hDbnr9Ql3QXULoYV9WOEIrQi3BR2-BhWu1ZvjjfCK_h-O-ELK8syQGVxMeweyaV2HOVqlYSs-HG9SFY32puYCmaWkk_QxjimmHv_HA1tP/s1600/IMG_1109.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Sprievodca po
Melbourne by som asi dobrý nebola, ale niečo by som o ňom vedela. Nájsť
tie špeciálne miesta. (Hlavne najlepšie miesta na shopping.) Raz sme sa aj
stratili v centre, keď sme omylom nasadli na zlý tram, ale mali sme aspoň
vyhliadkovú jazdu. V každom prípade majú čarovnú galériu, z ktorej som
nechcela odísť a ešte na jednej ulici namiesto McDonald</span>’s<span lang="SK"> napísané že Macca</span>’s <span lang="SK">čo je ako austrálska verzia „Mekáču“ a inde by
ste to nenašli. Ešte som aj objavila nočný život, ku ktorému som síce nebola
ešte pripustená, keďže som tam oslávila iba svoju sedemnástku, ale aspoň som
nasávala atmošku. Bola to jedna dlllhá ulica plná barov, čo boli len také diery
v stene a na ulici davy ľudí, čo mali v rukách alkohol alebo
svoje topánky a chodili tam bosí alebo zmrzlinu z tej úžasnej
zmrzlinárne na rohu. Boli tam aj pouliční speváci a jedno hipícke prevedenie tancov a hudby a to všetko som ja sledovala. A len si
tak vravím, že keď sa tam niekedy vrátim, na to miesto sa URČITE musím.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgQqerwzNH-U7qr_Vibk2eLGEO_RJwxaw1bvBtCKJRTaTv294bHBKEQl1jzehu25envD9xVOpD1hPK3m7FPQ-gNalh3vShZDfUt8g-xvJTmqnlSNy46Kb6qhyphenhyphenSKbo4dzpO5TIRZEQO2wgfx/s1600/IMG_0392.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgQqerwzNH-U7qr_Vibk2eLGEO_RJwxaw1bvBtCKJRTaTv294bHBKEQl1jzehu25envD9xVOpD1hPK3m7FPQ-gNalh3vShZDfUt8g-xvJTmqnlSNy46Kb6qhyphenhyphenSKbo4dzpO5TIRZEQO2wgfx/s1600/IMG_0392.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgutnWsEm-pvyfVjpv1urvZQG5YNT_BhTlg3fdQ37Dvc8Vkp6tFoY_vNRFI5c_vNz_tr6keyUJvKrUPNLCgaOLev2_HkOvlVo8LqjWRBCXhYmsbgqG5epen_DUuasDZqSrLMwm6OHps1ElJ/s1600/IMG_0372.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgutnWsEm-pvyfVjpv1urvZQG5YNT_BhTlg3fdQ37Dvc8Vkp6tFoY_vNRFI5c_vNz_tr6keyUJvKrUPNLCgaOLev2_HkOvlVo8LqjWRBCXhYmsbgqG5epen_DUuasDZqSrLMwm6OHps1ElJ/s1600/IMG_0372.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsbW9vjexp09fveGtxiZ2SnOrfTshqijZC922ttijhVIAq5QHd5n4uyaJhvihlQ07-1MX_jShe-pHLXi2CNFZ6IJrH3ZrGYQtyi6z6h-8EXjihJyx-rU4X8pilGDsv9supEbJZeEHMni9s/s1600/IMG_1807.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsbW9vjexp09fveGtxiZ2SnOrfTshqijZC922ttijhVIAq5QHd5n4uyaJhvihlQ07-1MX_jShe-pHLXi2CNFZ6IJrH3ZrGYQtyi6z6h-8EXjihJyx-rU4X8pilGDsv9supEbJZeEHMni9s/s1600/IMG_1807.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Pehaté pleco a jedno
zelené oko z autobusu som nikdy v škole nenašla, ale to možno iba
preto, že som z toho chalana videla iba polovicu. Ale našla som si tam
Carlosa a Oliviu, Kirsty, Crystal, Miu, Grace a Paulinu. Bol tam aj
Stefan the frying pan a Ben the pen a ešte aj vyššie spomenutý Mitch
the bitch. (Tak som ich naozaj nevolala, to len Maruš mala básnickú chvíľku.) Bol
to naozaj najlepší badboy a na campe z biológie som mu povedala asi
dve vety. Inak som aj nosila takú uniformu, pásikavé zelené šaty a fialový sveter a šedé ponožky... aspoň som nemusela každé ráno rozmýšľať. A inak najčarovnejší zo školy bol môj učiteľ biológie, na ktorom som sa
smiala každú hodinu a pri odchode mi dal karamelovú koalu. Občas mi všetci
odtiaľ chýbajú.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQOF85pgRr3bquWk4QZLC4vyI0JG5UGouuEJ8ioUhe7lnaBd9FwCoqVH_zZOcG9n88-1TbGyBBhOZcoc2MJLsVFEyoIBvmAjl6QtbNnOeXUY4dZs3YssYsRAryWkg7Y0nyYEadD-kt0vlL/s1600/IMG_1641.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQOF85pgRr3bquWk4QZLC4vyI0JG5UGouuEJ8ioUhe7lnaBd9FwCoqVH_zZOcG9n88-1TbGyBBhOZcoc2MJLsVFEyoIBvmAjl6QtbNnOeXUY4dZs3YssYsRAryWkg7Y0nyYEadD-kt0vlL/s1600/IMG_1641.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Už je to asi
príliš dlhé a dúfam, že Maruš poteším. Tá veta posledného odseku nebola
depkovacia, Marietta, lebo to ja nerobím! To je len fakt. Tak som nasadla na
lietadlo a vyronila pár sĺz sediac vedľa najtučnejšieho človeka z lietadla,
ktorý musel, samozrejme, byť vedľa mňa. V Singapure je pekné letisko aj
s tými prízemnými eskalátormi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">P.S.: (Druhý
odchod bol z blogu. Ja som ale vedela, že sem ešte niekedy niečo napíšem!
Som vás nechala v napätí, to náročky. Tak donabudúca. Dovidenia. Do
ďalšieho článku, keď po dvoch rokoch opäť zažijem niečo neobyčajné.)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhniNaLLRVrgNLtolIJhufKpmuIAHMTISqAaT9r08yJG0ReLbCXJ20W-vhOp7YXMYaEgH5NXAugR3JRSF8v41wzqOFIij1Hu7qG5gikAYBQPt4IAdsBibxEtU8GhXSlNzddnUawJE791wX_/s1600/IMG_1857.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhniNaLLRVrgNLtolIJhufKpmuIAHMTISqAaT9r08yJG0ReLbCXJ20W-vhOp7YXMYaEgH5NXAugR3JRSF8v41wzqOFIij1Hu7qG5gikAYBQPt4IAdsBibxEtU8GhXSlNzddnUawJE791wX_/s1600/IMG_1857.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
</div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-15508010719255805232014-05-29T21:43:00.000+02:002014-05-29T21:44:30.282+02:00Until We Bleed 11.<div class="MsoNormal">
<i>Nestíham ani žiť.</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgphCMsd9ZX8hoWQ4g3yj7gas4qUWfAOQpDyXGcsSuPe6f6JEmuJi17A8LxBgIccJPqWXMrx8QDxtJKU3JJ7FaDeaEk8ElJ1JhZytJ88ZNroWGeYx-_We9ygXB4y1f3ovE9nBonzTqJyKaM/s1600/1514602_10201093355654553_3496438560321555627_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgphCMsd9ZX8hoWQ4g3yj7gas4qUWfAOQpDyXGcsSuPe6f6JEmuJi17A8LxBgIccJPqWXMrx8QDxtJKU3JJ7FaDeaEk8ElJ1JhZytJ88ZNroWGeYx-_We9ygXB4y1f3ovE9nBonzTqJyKaM/s1600/1514602_10201093355654553_3496438560321555627_n.jpg" height="400" width="320" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<i><a href="https://www.youtube.com/watch?v=PRfpZm7Sja8" target="_blank">Presne k tomu</a> </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><br /></i></div>
<div class="MsoNormal">
Vzďaľujúce svetlá na mňa žmurkajú a ja žmurkám naspäť,
lenivo. Popol letí von roztvoreným oknom, hoci mi to zakazuje, pretože
cigaretový smrad sa drží na sedadlách.</div>
<div class="MsoNormal">
On je za volantom, a neviem kam ideme, kde skončíme,
pamätám si len ako som vravela, že chcem ísť preč, preč, preč, spolu, niekam. </div>
<div class="MsoNormal">
A krajina je tak trochu rozmazaná, keď sledujem
mihajúce sa hviezdy, lebo tie svetlá sú už za nami. Na chvíľu vnímam slová
ďalšej nezmyselnej indie skupiny, ktoré dominujú v Harryho playliste,
a čakám, kým sa dostaneme k jeho vlastnej pesničke, pretože sebecké
popstar radi počúvajú sami seba na ceste autom. Chystám sa skriviť pery
a povedať nejakú sarkastickú poznámku, potom spievať zlé slová
a vytočiť ho. Len preto, že môžem.</div>
<div class="MsoNormal">
Hviezdy po chvíli začnú byť rovnaké, a preto sa otočím
k nemu, sledujem, ako si zahryzne do spodnej pery a dlhými prstami
zovrie prevodovku. Zaspím pri pohľade na modré svetlo, čo hádže tiene na jeho
odhalené kľúčne kosti a vrcholy tetovaní. </div>
<div class="MsoNormal">
S trhnutím sa preberiem až keď už stojíme niekde uprostred
ničoty, na opustenom parkovisku. Indie kapela hrá ďalšiu nadrogovanú pesničku,
a Harry si sklápa sedačku do pohodlnejšej polohy. </div>
<div class="MsoNormal">
„Kde sme?“ šepnem do tmy, a on mykne plecom, potom sa
natiahne, aby upravil sedadlo aj mne. </div>
<div class="MsoNormal">
„Niekde. Mala si v mysli konkrétnu destináciu? Lebo
môžeme, vieš... ísť tam. Aj teraz.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Neodpovedám, len sa na neho dívam, a on potom drží
v ruke nejakú fľašku a ponúka mi ju. Neisto zovriem prsty okolo
úzkeho hrdla, ale nenapijem sa, pretože mi vôňa alkoholu prekrúti žalúdok. </div>
<div class="MsoNormal">
„Prečo spolu vždy spíme len keď sme napití alebo sfajčení?“
pýtam sa, s pohľadom upretým na strop auta, lebo sa na neho nechcem
pozrieť a nechať, nech preruší niť mojich myšlienok. </div>
<div class="MsoNormal">
„Neviem. Vždy pod vplyvom som nadržaný. A ako vieš, že
by sme sa teraz spolu vyspali?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Harry. To jasne vyplýva zo situácie. A máš dvadsať. Ty si
nadržaný stále,“ pripomeniem mu, rázne skladám fľašku na zem a vyzúvam si
topánky, „poďme to otestovať.“ Preleziem za ním, a nechávam na mojom
sedadle aj tričko. S istým cieľom pohnem panvou, a on si silno hryzie
do pery a zakláňa hlavu o opierku. <br />
„Môžem ťa pobozkať?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Odkedy si ty pýtaš povolenie, hviezdička?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Odkedy chceme mať sex bez omamných látok.“<br />
A hej, možno nemám zahmlenú myseľ, no všetky tvary sa v tme zdajú
rozmazané na okrajoch, a je to iné. Iné, keď si zabáram ruky do hustých
kučier tak, aby som mu ich odhrnula z čela, a iné, keď vdychujem vôňu
držiacu sa na jeho krku. Aj keď cítim jeho dotyky, a keď sa nám stretávajú
pery. Lebo bozky bez sexu nepraktizujeme a sex za triezva tiež nie. Teda,
okrem toho jediného razu na záhrade, ktorý sme však už viac nespomenuli. </div>
<div class="MsoNormal">
Znovu sa obtriem o predok jeho tesných nohavíc,
a vážne, ako sa v tom môže hýbať? Nebolí to? Na chvíľu sa odtrhnem od
jeho úst, aby som sa ho to spýtala. „No teraz hej,“ povie potichu, a ja
nemôžem tak celkom zakryť úsmev oproti jeho perám. </div>
<div class="MsoNormal">
„Inak, už viem prečo nemôžeme spolu spať za triezva. Ty
mávaš poriadny slovník, Styles, a ja zase menej rozprávam.“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Čo chceš, aby som ti povedal, huh?“ pýta sa, zatiaľ čo mi
rozopína podprsenku a rukami zachádza za okraj džínsov, „že ťa pretiahnem
tak, že nebudeš môcť pracovať ešte týždeň?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Och, Bože. Radšej by sme mali byť obaja ticho,“ smejem sa
do jeho kľúčnej kosti, a potom mu vyzliekam tričko.</div>
<div class="MsoNormal">
Preleziem na vlastnú stranu, aby sme sa obaja mohli dostať
z džínsov. Naspäť v jeho náručí mi je horúco, preto naslepo otváram
okno, a nechám, nech nás oboch ovalí chladný večerný vzduch
s náznakom borovicového ihličia a sviežosti. </div>
<div class="MsoNormal">
Jeho ruky, pery, všade, a mne to lezie pod kožu,
vychádza na povrch vo forme potu a lapania po dychu. Je to iné, ja na
vrchu, on podo mnou a tento jediný raz ma necháva prevziať kontrolu.
A takto vydržíme dlhšie, zmysly nemám otupené ničím iným len jeho
blízkosťou. </div>
<div class="MsoNormal">
Výdychy medzi našimi perami sa zmenia na mená, šepkané a pritom
až príliš hlasné v tichu a zvláštnej pokojnosti okolia. A potom
je to len on, jeho telo, trenie o pokožku a zdieľanie teploty
a potu. Vedela by som si na to zvyknúť.</div>
<div class="MsoNormal">
Sme tam dlho. Až pokiaľ sa nezačne rozvidnievať, hukot
blízkej diaľnice v pozadí ma vytrháva z polospánku a ja sa
potrebujem dostať von. Sledujem, ako zvláštne obloha bledne a chytá nádych
ružovej. Vzduch je svieži, vonia úplne čerstvo, len tak ako to cítiť po
prebdenej noci. Zatínam zuby, odolávam triaške a šúcham si oči, pokiaľ si
nie som istá, že mám riasenku rozmazanú všade naokolo. Obzriem sa na Harryho a v záchvate
spontánnosti, alebo to je možno tým zvláštnym ránom po ešte zvláštnejšej noci,
otvorím dvere na jeho stranne, vleziem na neho a skrútim sa mu na hrudi. Na
chvíľu precitne a potom omotá ruky okolo mňa. Sme preč, ďaleko od mätúcich
svetiel veľkomesta. A možno je to tak lepšie. </div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-59576921460850848862014-05-26T20:34:00.002+02:002014-05-26T20:34:53.088+02:00Youtube & stuff.<i>Jej, škola, kto sa teší??</i><br />
<i>Jeej, už len mesiac, kto sa tešíí?</i><br />
<i><br /></i>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://img3.wikia.nocookie.net/__cb20130728053816/glee/images/4/4a/Hermione-Raising-Hand.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://img3.wikia.nocookie.net/__cb20130728053816/glee/images/4/4a/Hermione-Raising-Hand.gif" height="288" width="320" /></a></div>
<i><br /></i>
<i>Idem spraviť reklamu na Joeho, lebo na nikom inom sa tak nenasmejem, ako na tomto debilkovi z Anglicka, <strike>ktorý mi dačím zvláštne pripomína Liama</strike> (<span style="font-size: x-small;">toho starého, lebo tento vyzerá ako bezďák - niečo sa veľmi veľmi zvrhlo pri One Direction v poslednej dobe... vlastne celkovo) </span>a tak vám predstavujem, teda, ak ho ešte nepoznáte, ladieees and gentlemen - Joe Sugg </i><br />
<i><br /></i>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/-BpqHxeJQGY?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<i>A tak som prepadla pozeraniu videí, v ktorých sa strápňujú ľudia so zvláštnou schopnosťou vyzerať ako idioti a pritom vlastne úplne atraktívne. A platia im za to. To je život. Väčšinou sú všetci najlepší kamoši, taká veľká youtuberská family, teda tak nám to prezentujú cez obrazovku a my ich žerieme, už len kvôli tomu, ako sa dokážeme vcítiť do niektorých situácií, alebo sa jednoducho na nich smiať. </i><br />
<i>Tak si zožeňte slúchatká a niečo, do čoho budete tlmiť smiech (mama bola minule v mojej izbe dvakrát, že či sa drhnem alebo čo, lol) a preklikávajte. Verte mi, keď sa to raz spustí, už to nezastavíte. Zamilujete sa do Joeho, Zoe, Caspara, Marcusa, Tanye, Alfieho, Dana aa vlastne to sú tí moji obľúbení, a ešte Tyler a Troye a Jim a Connor vlastne je ich strašne veľa. Kde berie Youtube tie prachy?</i><br />
<i>Aj vy máte nejakého favorita?? Aha, priama otázka, som zvedavá, či dostanem aj odpoveď. Kej, báj.</i><br />
<i><br /></i>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/pstVCGyaUBM?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>Ešte Lorde, lebo preto.</i></div>
<br />Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-24490143361175758002014-05-22T18:09:00.001+02:002014-05-22T18:14:32.290+02:00Until We Bleed 10.<i>Asi pätnásť minút som sa snažila prísť na jeden song v ktorom sa rapuje a je tam že doo do do dododo a gúglila som to a nakoniec som zistila že to je thun thun a nie doo do a iba si nadávam aká som blbá, neznášam to keď mám v hlave melódiu a neviem názov tej pesničky.:D</i><br />
<i>Inak mám dnes fajn náladu, mali sme v škole branné a strielali zo vzduchovky, nikoho som nepostrelila (bohužiaľ) :( </i><br />
<i>A inaak, fuj teplo. Nemám rád teplo. Môj ksicht už začína nadobúdať farbu zapaľujúcej sa rajčiny (a dobre, tak to je trochu moja chyba, ale aj tak...) </i><br />
<i>enjoooy♥</i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSF8gKH6X1RjSZBCb7RFkBycr-Ny0xwVn9HuM0wIA5oWYngRxkte4kbqshZ-b6ArbarAFTeDd1l5LTBM7by2Ure1M55k_3CAMIDyPI_9oAHGVEPg-M_8Ru7WqzO8BQG-Ftlx0JbSkBaDjD/s1600/large+(1).png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgSF8gKH6X1RjSZBCb7RFkBycr-Ny0xwVn9HuM0wIA5oWYngRxkte4kbqshZ-b6ArbarAFTeDd1l5LTBM7by2Ure1M55k_3CAMIDyPI_9oAHGVEPg-M_8Ru7WqzO8BQG-Ftlx0JbSkBaDjD/s1600/large+(1).png" height="266" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
A tak sa len pozerám z okna špinavšieho, ako je
môj život a hľadám na tej akože zasvinenej oblohe vtáka. Nie že by som ich
za posledné roky nevidela dosť. Žiadny tam nie je. Stále vidím iba rovnaké,
hnedo-šedé šmuhy. Nad vysýchajúcimi zrenicami držím pevne otvorené viečka, až
pokým sa nerozslzím. Z tej nekvalitnej špirály zostane už len bordel. </div>
<div class="MsoNormal">
Chvalabohu, že na čiernu linku z ktorej ma beztak štípu
oči, som dnes ráno nemala nervy. Aj bez sĺz a bordelu, ktorý nakoniec
zostane ako posledný. Vždy. </div>
<div class="MsoNormal">
Váha tela vedľa mňa ma preruší z môjho dokonalého
pokoja, keď sa rozgajdaný, béžový gauč prehne o čosi viac. Ten náš gauč.
Čo ledva drží v kope, s fľakmi od každého jedla, ktoré kedy toto
miesto videlo. Aj od kadečoho iného. Len ďalšia dávka bordelu, miznúceho odnikadiaľ.
</div>
<div class="MsoNormal">
Spod roztrhaného poťahu trčí žltá pena a ja do nej
zaryjem nechty, aj s prstami, takmer až po hánky, pery stisnuté
v tenkej linke. </div>
<div class="MsoNormal">
Divný zvuk sa potichu roznesie miestnosťou.</div>
<div class="MsoNormal">
„Čo?“ Hlas zastretý,
ako nikdy predtým, chrapľavý a celkom cudzí. Môj nie.</div>
<div class="MsoNormal">
„Neznášam tvoje nechty.“</div>
<div class="MsoNormal">
„Zo všetkých vecí, čo sú na mne odporné?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Nie tak. Len sú také... až príliš pre kurvy.“</div>
<div class="MsoNormal">
Na chvíľu ma to donúti pozbierať sa a len tak zo zvyky
prekontrolovať gepardí vzor na gélovom podklade. Prvé kvapky mi dopadajú tesne
nad prsia a stekajú dolu priehlbinkou medzi nimi. </div>
<div class="MsoNormal">
„Keď som bola školáčka, najviac času som strávila so svojou
babkou. Bola prísna a múdra a občas aj hnusná. Volala sa Gwyneth.
Chodili sme spolu do mesta a ona sa ma vždy držala za rameno, neviem
prečo, bola som jediná koho znášala. Oproti novému kníhkupectvu bola drogéria,
v ktorej sme sa zakaždým zastavili. Vždy mi kúpila lak na nechty. Nikdy
nie knihu v tom modernom obchode cez ulicu, len laky, tie najlacnejšie
v drobných flakónoch. Mala som ich desiatky, občas ma dokonca nechala
vybrať si farbu.“</div>
<div class="MsoNormal">
Trhane sa nadýchnem, nával tlaku v hlave, ktorý núti
tie otravné slzy stále tiecť a máčať mi tváre a dekolt, rozmazávať
čiernu farbu, ma prinútil zafikať. </div>
<div class="MsoNormal">
„Potom moja babka zomrela, a ja som si tie laky musela
kupovať sama. Zakaždým sa minuli. Bola to pre mňa akýmsi spôsobom povinnosť,
viac ako tradícia. Akoby som ju zrádzala, keby som si ich nekupovala
a neprelakovala si nechty tak často, ako som si zmývala vlasy.“</div>
<div class="MsoNormal">
Dlaňami sa mi pokúsi pozotierať líca a ja sebou cuknem,
jeho dotyk až príliš jemný na to, aby som naň bola zvyknutá. Ženy z môjho
povolania sú na dotyk chlapa citlivé, tvorí sa nám šiesty zmysel a spolu
s ním aj akási bariéra. </div>
<div class="MsoNormal">
„A vieš kedy som ju
zradila naozaj? Keď som sa ocitla pred tým barom, zúfalá, že tú prácu
nedostanem. Posledná nádej, remeslo, ktorým sa opovrhuje. Ona vedela lepšie,
než skončiť takto. Učila ma lepším veciam, chcela pre mňa lepšie veci. Nie
vychytenú bardámu, striptérku na platformách s rozťahanými remienkami,
ktoré už nedržia členky. Nechala mi peniaze, na vysokú, na život, ale ja som
ich minula. Na tie laky na nechty, pretože som si nevedela vybrať. Potom za mňa
vybral Cam, kurvy, ktoré sa udržia prvého pol roka sa potom nedobrovoľne udržia
celý život. Stále na tých istých remienkoch, ktoré nedržia.“<br />
V tej chvíli sa pretrhne nejaká priehrada, ktorú som si tam stavala dlho a ja
plačem, až tak, že mi to berie kyslík z miest, z ktorých by nemalo. Revem
som ako decko, a ja deti neznášam, už len z princípu. </div>
<div class="MsoNormal">
Tvrdá pečeň a zmutované hormóny, to je vždy lepšia alternatíva.
Ibaže toto plakanie je krajšie ako ktorékoľvek iné z tých miliónov pred tým,
pretože slzy nepije môj smradľavý koberec ale mužské tričko. </div>
<div class="MsoNormal">
Určite pekne vonia, Chanellom pre veľkých chlapov, ale na to
som až priveľmi usoplená a zaneprázdnená. Asi degradovaním samej seba. Alebo
tým pocitom, že v spoločenskom rebríčku sme len o kúsok vyššie ako potkany, a
že nepoznám pocit skutočnej ženy. Nikdy som ňou nebola, pretože to nie je to
isté, ako keď jediný, kto má na vás niečo rád sú vaši klienti a to niečo je
vagína. </div>
<div class="MsoNormal">
Nikto mi neostane, pretože už teraz nemá kto a slovo
označujúce city som musela zaradiť do slovníka cudzích slov tých pár rokov
dozadu. Životný štandard nižší ako aborigéni a na cigarety nadčasy, to bola
realita v ktorej som zostala zaseknutá, na ktorú som si musela zvyknúť, pretože
kto nerobí, nežere. A nemá laky na nechty. </div>
<div class="MsoNormal">
Občas sa dá naraziť na príliš bohatú popstar
s peniazmi, že by sa v nich dalo vykúpať a tá spomínaná popstar
sa rozhodne, že si vás adoptuje v prenesenom zmysle, len tak, pre zábavu.
A sex. </div>
<div class="MsoNormal">
A potom zistíte, že odkedy pre vás spravil túto
láskavosť, k inému mužovi ste sa ani nepriblížili.</div>
<div class="MsoNormal">
Ja sa síce nechávam obdivovať lačnými pohľadmi opilcov
a zúfalcov, čo utekajú do strip barov pred manželkami, ale keď mi strkajú
peniaze za oblečenie, to je jediný raz čo sa ma špinavými rukami dotýkajú. Tie
libry nazvyš už nepotrebujem. A toľko dôstojnosti, aby mi to chýbalo, či
aby som si to užívala, ešte stále mám, aj keď veľa z nej som za tých pár
rokov postrácala. </div>
<div class="MsoNormal">
Tá popstar ich teraz pomaly zbiera, čiže ma necháva revať do
jeho trička a potom si ma jemným pohybom na tom vyheganom gauči posadí na
kolená, dá si dolu z vlasov šatku, čo má hodnotu približne celého bytu
a poutiera zo mňa všetku tú čiernotu.</div>
<div class="MsoNormal">
Zaváha, zvažuje a potom ma pobozká na pery, len tak
jemne, ako si to už nepamätám. Vyfúkam si nos do jeho šatky a pobozkám ho
naspäť. Akože, nemôžem ti kúpiť novú, ale aj tak ich máš príliš veľa
a k tomu ešte mňa.<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: center;">
<i>Ozaj ozaaj TOTO je moja Charlie </i></div>
<i><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsr5BpBqmj4tCQ1Mf-ekOxS7afeFNtSOsR6PQXk2nwsRLgS8Fx7izmSqp45jiQLddgEBbrIY2kEptOogkD_qpOcm2H5C-x8KgzFhyphenhyphenl8g3labqeKaT1bQL7OwFgnp8RMn_TkCh_v_lEqRnh/s1600/large+(7).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsr5BpBqmj4tCQ1Mf-ekOxS7afeFNtSOsR6PQXk2nwsRLgS8Fx7izmSqp45jiQLddgEBbrIY2kEptOogkD_qpOcm2H5C-x8KgzFhyphenhyphenl8g3labqeKaT1bQL7OwFgnp8RMn_TkCh_v_lEqRnh/s1600/large+(7).jpg" height="213" width="320" /></a></div>
</i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-39057152843111844152014-05-20T19:37:00.001+02:002014-05-20T19:37:35.202+02:00Those sunny days.<i>Keď je vonku tak teplo, že čierne tričko nepripadá do úvahy a vy si ho aj tak oblečiete, lebo sa vám hodí k nohaviciam. Damn it, načo mi je k tomu ešte aj kožená bunda??</i><div>
<i>Tie slnečné dni, keď môžete ležať s kamoškami v záhrade, vystrkovať rite na jej veľkého brata a potom robiť lietadielká, ktoré skončia nosom v tráve(lebo prečo ma by si ma spustila na bok, keď ma môžeš dať dolu tak, že hodím držku a desiatujem trávu???) </i></div>
<div>
<i>Okej.</i></div>
<div>
<i>Joga. Začala som ju cvičiť, krstná mi ukázala pár pozícií a veľmi ma to chytilo. Ráno aj večer, necvičím dlho, ale na začiatok mi to stačí a dúfam, že v tom budem aj pokračovať. Aspoň zisťujem, aká som stuhnutá a po celodennom sedení je to super úľava natiahnuť si svaly a kostru. Vrelo odporúčam, na internete sú stovky tutoriálov a podobne.:))</i></div>
<div>
<i>(Maruš mi dnes ukazovala pozdrav slnku, tak dúfam, že si len nevymýšľala kraviny. I'm watching you, beach)</i></div>
<div>
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEix4DLKKxZsA0zH-IkxpdpHiNue-1jIKi_ell3uq-ruNQnClhLDLW-F5C5MFsVwi51gqkoq23LjNJaW18mV82qlyg22ynn8R2Sbf6k0iHXIZx7Unty7li8Y6CiuoEA9hTdn4lr2nxKUEFoJ/s1600/large+(17).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEix4DLKKxZsA0zH-IkxpdpHiNue-1jIKi_ell3uq-ruNQnClhLDLW-F5C5MFsVwi51gqkoq23LjNJaW18mV82qlyg22ynn8R2Sbf6k0iHXIZx7Unty7li8Y6CiuoEA9hTdn4lr2nxKUEFoJ/s1600/large+(17).jpg" height="400" width="316" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<i>Ďalej, na našej škole je teraz maturitný týždeň, neviem ako je to inde, ale ak ste jedny z tých, čo ho majú tiež, držím palce a pre nematurantov, užívajte si voľnosť.:D:)</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<i>Ak ste niekto videli môj twitter, mohli ste si všimnúť momentálnu závislosť - 5SOS. Trvá to už celkom dlho a dobre, možno by som o nich nevedela bez One Direction, ale aj tak. (<span style="font-size: x-small;">sú aj na titulnej fotke. mehe)</span></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<i><br /></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/MKfzMOC19Fc?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i>Idioti. Austrálski pirfikt idioti.</i></div>
<br />
<div>
<i><br /></i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-36854616322939365062014-05-18T19:16:00.000+02:002014-05-18T19:16:29.230+02:00Those rainy days.<i>Noha hore. Bosá, dnes, v posteli, v batmanovom pyžame. </i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/Igk3MD7hltU?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<i>Taká na dnešný deň. Lebo hoci mám chuť počúvať depresívne veci (aj k tým sa dostanem), zatiaľ si vylepšujem náladu trápnymi pesničkami, čo otriasajú rádiá. A nech.</i><br />
<i>A... je to možné? Pred 10 minútami svietilo slnko a teraz opäť len spod paplóna vykúkam na lejak. </i><br />
<i>Zbožňujem dážď (a nie len preto, že vtedy nemusím vychádzať von), ale ešte viacej milujem tú vôňu po ňom. Nikdy som ju nevedela pomenovať, možno len "slimákovo-dážďovková", lebo tých sa potom po cestách plazí najviac a často ich nájdete rozplesknuté a neviem prečo sa používa výraz že rozpučím ťa ako žabu, keď by stačilo že ako dážďovku. </i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIS0iAG_vXklawj4wsQcosWJmxYakNAkFUyaohMNFI8w-u1aopw4F-N87TDcqlAYaM2YlfsZrHxC9kVAQVx7GSxMmN1LNOvYKHBR0JJ9EzNdgueuUY-oVXu2pDtuGCQHIdZKP2KPeg7B68/s1600/large+(6).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIS0iAG_vXklawj4wsQcosWJmxYakNAkFUyaohMNFI8w-u1aopw4F-N87TDcqlAYaM2YlfsZrHxC9kVAQVx7GSxMmN1LNOvYKHBR0JJ9EzNdgueuUY-oVXu2pDtuGCQHIdZKP2KPeg7B68/s1600/large+(6).jpg" height="400" width="395" /></a></div>
<i><br /></i><i>Pokračujem v Insurgent a idem trpieť. </i><br />
<i>(Inak aj vy máte taký problém, že sa vám na poličke kopia knihy, ale potom prídete na internet a len že: ah, prečo si neprečítam túto fanfiction? a potom aah, prečo si neprečítam znovu tú knihu, ktorú som čítala už desaťkrát?? a potom si kúpite ďalšie knihy... ktoré prečítate ASI ZA TRI ROKY)<span style="font-size: x-small;"> som divná?</span></i>
<i><br /></i>Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-48548545883847551962014-05-17T20:11:00.000+02:002014-05-17T20:11:57.426+02:00Okay?<i>Asi po piaty krát čítam The Fault In Our Stars, myslím na to, ako strašne sa neviem dočkať na film a ako budem z kina vychádzať s výzorom pandy, a ešte na to, ako by som vám sem chcela niečo napísať. </i><div>
<i>Článok už nebol dlho, však?</i></div>
<div>
<i>Vyhováram sa stále a je to kravina, ale múza na už asi natrvalo opustila. Rada by som chcela neveriť na múzy, pretože sú to fakt len výhovorky zakrývajúce naše prirodzene lenivé povahy. </i></div>
<div>
<i>Keby sa tento blog premenil na normálny blog a nie len poviedkový, čítal by to niekto? Možno by to spadlo, ako všetky briliantné predsavzatia, čo si dám a nesplním. Možno by som sem každý deň pridala aspoň citát, niečo, aby ste vedeli, že žijem. Možno by som mohla pridávať filmy a knihy a hudbu a možno by mi to pomohlo cítiť sa viac inšpirovane. A ešte by som sa rozprávala sama so sebou, len by to končilo na internete a nebola by to ozvena môjho hlasu. </i></div>
<div>
<i>Tak keď by som sa o pár rokov pozrela späť, že aká som bola strašne trápna vtedy na strednej, aspoň by som to mala niekde zapísané. </i></div>
<div>
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/lIjVrin7FUQ?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidBp1S8wpF1QAZ_uGemKSLmsLlc5mkv3tgQa8YIoE8rYb-JpgdYBAGwkLvvBNKRpBU6SJx1n0eSJt_7gVVAWCeJRMwNpJYNhqraLwd9ovKh4pE9wOFYAuqce0qj10iA0XoUwz7ClUbpKfQ/s1600/tumblr_n3vrecrCtd1qepxxxo1_500.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidBp1S8wpF1QAZ_uGemKSLmsLlc5mkv3tgQa8YIoE8rYb-JpgdYBAGwkLvvBNKRpBU6SJx1n0eSJt_7gVVAWCeJRMwNpJYNhqraLwd9ovKh4pE9wOFYAuqce0qj10iA0XoUwz7ClUbpKfQ/s1600/tumblr_n3vrecrCtd1qepxxxo1_500.jpg" height="640" width="428" /></a></div>
<div>
<i><br /></i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-10627917519043908392014-05-15T21:24:00.000+02:002014-05-15T21:25:36.518+02:00Until We Bleed 09.<i>Tak si vravím, že je štvrtok. </i><br />
<i>Tak dúfam, že si to aspoň niekto prečíta. Hm.:)</i><br />
<i><br /></i>
<i><a href="https://www.youtube.com/watch?v=FfBKqaVk2Co" target="_blank">♪♫♪</a> ♥</i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg5BZ82JXlxGZtja9r1pFkpttRllbpuFJTNIZfgQ79rgcNPuO8uFjPLsi5rRQt63bx21uNOFD0VCwC42_VKK86fl_VmdfSK7_zMY5CTH85fP-EPeN7_VeZGYd2cuCwYJBqPJTAtLg6iqUkh/s1600/large+(9).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg5BZ82JXlxGZtja9r1pFkpttRllbpuFJTNIZfgQ79rgcNPuO8uFjPLsi5rRQt63bx21uNOFD0VCwC42_VKK86fl_VmdfSK7_zMY5CTH85fP-EPeN7_VeZGYd2cuCwYJBqPJTAtLg6iqUkh/s1600/large+(9).jpg" height="400" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Keď sa zvalím na kreslo, ešte stále premýšľam nad významom
vety <i>ak sem prídu chalani v extrémne
úzkych džínsoch s divnými vlasmi, povedz im, že ťa posielam, že si nová
opatrovateľka a že sa majú osprchovať. </i>Vtedy niekedy ma Harry strčil
do prázdnej miestnosti so zrkadlami a pohovkami. Na to, že som vlastne
pozvaná len kvôli zlej nálade, ktorej vylepšenie ide iba jednou fajkou pred
koncertom a potom druhou po skončení show, lebo jemu sa nechce čakať až
domov, sa cítim celkom fajn. Trochu rebelsky, keďže v jednej ruke držím
zapaľovač a v druhej telefón. Pyromaniacké sklony prichádzajú spolu
s fajčením. </div>
<div class="MsoNormal">
Uvažujem, že na môj instagram (obsahujúci fotky nôh – občas
patria Harrymu –, postele s provokačnými popismi a troch followerov)
zavesím umelecký plameň, ale vtedy dnu vojde bosé stvorenie s potetovanými
chodidlami a fialovými vlasmi. Položím si telefón aj zapaľovač na holé
brucho a sledujem, ako si zastrčí ruky za traky na nohaviciach
a potom zdvihne obočie.</div>
<div class="MsoNormal">
„A ty si?“<br />
„Nie som.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Zatlačím sa hlbšie do kresla, nohy zdvihnem hore
a tvárim sa že nie som. Ona definitívne nie je chlapec v skinny
džínsoch, ale čudné vlasy sedia. To je možno úchylka všetkých zákulisných ľudí.
</div>
<div class="MsoNormal">
„Ashtonova frajerka?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„No hej,“ prikývnem, aj keď nemám poňatia kto to je. Ešte
stále sa na mňa pozerá, študuje uzlík na tričku tesne nad pupkom aj roztrhané
džínsy. Na moje pomery som celkom prezentatívna. Potom vypískne tiché och, ale
nič viac nepovie. Možno preto, že sa na ňu zavesí partia chalanov
s výkrikmi Loooou a mne klikne, že to budú asi tí, o ktorých mi
hovoril Harry. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ashton, máš tu frajerku,“ povie Loooou s úškrnom mojím
smerom a všetky pohľady padnú na mňa, zatiaľ čo jeden z nich zmätene
kokce, že nikoho nemá.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ahojte bábätká, máte sa ísť osprchovať.“ Vyzerajú tak na
pätnásť. </div>
<div class="MsoNormal">
Harry sa možno práve vtedy rozhodne, že nakoniec vezme tú
druhú fajku ešte pred začiatkom koncertu a objaví sa v miestnosti. </div>
<div class="MsoNormal">
„Toto dievča nám sem niekto poslal?“ pýta sa ten
s najdivnejšími vlasmi. </div>
<div class="MsoNormal">
„Hej darček, predplatné na celú noc.“ Harry objíme Lou okolo
pliec, búrkové mračná ešte stále v jeho očiach a čelo mu krčia
vrásky.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja som predsa šťastne zadaná s Ashtonom!“ vyhŕknem, „ale veľmi správne, trojku sme ešte
neskúšali a to čo predvádzame už začína byť nuda.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Harrymu spadne ruka z Louinho pleca a dvomi
rýchlymi krokmi sa týči nado mnou. Nadvihnem obočie, v náznaku ako čo
urobíš, keď sú to ostatní. Nedostala som predsa žiaden zákaz rozprávať
o našom vzťahu otvorene. </div>
<div class="MsoNormal">
Večer Harryho zlá nálada prejde. Čakám, že keď sa zakryje
a prevalí na druhý bok, zaspí a ja sa budem musieť vykrádať preč ako
vždy. No teraz si len zdepkovane prehrabne vlasy a tichá otázka ma donúti
nahlas sa smiať. „A naozaj ťa to nudí?“</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
...</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
„Skladá sa niekedy striptérke kompliment?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Hej keď chceš fajku ako bonus zdarma,“ poviem po chvíľke
premýšľania a Harry vypne motor. </div>
<div class="MsoNormal">
„V tom prípade sa mi páčia tvoje šaty. Aj topánky.“ Hrám sa
s bielou látkou na leme letných šiat, čo mi visia z pliec na tenkých
ramienkach a pokrútim palcami v obyčajných hnedých gladiátorkách. </div>
<div class="MsoNormal">
„Vďaka hviezdička. Sú od teba.“</div>
<div class="MsoNormal">
Vystúpim, trochu váhajúc, pretože neviem čo očakávať. Ani
neviem, prečo som vlastne súhlasila robiť Harrymu spoločnosť na grilovačku
fialovovlasej Lou, čo o mne vie, ale predstiera že nie. </div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh21ps4_qz2X4Tnmb5oi-RbB7ewvEiCXLyn5_i8CKqqpuvD611x7JBfT370GVpYab4pIZi2iRRnw8vjzKxa9uBwRuMs_jJX-Qitrtm1V-_om5-KUMtCf8XOO4f-66UGimMbAX_sg-wlzZyR/s1600/large+(26).jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh21ps4_qz2X4Tnmb5oi-RbB7ewvEiCXLyn5_i8CKqqpuvD611x7JBfT370GVpYab4pIZi2iRRnw8vjzKxa9uBwRuMs_jJX-Qitrtm1V-_om5-KUMtCf8XOO4f-66UGimMbAX_sg-wlzZyR/s1600/large+(26).jpg" height="400" width="266" /></a>„V<i> tom</i> prípade
chcem viac ako fajku,“ zaškerí sa, chytí ma okolo pliec a vedie cez
bránku.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď obídeme bok malého žltého domu s farebnými muškátmi
na oknách, ukáže sa nám výhľad na záhradu s detskou hojdačkou a pár
ľuďmi, čo sedia na drevených schodoch terasy. </div>
<div class="MsoNormal">
Potom sa Harrymu ako odroda opice zavesí dievča s anjelskými
očami a vlasmi a on sa zohne, aby si ju mohol vyhodiť do náručia. </div>
<div class="MsoNormal">
Vyparí sa zo mňa kúsok sebavedomia a len si nervózne
prekrížim ruky na hrudi. Potom zbadám známu ryšavú hlavu ako sedí v strede
trávniku, tak nechám Harryho nech sa zabáva so svojou vekovou kategóriou
a zamierim do outsiderskej skupiny.</div>
<div class="MsoNormal">
Graciózne sa zvalím vedľa Eda na trávu a popritom mu
vytrhnem fľašu s pivom z ruky. „Kto si a čo si urobil
s Charlie?“ povie, po podrobnom prehliadnutí môjho zovňajšku. „Normálne
som zabudol ako vyzeráš prirodzene.“</div>
<div class="MsoNormal">
„Drž hubu a dones mi ešte jedno pivo.“ Ach, tak táto
Charlie tu stále je a prejavuje sa najmä pri stretnutí ryšavých idiotov. </div>
<div class="MsoNormal">
Harry sa pozerá mojím smerom a hovorí niečo Lou, preto
si ľahnem na chrbát a predstieram, že necítim jeho pohľad. Neviem totiž,
nakoľko prijateľné by bolo vystrčenie prostredníka. </div>
<div class="MsoNormal">
Po tretie pivo ma Ed donúti ísť s ním. V podstate
by mi malo byť jedno, čo si o mne ľudia myslia, ale v jednoduchých
bielych šatách, ktoré ma zakrývajú viac než inokedy, sa cítim zvláštne
odhalená. </div>
<div class="MsoNormal">
Harry má v ruke červený plastový pohár, rozopnutú
košeľu bez rukávov a ako tam tak naboso stojí vedľa grilu, aj
s klobúkom na hlave vyzerá ako bezdomovec lomeno farmár. Je to čudne
príťažlivé.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď som dosť blízko, za bok si ma pritiahne k sebe
a potom sa prihlúplo usmeje. Zdá sa, že už pokročil v počte svojich
drinkov. </div>
<div class="MsoNormal">
Prevrátim na neho oči, ale nepoviem mu nič, namiesto toho mu
vezmem klobúk a nasadím si ho na hlavu. Jeho príliš dlhé kučery lenivo
trčia do všetkých strán a ja si nemôžem pomôcť a prehrabnem mu ich.
On si ma ešte silnejšie pritisne k boku a potom mi ponúkne svoj
pohár. </div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRwPgZPq2Ke5XXZMDdFtVBb19GeTQH1H1pXL2uPO3j1Y63Ms4mz88ZOHgprmd86_pAqM3H6NQund34PY90mAlTLG-0IP-kr3UgNLWz8srrzST_gYGVnIXixzWaiDV68Su6kq4x9j4k8Aui/s1600/tumblr_inline_mzrwfoXV2d1rt2a43.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRwPgZPq2Ke5XXZMDdFtVBb19GeTQH1H1pXL2uPO3j1Y63Ms4mz88ZOHgprmd86_pAqM3H6NQund34PY90mAlTLG-0IP-kr3UgNLWz8srrzST_gYGVnIXixzWaiDV68Su6kq4x9j4k8Aui/s1600/tumblr_inline_mzrwfoXV2d1rt2a43.jpg" height="400" width="286" /></a>Lou ma spozná, možno už len kvôli tomu ako ma Harry viac
nechce pustiť a tak sa chvíľu bavím s ňou a s jej mužom Tomom
o tetovaniach, pretože si všimli tie moje. Ani neviem, kedy som naposledy
viedla normálnu konverzáciu. Asi dávno.</div>
<div class="MsoNormal">
„Chaaaarliee, poď ma húpať,“ ťahá ma Harry od spoločnosti
a Lou na mňa len sprisahanecky uškrnie. Rozhodne sa posadí na hojdačku,
ktorá pod jeho váhou nebezpečne zavŕzga, ale drží. Postavím sa za neho
a opatrne mu štuchnem do chrbta. Vtedy sa rozhodne, že to neviem a že
mi to musí ukázať, tak si vymeníme miesta a ja ho nechám, nech ma húpa
hore–dolu. Jednou rukou si pridŕžam šaty a potom musím kričať na Harryho,
nech už prestane, pretože sa to podo mnou naozaj prelomí.</div>
<div class="MsoNormal">
Prudko zatiahne za reťaze a potom ich otočí tak, aby
som mu bola čelom. „Dnes vyzeráš veľmi nevinne. Páči sa mi to.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Rozmýšľam, či mu venujem jeden z mojich úsmevov, čo sú
naozaj, pretože aj mne sa páči to, čím ma dopuje a ani si to neuvedomuje, ale
potom zmením názor, pretože všetci čo sa kedysi zjavili s injekčnými striekačkami
s nápisom život, ma potom celkom živočíšne obišli, opustenú, s tým čomu sa
vraví paralelný vesmír, u nás v pajzli. </div>
<div class="MsoNormal">
Tak sa zase iba uškrniem a keďže chcem byť milá, uľahčím mu
život tvrdením, že mne sa zase páčilo čo sme robili včera v noci a potom ešte
ráno a v noci predvčerom. </div>
<div class="MsoNormal">
„Pobozkal by som ťa.“ Oh, kopnutia do brucha vedia byť aj
príjemné. </div>
<div class="MsoNormal">
„Povedala by som, že môžeš,“ prikývnem s prižmúrenými očami,
keď cítim ako sa jeho dlane zovreté okolo retiazok posúvajú nižšie, až sa na
okrajoch dotýkajú mojich prstov a on tam je, bez drzých úškľabkov a s jamkou v
líci. Pod okom pocítim jeho horúci dych, nos čo sa mi dotýka spánku a vlhký
bozk na lícnu kosť. Posunie sa nižšie a opäť mi vydýchne na tvár keď svoje pery
priloží k tej smiešnej jamke na mojom nose, do kútiku pier a mne sa zatrepocú
riasy, zatvoria oči. </div>
<div class="MsoNormal">
Jeho pery roztvoria moje ústa v rýchlom manévri, jeho dlane
sa zosunú a stisk ešte spevnie okolo mojich vlastných, keď mu vyjdem v ústrety.
Takto sa bozkávajú civilisti? Keď som mala sedemnásť, jedna ženská mi dala
lekciu, muž ti môže ukradnúť čokoľvek, okrem bozku, ktorý chceš a citu, ktorý
nesmieš mať.</div>
<div class="MsoNormal">
No aj tak sa večer nájdem na tej hojdačke, usadená na
Harryho kolenách, ubozkávaná do bezvedomia, s istotou, že keby sa ma niekto
spýtal, čo som robila dnes popoludní, odpovedala by som, že žila.</div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-150447463780872912014-04-24T17:14:00.000+02:002014-04-25T15:28:19.203+02:00Until We Bleed 08.<div class="MsoNormal">
<i>Vlastne teraz niečo riešim a som z toho dosť v strese, ale okej, predýcham to, lebo nám zostali kinderká z Veľkej noci, mňam. </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Nabudúci týždeň časť asi nečakajte, lebo sa už všetci netrpezlivo (a nervózne) chystáme na sestrinu svadbu, ha, ešte nemá ani šaty. A ja si to odnesiem, v podobe sarkastických poznámok keď sa opýtam sprosté otázky. </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Ďalej, prinášam dlhú časť, lebo teda neviem kedy sa niečo znovu publikuje, tak si to užite. ♥</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi49rQijpQm9IZRmdDp_JfgQmeNcmsLJUyD5RLHuYDCFIqNVKQyyRXUBj97wq93h0jpHbGpKU9gDhgqBveRQe6nqifxYLzvxI620JQrBHbOol-hBrWcjXDCa3MPV1GUodqtsbW3RZQohiWy/s1600/large.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi49rQijpQm9IZRmdDp_JfgQmeNcmsLJUyD5RLHuYDCFIqNVKQyyRXUBj97wq93h0jpHbGpKU9gDhgqBveRQe6nqifxYLzvxI620JQrBHbOol-hBrWcjXDCa3MPV1GUodqtsbW3RZQohiWy/s1600/large.png" height="390" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Po ďalšom týždni dostávam prvé inštrukcie a tak trochu
rozmýšľam nad ich ignorovaním, no potom si poviem, že predsa len potrebujem
trochu zábavy. A tá mi príde v podobe navážania sa do Harryho. Alebo
niečoho.</div>
<div class="MsoNormal">
Moje sebavedomie je u Johna v rovine zrážané aj
stúpajúce. Medzi ponížením v súkromných miestnostiach baru a pultmi a medzi
drinkmi, ktoré sa zo slušnosti neodmietajú ale vylievajú do nádob za barom, som
vypla. To viedlo ku Camovi zvierajúcemu ma za zadok v šatni a možno
nebol najlepší nápad odísť so zdvihnutým prostredníkom, čo si neskôr ešte
vyžeriem, ale Marisa aspoň bežala do kúpeľne bez sĺz. A to sa ráta. Drinky
sa nehádžu na zákazníkov, nech sú akýkoľvek hnusný. To viem. Len som...
zabudla.</div>
<div class="MsoNormal">
Preto mi po Harryho úspešne zamaskovanej misii dostať sa do
baru a dať mi papier s adresou a časom a dátumom mrzne
zadok pri vchode, ktorým sa vynášajú odpadky a čakám, kým mi príde
otvoriť. </div>
<div class="MsoNormal">
V rukách žmolím šnúrky na jedinej nenápadnej mikine
z môjho šatníku, čo považujem za maskovanie a mračím sa na dvere, akoby
sa otvorili sami od seba. Potom sa guľová kľučka zvrtne a ja si
zagratulujem k magickým schopnostiam, ktoré sú asi o tri minúty
pozadu a prevrátim na Harryho oči. Strčím do jeho pleca, aby som mohla
vstúpiť do tepla a on sa na mňa stále usmieva. Zagánim. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ahoj, Čerešnička.“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Cíť sa špeciálne. Obliekla som si kvôli tebe rifle.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Priloží si ruku na srdce a pootvorí ústa v niečom,
čo je podľa neho dramatické, ale podľa mňa len vyzerá ešte viac ako idiot
a to mu aj poviem. Zase sa len usmieva, do líc mu vstupujú jamky
a telefón odušu pípa. </div>
<div class="MsoNormal">
Jeho byt je ako by som očakávala – neosobne moderný nábytok
a otvorené priestory, no výhľad na mesto, čo mi skazilo život je vlastne
celkom fajn. </div>
<div class="MsoNormal">
Posadí ma na kožený gauč a ja sa zošuchnem na zem, čím
spôsobím, že sa aj jeho konferenčný stolík posúva nakrivo dopredu, tak ho
nohami ešte odsuniem a potom si ich naň vyložím. Ach, ten život hviezdy. </div>
<div class="MsoNormal">
Na chvíľu nič nehovoríme, až pokiaľ si Harry dvakrát
nevzdychne, tak zúbožene, čo ma donúti znovu naňho gániť. Prsty mu behajú po
telefóne so sústredeným výrazom a ja napodobňujem jeho vzdych. </div>
<div class="MsoNormal">
Potom sa natiahne na skrinku nad televízorom a podá mi
obálku. „Otvor.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Nešikovne roztrhám obal a zrazu hľadím na bielu
kreditnú kartu s veľkou čerešňou, takou dvojitou. „Toto je vtip?“ zamávam
tým naňho a karta sa odlepí s papiera a s plesnutím dopadne
na parkety.</div>
<div class="MsoNormal">
„To je návrh. Teda podmienka. Teda... neviem.“ Zvezie sa
dolu, usadí do tureckého sedu a potom mi kartu strčí do ruky. </div>
<div class="MsoNormal">
Chvíľku mi trvá, kým pochopím a potom sa zasmejem, tak
neúprimne ako mi to ide len okolo neho. „Vieš, väčšinou mi platia za sex
v hotovosti.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Našpúli pery a potom mi objasňuje, že to je už nastálo.
Že mi tam bude postupne vkladať peniaze a je mu fakt jedno, na čo ich
miniem. Ale. „Ale ja ti to budem oplácať v podobe sexuálnych služieb. To
slovo nie je také ťažké Styles, tri hlásky. Keď to chceš, nauč sa ho aspoň
vysloviť.“</div>
<div class="MsoNormal">
Vyvalí na mňa zelené oči, ja ich vyvalím naspäť. Čakáme. Ani
jeden sa nepohne a mne tak pomaly opäť dochádza, prečo si ma zavolal okrem
odovzdania kreditnej karty. </div>
<div class="MsoNormal">
„Možno na to nevyzerám, hviezdička, ale nejakú dôstojnosť
ešte mám. Uvar mi večeru alebo čo, potom uvidíme, čo sa dá robiť.“ Potľapkám ho
po rozkroku a on prehltne, no potom mu znovu zavrieska telefón a on
si číta správy. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ja by som ti... zavolal?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„A kam asi, na môj najnovší Charlie fón, ktorý vyčarujem zo
vzduchu vždy keď potrebujem?“</div>
<div class="MsoNormal">
A tak mám dva darčeky pri odchode, symbolickú kreditku
a telefón značky, na ktorú som v živote ešte ani nesiahla. Naučí ma, ako
vytočiť číslo, lebo dotyková obrazovka je pre mňa tak trochu novinka a ja
sa naučím, ako otvoriť foťák. Pre istotu je prvá fotka jeho tvár zachytená
v momente vysvetľovania. „Na niekoho tak škaredého... si celkom
fotogenický.“</div>
<div class="MsoNormal">
Vezieme sa výťahom, on so svojím mobilom na uchu a ja
sa ešte stále snažím pochopiť ten, čo mi dal. Pýtať sa ho, či nemá nejakú starú
Nokiu by bolo asi urážlivé. </div>
<div class="MsoNormal">
„Hej, hneď som tam,“ uškrnie sa mojím smerom, „idem len
vyniesť smeti.“ </div>
<div class="MsoNormal">
...</div>
<div class="MsoNormal">
Niekedy v čase, keď už sa značná čiastka z kreditky
minula a Harry asi dostal výpis z účtu alebo niečo, prídu mi ďalšie
inštrukcie. Potom to už nejako ide dolu vodou.</div>
<div class="MsoNormal">
„Sex neskutočne uvoľňuje,“ zapradiem potichu a značne
spokojnejšie, než som sa cítila necelých dvadsať minút dozadu. Tá scéna je taká
reálna, ako vystrihnutá z ozajstného života, nie toho môjho, ani jeho. Niekde
uprostred. Možno preto, že život, rovnako ako vzťah on a ja, nie je romantika.
Preto si teraz tak celkom neromanticky otáčam nahým kolenom zo strany na stranu,
zatiaľ čo mám tenkým saténom prekryté iba náhodné kúsky tela a fajčím, v
posteli. S vlasmi polepenými na čele, pretože mi ich tak brutálne neromanticky
neodhrnul. Pozriem sa jeho smerom s potmehúdskym úsmevom na tvári. </div>
<div class="MsoNormal">
Sex naozaj uvoľňuje, stres a napätie spolu s unavenými
svalmi. Nohy má prekrížené v členkoch, na tvári zadumaný výraz a – celkom
neromanticky, si esemeskuje, tak ako to robí vždy. Aj keď nad nami ešte visí
opar posledného orgazmu; možno práve to ho inšpiruje k jeho milým správam so smajlíkmi
a pusinkami na konci, ktoré som videla, keď som sa k nemu predtým nakláňala. </div>
<div class="MsoNormal">
„Je fajn vedieť, na čo iné okrem tej kreditky čo ti svieti v
kabelke, ma používaš,“ uškrnie sa a telefón len tak pohodí pri seba. </div>
<div class="MsoNormal">
„Myslela som si, že v tomto smere využívaš ty mňa. Ako dlho
ti nikto neukázal čo je to poriadny sex?“ S prižmúrenými očami cigaretu zahasím
do decentne položeného popolníka na zemi. Ten koberec zažil viacej zahasených
cigariet, akoby mohol ďalej znášať, preto bol čas zaobstarať si buď nový
koberec, alebo popolník. Prvá možno sa vyraďuje, už len svojím charakterom,
teda voľba šla smerom k sklu, ktoré bolo treba šlohnúť z pajzľu. </div>
<div class="MsoNormal">
Keď sa vrátim do svojej predchádzajúcej polohy, cítim pri
ľavom boku jednu jeho dlaň, ktorou sa zapiera a na sebe dva prsty, sťahujúce zo
mňa tenkú látku. Provokačne nadvihnem obočie s mojím úsmevom alá jeden kútik
posmešne pridvihnutý, keď od matraca odlepím panvu, obtierajúc sa o jeho citlivé
partie v pomalom a dráždiacom geste. </div>
<div class="MsoNormal">
„Tak dlho, ako tebe. A teraz, keď sme obaja dokonalo
uvoľnený a zahriaty, je čas na druhé kolo, nemyslíš?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Môj hlasný smiech zaplní izbu. Tá jeho dlaň, ktorá zo mňa
stiahla prikrývku mi teraz prudko rozťahuje stehná a ja pokrútim hlavou. Rýchlo
ich opäť spojím dohromady, jeho ruka úzkostlivo zaseknutá medzi nimi. </div>
<div class="MsoNormal">
„Nie–e, toto ti dovolím, až keď im tam niečo o mne napíšeš.“
</div>
<div class="MsoNormal">
Ramenom kývnem k jeho telefónu a on si tvár zaborí do mojej
hrude. Myslím, že všetky sociálne siete by pri jeho zmienke o nejakej žene
spadli. Ale aj Charlie si zaslúži chvíľku slávy.</div>
<div class="MsoNormal">
„Fajn. Bude to niečo o tom, že keď sa smeješ naozaj, smeješ
sa celkom pekne. Alebo že keď ťa prefiknem, nie si až taká potvora. A teraz,
nohy od seba.“ Potom ma pohryzie a ja sa rehocem na plné kolo, kým mi
pripomína, že toto je ten zvuk a ja poslúcham jeho príkaz o mojich nohách.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>A ešte som chcel že, Juli a Lucia, vy ste aké strašne zlaté, ďakujem za úžasné komentáre!!:))♥</i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-48765313524017557172014-04-10T19:17:00.000+02:002014-04-10T19:54:21.290+02:00Until We Bleed 07.<i>A hej, možno to nerozvíja dej. Ja sa už len tak pretlčiem touto poviedkou a blog balím. Písanie nie, to ma napĺňa, hoci možno bez odozvy to nebude ideálne. Aj tým sa pretlčiem. </i><br />
<div>
<i>Budúci týždeň je dosť možné, že časť nebude, pretože sa chystám dať notebook do opravy - vlastná šikovnosť ma nikdy neprestane udivovať. </i></div>
<div>
<i>Enjoy♥ /zakiaľ ešte môžete/</i></div>
<div>
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTZgegRhg2ET2tFEvBPauvU-1wdbztJp0PeOGE01vxuHdZO2jdOE9yLmYLwO7EE2RLK5D2nYgInEr-toOZ4RInzOoJzl04XvTqoIBB8udWbxSSXHQvHx38M3VngIt0eI94co3Ne9yXx8-g/s1600/large+(4).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTZgegRhg2ET2tFEvBPauvU-1wdbztJp0PeOGE01vxuHdZO2jdOE9yLmYLwO7EE2RLK5D2nYgInEr-toOZ4RInzOoJzl04XvTqoIBB8udWbxSSXHQvHx38M3VngIt0eI94co3Ne9yXx8-g/s1600/large+(4).jpg" height="400" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div>
<div class="MsoNormal">
V byte sa zastavil čas. Doslova. Obité hodiny na
kuchynskej stene ukazujú trištvrte na sedem, čo je presne kedy mi odchádza
metro k Long Johnovi a vždy ma pri pohľade na ne obíde malý infarkt.
Nie že by som nemohla byť neskoro. Ale nemôžem. Jediné plus na tejto diere,
teda okrem toho že je to diera, je, že sa nachádza vo výhodnej pozícii blízko
metra, čo ma dostane do baru. Cestovné tam a naspäť máme preplatené. Tak
sa v ňom vozím, obklopená podobnými indivíduami ako som ja, keď sa
nadránom vraciam späť v rozbitom stave. Občas si len tak kývneme, že hej,
ja to poznám, hej, tam som bol. To som zažil. My spodina spoločnosti musíme
držať spolu. </div>
<div class="MsoNormal">
V kúpeľni zase je rozbité zrkadlo. </div>
<div class="MsoNormal">
<i>Sedem rokov nešťastia,
</i>pomyslím si, keď stojím zhrbená nad umývadlom v malom priestore,
studená voda z hrdzavej točky zlepujúca mi mihalnice a rozmazávajúca
riasenku po lícach. Bolo rozbité bohviečím, ale malé fragmenty nejako zostali
pokope v ráme a poskytujú skreslené odrazy v drsnom žiarivkovom
osvetlení. Je to skoro ako zábavný dom v lunaparku – odlupujúca sa farba na stenách a dverách,
hrdzavé pánty a moja vlastná tvár zízajúca na mňa späť ako kaleidoskop. </div>
<div class="MsoNormal">
Také isté máme u Johna, len tam sa spod trhlín valia
tlmené zvuky nočného života, hudby, dymu a z malého útočiska ma vždy
vytrhne búšenie na dvere. Vtedy myslievam na to, že to prestala byť zábava
v momente, keď som prvýkrát do toho baru vkročila. </div>
<div class="MsoNormal">
Môj spánkový režim je prehodený, preto keď niekto poobede po
prvýkrát otestuje zvonček pri dverách, návšteva kúpeľne je pre mňa dôležitejšia.
Otváram po štvrtom zvonení. </div>
<div class="MsoNormal">
„Hej, ten zvonček prekvapivo funguje, aj ja som sa
čudovala,“ poviem zeleným listom, čo mám v tvári a rozhrniem ich, aby
som sa mohla pozrieť na adresáta. „A čo ty tu? Bol si sa pýtať aj na moju
adresu? Vieš, v bare ťa pokrstili, vraj si ‚ryšavý kokot‘ teraz.“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Poslali ma na kontrolu, či si tu náhodou nezomrela
a nenájdu ťa až po mesiaci rozkladajúcu sa a požieranú háveďou.
Nesiem papraď,“ zaškerí sa Ed a vtisne mi kvetináč do rúk. </div>
<div class="MsoNormal">
„Myslíš tým, že popstar sa už týždeň neukázala, tak vyslal
teba, aby mohol do tohto bytu nasťahovať niekoho iného v prípade, že by
som už bola preč. A inak, si si vedomý toho, že táto kvetina tu má šancu
na prežitie asi takú, ako ja bez cigariet?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Prevráti očami a namiesto odpovede ma potlačí dnu, aby
mohol zatvoriť dvere a pozrieť sa dookola. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ahoj MTV a vitaj v mojom príbytku,“ zamrmlem
sarkasticky, a položím kvetináč na konferenčný stolík, kde vyzerá smiešne
v porovnaní so svojím okolím. </div>
<div class="MsoNormal">
„Máš to tu... útulné.“ Prídavné meno útulný je naspodu
rebríčka slov, ktorými by som tento byť mohla opísať, ale to mu nepoviem. Usadí
sa na kraji roztiahnutého gauča, kde je ešte pokrčená moja deka s vankúšom
a ja prejdem do kuchyne.</div>
<div class="MsoNormal">
„Dáš si niečo? V mesačnom menu mám na výber zoschnutú
cereálnu tyčinku, plesnivý rožok a vodu z vodovodu.“</div>
<div class="MsoNormal">
„Tak preto mi Harry vravel, že mám nakúpiť namiesto
uvítacieho darčeku do bytu. Vďaka bohu, že ja som slušný hosť a myslím na
naše potreby.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Prinesiem nám šálky, mne tú s odlúpeným okrajom,
pretože mi nejako prirástla k srdcu, a potom si nalejeme víno
a oprieme sa plece k plecu o parapetu pri otvorenom okne aj
s cigaretami. </div>
<div class="MsoNormal">
„Nie je tu požiarne schodisko, ani gitara, ale holuby hej,
takže... na staré časy.“ Štrngneme si šálkami, hľadíme striedavo na olovenú
oblohu a holubov na telefónnych šnúrach a ja premýšľam nad
minulosťou, čo často nerobím, pretože nemám na to čas. Ani chuť. </div>
<div class="MsoNormal">
„Vieš Harry mi...“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Prišiel si sa sem rozprávať o ňom?“ <br />
Ignoruje moje zdvihnuté obočie a pokračuje, „Hovoril mi, že si sa s ním
nechcela vyspať.“ <br />
„A ty si tu na to, aby si ma presvedčil? Nech sa poddám slávnemu šarmu Harryho
Stylesa?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Pokrúti hlavou a v kútikoch úst mu zaihrá úsmev.
„Čo sa tváriš ako idiot? Vieš, začínam premýšľať, že tá prezývka, čo ti dali
v bare sa mi začína páčiť...“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Charlie, možno ti ešte nevliezol pod kožu, ale uisťujem ťa,
že on žiaden slávny šarm ani nikdy nemal. Je to len lúzer, taký istý ako ja,
ktorému sa pošťastilo.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Obloha je olovovejšia, lebo sa pomaly zmráka a húf
holubov začína opúšťať svoje miesto na kábloch.</div>
<div class="MsoNormal">
„A ja som si myslela, že si sa týchto sentimentálnych
sračiek niekde po ceste zbavil. Prestaň tu na mňa vyťahovať metafory. Keď
myslíš.“<br />
„Ja to viem. Nechaj ho, nech ti ukáže, čo je v skutočnosti pravda.“ </div>
</div>
<div>
<div>
<i><br /></i></div>
</div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-83406564231972436012014-04-03T20:20:00.000+02:002014-04-03T20:22:10.893+02:00Until We Bleed 06.<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<i>Um. Nope.</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCRP9dGXz3Jev1qVRMHXvGabmEdYpAf77ZhP0ostysegDjDJ0KQSmub3A6vJpm5hc2AbEdSn21vmwoOPjJxJRmKbBcdXC4jE-im1PExjAVIj_iLMV5g28sc0aTmmI9j93cM3G1hpo04trs/s1600/large+(31).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCRP9dGXz3Jev1qVRMHXvGabmEdYpAf77ZhP0ostysegDjDJ0KQSmub3A6vJpm5hc2AbEdSn21vmwoOPjJxJRmKbBcdXC4jE-im1PExjAVIj_iLMV5g28sc0aTmmI9j93cM3G1hpo04trs/s1600/large+(31).jpg" height="400" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<i><a href="https://www.youtube.com/watch?v=xeDGfk0UJw8" target="_blank">TOTO</a> ♥</i></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
„A toto je čo?“ pýtam sa, točím sa okolo vlastnej osi, tak
zaskočene, hoci som to asi mohla uhádnuť v momentoch, keď ma Harry nasadil
do jeho opancierovaného (mám podozrenie, že naozaj opancierované je) auta
a povedal, že má pre mňa prekvapenie. Že som bola dobrá, a že si to
zaslúžim. Vtedy som sa pokúšala otvoriť dvere, nedbajúc na rýchlosť, ale on bol
s detskou poistkou rýchlejší. </div>
<div class="MsoNormal">
„Má to odborný názov kuchyňa, obývačka a kúpeľňa
a dokopy byt. A je to tvoje.“ Opiera sa o vchodové dvere,
stelesnenie sebadôvery v oblečení, čo pravdepodobne stojí viac než je moja
výplata za dva mesiace. Lampa uprostred stropu je jediný zdroj osvetlenia
a vydáva matnú oranžovú žiaru, ktorá zvýrazňuje všetky tiene. </div>
<div class="MsoNormal">
„Táto diera, hej? Nevedela som, že máš o mne až takú
veľkú mienku, Harry. Mám byť poctená? Skákať od radosti?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Domyslel som si, že keby ťa vezmem do vily, pošleš ma
dopekla. A navyše, toto je viac... pre teba.“ Odlepí sa od dverí
a prejde popri mne ďalej, kde sa zvalí na rozheganý gauč. Okrem plne
zariadenej kuchyne a koberca, ladiaceho k závesom, s podozrivo
vyzerajúcimi dierami a škvrnami je to jediný kus zariadenia. Aby som
nemusela priznať, že má pravdu, len skrivím pery a prejdem okolo
polovičnej steny, ktorá delí obývačku od kuchyne. Tam do šálky
s odštiepeným okrajom napustím trochu vody, ako provizórny popolník a zložím
sa na zem vedľa Harryho nôh. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ešte raz, vďaka. Riadne si sa plesol po vrecku,“ poviem
sarkasticky s cigaretou medzi perami. Keď už je môj, idem si označiť
teritórium. „Za čo som si to vlastne zaslúžila?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„<span style="font-size: 12pt;">Vlastne ma to tu nestálo nič, ak niekto denne
spozná stovku ľudí, zistí, že diera ako táto sa dá zohnať vo veľmi krátkom
čase... zadarmo. A ty vieš za čo.</span>“ Kopne rozpadnutou
topánkou do mojej rozpadnutej tenisky, ja naňho pozriem spod oblaku dymu
a krátko sa zasmejem.</div>
<div class="MsoNormal">
„Poistíš si svoje tajomstvá? Hviezdička, ale ženy nie sú
lacná záležitosť.“ Prejdem mu nechtami po holeni až ku kolenu, kde ich zaborím
do diery, ktorá ho odhaľuje. </div>
<div class="MsoNormal">
„Neviem, niečo mi navrávalo, že ty si,“ zaškerí sa, aj
s jamkami v lícach a odhalenými zubami. Pozriem na svoje krátke
nohavice, roztrhané silonky a tielko s koženou bundou, čo mám na sebe
uprostred zimy, myknem plecom, lebo dobrú odpoveď nemám a potom zatvorím
oči. </div>
<div class="MsoNormal">
Cítim ho ako stálu prítomnosť po mojej pravici
a počujem vzdialené ťukanie, no sústredím sa radšej na zvuky sirén
a ruchu, ktoré prenikajú pootvoreným oknom dnu. </div>
<div class="MsoNormal">
„Aký je tvoj príbeh?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Pomaly vyfúknem dym spomedzi pier, a roztvorím oči,
vyrušená z pokoja. Harry stále hľadí na obrazovku svojho telefónu, ale
nepochybne sa ma niečo pýtal.</div>
<div class="MsoNormal">
„Prosím?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„No príbeh. Každý má nejaký,“ tentoraz zdvihne pohľad
a veľmi vážne mi pozrie do očí, akoby na tej otázke záležalo. Akoby som mu
to niekedy povedala. Aj mu to objasním, že ja príbehy nerozprávam, tak nech si
ide prečítať knižku. </div>
<div class="MsoNormal">
„Takže mi to nikdy nepovieš?“ Znovu mi kopne do topánky,
a ja sa trochu odsuniem. </div>
<div class="MsoNormal">
„Nie.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Po chvíli pauzy. „Chceš niečo jesť?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Nie.“</div>
<div class="MsoNormal">
Cítim, ako sa hmýri za mnou, gauč pod jeho váhou hlasno
protestuje, a potom ma zľahka potiahne za vlasy, aby som pootočila hlavu.
Vyfúknem dym do jeho tváre, autá revú dolu na ulici a vzduch sa blyští,
hmlistý od tepla, naplnený únavou, čo
vidím v jeho očiach. </div>
<div class="MsoNormal">
Položí si nos za moje ucho tak, že sa mu pery priamo hýbu
oproti môjmu krku a nechám ho, nech rukou postúpi na moje rebrá. „Chceš sa
so mnou vyspať?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Nie.“ Ďalší oblak putuje oproti jeho perám a on má
ústa pootvorené, zatiaľ čo oči doširoka roztvorené, zreničky takmer veľkosti
dúhoviek, preto zľahka vytrčím jazyk, aby sa dotkol toho jeho a zaborím si
ruku do jeho rozstrapatených vlasov.</div>
<div class="MsoNormal">
„Spýtaj sa ma, keď si nájdem plnú chladničku a možno
posteľ namiesto gauča.“</div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-10625676107105518472014-03-20T20:13:00.000+01:002014-03-20T20:14:47.993+01:00Until We Bleed 05.<i>Life updates:</i><br />
<div>
<ul>
<li><i>Tri dni z piatich by sa mohlo učiť častejšie... alebo vôbec, to už je jedno. Samozrejme, maturantom nezávidíme. A teraz oslovujem aj blogové maturantky, ako ste dopadli??:)</i></li>
<li><i>Harry Styles. Nič viac. Možno sa vám v budúcnosti dostane do rúk časť s podnázvom H ako Huge Hands. Nepýtajte sa. Harry. <strike>šeredný Styles, zlý Styles</strike></i></li>
<li><i>\o/ → tento smajlík či čo to je sa mi páči. \o/</i></li>
<li><i>Skoro nič som nenapísala, ale za to toho prečítala až priveľa. \o/ určite som už niekde s nadšením spomínala, že fanfictions kazia život</i></li>
<li><i>Mám dve nové džonovky/grínovky - Willa Graysona a Let It Snow. Poklady. \o/</i></li>
<li><i>S Maruš sme objavili čaro sociálnej siete s názvom Twitter, ukážka:</i></li>
</ul>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWKmcxFzeZHzaTR02hBGlcF1EXWPla-4Jx6bKDdjV_nIVuqfJejqaX0kY_dDBBxsA2tqWaWTkHi451wMg8lfP7wj8gxSQFGwGqw6yonrtTDkdtqeMHLtOlJjITPjRZgIZghyphenhyphen6nNIfhVuBO/s1600/1525102_10200742681407916_1683342910_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWKmcxFzeZHzaTR02hBGlcF1EXWPla-4Jx6bKDdjV_nIVuqfJejqaX0kY_dDBBxsA2tqWaWTkHi451wMg8lfP7wj8gxSQFGwGqw6yonrtTDkdtqeMHLtOlJjITPjRZgIZghyphenhyphen6nNIfhVuBO/s1600/1525102_10200742681407916_1683342910_n.jpg" height="320" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: x-small;"><i>(niekde tu nastáva náhla zmena twitterového mena, pretože cherry... you get it???)</i></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJoHOOwFGNTS0_HjYTPLEXbobeorlCiHjFp-00uT1HNBKKuq_DXsvRiSsa7bwrr2HxcA1OjZrHRbE53v98Cjc_TYtKRWX-s3GUnLgwuiMdGsOIqOwYDjoNbfkD2sCSGIxBZ726byaUlRIr/s1600/1924698_10200743011176160_39323981_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJoHOOwFGNTS0_HjYTPLEXbobeorlCiHjFp-00uT1HNBKKuq_DXsvRiSsa7bwrr2HxcA1OjZrHRbE53v98Cjc_TYtKRWX-s3GUnLgwuiMdGsOIqOwYDjoNbfkD2sCSGIxBZ726byaUlRIr/s1600/1924698_10200743011176160_39323981_n.jpg" height="320" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<ul>
<li style="text-align: left;"><i>To je asi všetko. Teraz časť. </i><i>\o/</i></li>
</ul>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTpj7hOeVSPBT9_S7WPX29YEKMv96VW4SBE7OkIRUz5WZ8TSTDsxnfWSoQ1j9iE6LtxkPSiN1wqWbDLkP2-gI745uZGfOejuL9hs5co4SgScmbOET9r-0VMzhUMhQeSSgPHM5xSC8kn0LU/s1600/large+(24).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTpj7hOeVSPBT9_S7WPX29YEKMv96VW4SBE7OkIRUz5WZ8TSTDsxnfWSoQ1j9iE6LtxkPSiN1wqWbDLkP2-gI745uZGfOejuL9hs5co4SgScmbOET9r-0VMzhUMhQeSSgPHM5xSC8kn0LU/s1600/large+(24).jpg" height="252" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Eda som spoznala ešte keď sme obaja spávali po gaučoch,
a on nosil tie otrasné okuliare s hrubým rámom, veľa (a tým myslím
naozaj veľa) oranžovej a spával so svojou gitarou. To robí asi ešte
doteraz, hoci oranžovej sa už zbavil a v očiach má šošovky.</div>
<div class="MsoNormal">
Po vystúpeniach sa zmenil na toho mierne koktavého chalana
so akceptovateľným zmyslom pre humor, čo sa ma pýtal, či sú moje prsia pravé,
a možno presne pre to som si ho osvojila. Môj Ed, ktorý napíše pesničku
len mne a potom ju všetkým zaspieva. Môj Ed, ktorého treba pripraviť na
ten veľký, zlý svet, pretože on ku mne ešte musí dvíhať pohľad, a treba ho
ťahať za guľaté líca a strapatiť mu vlasy.</div>
<div class="MsoNormal">
Bývali sme spolu asi dva týždne. Teda, bolo to skôr že ja
som sa mu nasťahovala na gauč kvôli denným prespávačkách a zabávala sa
sledovaním, ako sedí na požiarnom schodisku a snaží sa odháňať holubov od
jeho gitary. Náš spoločný život pozostával z lacného jedla, pelendrekov,
cigariet a hudby. Nič iné nám nechýbalo. Cvakli sme. </div>
<div class="MsoNormal">
Potom mi ušiel do toho veľkého zlého sveta a keď som
občas počúvala jeho hlas v telefónnej búdke, prišlo mi to, že za tú dobu
čo sme sa poznali som ho naň celkom dobre pripravila. Keď sa mi do uší náhodou
dostanú úplne prvé songy, aspoň si môžem povedať že <i>aha, tento jeden verš je môj. </i>Nanešťastie to nestačí na to, aby som
sa dočkala ďakovnému spomenutiu. Na londýnske vystúpenia som prestala chodiť
len čo on prestal hrávať v podradných puboch a odvtedy som tie modré
oči nevidela. </div>
<div class="MsoNormal">
Až pokiaľ do šatne nevletí Scarlet so slovami: „Pred dverami
stepuje nejaký ryšavý kokot a vraj hľadá Šarlotinu pavučinku.“ Odtrhnem
oči od rohu, v ktorom si Marisa snaží naniesť maskaru, zatiaľ čo jej opäť
po lícach stekajú slzy, a aj mne je tak trochu do revu z toho všetkého.
</div>
<div class="MsoNormal">
Otvorenie dverí mi pomôže trochu vydýchnuť, a potom
zmrznem na mieste, lebo to nie je vtip a on tam naozaj stojí v celej
svojej ryšavo oranžovej kráse. </div>
<div class="MsoNormal">
„Spomínaš si, Šarlotka?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Eddie, ksicht ako ten tvoj by som nikdy nemohla zabudnúť.“
To mu poviem, keď sa spamätám z prvotného šoku, a potom vstúpim do
jeho otvoreného náručia. „Ako je možné, že mi do baru vkročí už druhá hviezda
za dva týždne?“ zamrmlem mu do krku, on namiesto smiechu zakrochká, a tá
vec mi je taká známa, až mi je znovu trochu do revu. Len pre istotu ho ešte
uštipnem do líca a postrapatím vlasy, kde sa mi na ruku nalepí gél,
a v procese utierania ho do jeho mikiny sa pri nás pristaví ďalšia
postava.</div>
<div class="MsoNormal">
„Hviezdička sa po mňa vrátila!“ vykríknem až príliš nahlas,
a pár krát vyskočím do vzduchu, zatiaľ čo prehnane nadšene tlieskam. Harry
sa začervená, ale zamaskuje to kašľom, Ed sa uškŕňa a ja za sebou hmatám
po východe do zadnej uličky. </div>
<div class="MsoNormal">
Hrám sa s prázdnou krabičkou od cigariet vo vrecku
teplákov a hryziem si pery, aby som sa aspoň nejako zamestnala, potom
zatváram oči a nadýchnem sa vzduchu, ktorý nesmrdí ako pokušenie. „Ako to
že si tu, Ed?“ poviem, keď cítim na sebe oba ich pohľady. </div>
<div class="MsoNormal">
„Z tajných zdrojov som sa dozvedel, že tu ešte stále
pracuješ. Nemohol som sa zaobísť bez návštevy niekoho, komu vďačím za pár vecí
v terajšom živote.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Ja sa zasmejem, trpko. „Ani hviezdičky zjavne nevedia držať
hubu, že Harry?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Prepáč, Charlie,“ povie s dôrazom na moje meno,
a Ed už zjavne familiárny so situáciou medzi mnou a Harrym preruší
ďalšie rozvíjanie konverzácie, keď vytiahne z vrecka hnedé papierové
vrecko a ponúkne mi ho. „To je načo?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Tak mi povie, že to snáď nemyslím vážne, a že či si to
už vôbec nepamätám, a seriózne Charlie ako dlho si už nemala hriechy vo
farebnom zhmotnení? Odhrýzaním z pelendrekov sú moje ústa zamestnané
a na chvíľu prestanem myslieť na to, že strašne potrebujem cigaretu
a začnem si uvedomovať trápne ticho, čo nastalo. </div>
<div class="MsoNormal">
„Odkedy som odišiel... aj jedávaš alebo len fajčíš,
Charlie?“ Charlie je vyslovené ako šárlí v prehnanom francúzskom prízvuku,
a ja napodobním Edovo predchádzajúce zakrochkanie, pretože toto môže len
on. </div>
<div class="MsoNormal">
Premýšľam nad odpoveďou a krčím vrecko po konzumácii
celého obsahu. „Striptérky bývajú už len tak z princípu na diéte, ale
občas keď si spomeniem musím, pretože žiadna trojka nemôže byť dokonalá bez
prísunu energie.“</div>
<div class="MsoNormal">
Sledujem Harryho reakciu, ktorý na mňa len nadvihne obočie
a Ed mi povie, že toto mu chýbalo. A že chce súkromnú show, pretože
ma už dlho nevidel. Vystrčím mu prostredník.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-13480796129673455112014-03-13T20:34:00.000+01:002014-03-13T20:35:02.935+01:00Until We Bleed 04.<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF0atQ6tweuiyq9jogtNkrBSV1FgIAtd03dimEa39pvnPK_0BpJi8ZsweANsoMtv0blpIILM_iHAzbuptdOEkEu_QQs9r9W8zzdasUUVKr-gFV3zlU4h5dbcUpgZchtgTUHAuj6LqgjyAT/s1600/large+(25).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF0atQ6tweuiyq9jogtNkrBSV1FgIAtd03dimEa39pvnPK_0BpJi8ZsweANsoMtv0blpIILM_iHAzbuptdOEkEu_QQs9r9W8zzdasUUVKr-gFV3zlU4h5dbcUpgZchtgTUHAuj6LqgjyAT/s1600/large+(25).jpg" height="400" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
„Povedz mi,“ zachrapčí, a ten hlas mnou prejde, celým
telom, rezonuje. Zakloním hlavu tak, že mi dopadne na jeho plece.</div>
<div class="MsoNormal">
„Čo ti mám povedať?“ Dám si záležať, aby sa mi pery
obtierali o jeho ucho, a potom nechám jeden vlhký bozk na boku jeho
hladkého krku. </div>
<div class="MsoNormal">
„Meno... kto si?“ Otáčam sa mu tvárou dopredu,
a rozkročím nohy tak, že mu sedím na kolenách. Nakloním sa bližšie,
a on presúva jednu ruku z môjho odhaleného chrbta cez zadok, až mi
zovrie stehno.</div>
<div class="MsoNormal">
„Klamanie je najväčšia zábava, akú si môže dievča užiť bez toho,
aby sa vyzliekla. Ale je lepšie, ak to urobí. A za tajomstvá sa platí,
hviezdička.“</div>
<div class="MsoNormal">
Pri tomto mi zaryje nechty do stehna, a ja syknem,
plesnem mu po rukách. Hudba tu nie je až taká hlasná, v jednej
z privátnejších miestností klubu, kde dominuje krvavo červená kombinovaná
s tmavým masívnym drevom. „Ešte vieš za aké tajomstvá sa platí? Na akých
by si zgustli milióny ľudí po celom svete.“ Provokatívne nadvihnem obočie,
a aby som poukázala na moju pointu, s dôrazom sa porozhliadnem po miestnosti,
a zastavím až na cigarete, čo má v ruke. V okamihu je na zemi,
a ja ju zamračene zašľapujem, zatiaľ čo on mi chytá zápästia. Sebavedomý
pohľad sa rozsýpa ako domček z karát.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nie, to nemôžeš,“ vydýchne, a ja sa snažím vymaniť zo
zovretia, no drží ma príliš pevne. </div>
<div class="MsoNormal">
„Hviezdička, pokiaľ si pamätám, nikde som sa nezaviazala
o tom, že budem zatajovať informácie. Vieš, keď nad tým tam
rozmýšľam, toto je tá najlepšia alternatíva, aká mi z toho vychádza. Ako
prchká popstar hľadá útočisko v stripclube, to by bol celkom fajn príbeh,
nie? A ja by som možno konečne nemusela spávať zložená na stoličke
v prezliekarni.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Zakloní hlavu, a obscénne červené pery pootvorí
v slabom vzdychu. S úškrnom čakám, kým pomaly uvoľní stisk na mojich
zápästiach, a potom sa z neho postavím, no než stihnem odísť, chytí
mi boky.</div>
<div class="MsoNormal">
„To nemusíš ani teraz.“ <br />
„Ty mi o tom povedz, Harry. Aké je to nemusieť sa báť o miesto na spanie,
kariéru a predovšetkým peniaze? Vieš, niečo by som ti rada objasnila. Ale bude
to chvíľku trvať, dúfam, že kým si zmizol do sveta, stihli ťa naučiť malú
násobilku. To je všetko čo potrebuješ, aby si spočítal, koľko tu zarobím. </div>
<div class="MsoNormal">
Šéf si zakladá na jednej
veci, nepotrebuje totiž nikoho, kto nepotrebuje jeho. Zamestnáva skrachovancov,
ktorý zodpovedajú jeho minimu alebo ho usexujú až k pracovnej zmluve. Keď tak
nad tým rozmýšľam chlapi to majú ťažšie... Podľa zákona, nám patrí jedno
percento z jeho mesačného zisku. Keďže má také veľké srdce, povedal si, že to
zdvihne na štyri a jedno z toho, pretože sme seriózny a čestný podnik, si nechá
na odvody, ktoré za nás poctivo platí. To je pravidlo, nezaregistrovaná sa tu
nemihne ani myš. </div>
<div class="MsoNormal">
Nemáme taxu na hodinu, ani
mzdu v závislosti od našej práce, sme nedefinované... len kravy z ulice. Takže
ak sa tu tomu sviniarovi otočí za mesiac šesťdesiattisíc libier, tak si na tých
tvojich pekných prstíkoch možno spočítaš, že medzi nás delí tisícosemsto
libier. Pracuje nás tu dvanásť. To by sme mali, tamto delené toto, uh... presne
stopäťdesiat libier každej z nás, ktorá tu drie, ohuruje, fajčí vtákov. </div>
<div class="MsoNormal">
Za koľko minieš stopäťdesiat
libier ty, Harry? Musel si niekedy žrať a bývať a fajčiť za také peniaze? Druhá
smutná vec je, že naše sprepitné odovzdávame, započítava sa do tých
šesťdesiatich tisícov, z ktorých sa krájajú percentná. Na alkohol, na kostýmy,
na náklady. A my všetci len držíme hubu a makáme ďalej, lebo sme skrachovanci a
on to vie.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Teraz sa postaví aj on. Na
tvári možno úžas, že som toľko slov dokázala povedať za takú krátku dobu, možno
ešte stále prepočítava to, čo ja som sa už dávno naučila naspamäť. „Nemôžeš to... pozri ja...“ prehrabne si
vlasy, zvažuje, „chápem v akej si situácii, ale úprimne... ja by som sa
dostal do maléru, to si ani nevieš predstaviť. Už vtedy som tu nemal byť, nieto
ešte teraz.“</div>
<div class="MsoNormal">
„Nechápeš v akej som
situácii, ale to asi nikto okrem tých, čo sú na mojej úrovni,“ zasmejem sa, tak
znechutene. „A prečo sa vraciaš? Už tretíkrát.“</div>
<div class="MsoNormal">
„Pretože ešte stále neviem tvoje meno. A ak mi sľúbiš,
že sa o tom nikto nedozvie, uvidíš ma aj nabudúce.“ Vytiahne kôpku
bankoviek a ukáže mi ich, aby som videla ich celkovú hodnotu. Obočie mi
vystrelí až do ofiny, no on mi len rýchlo strčí do ruky sumu akú som pokope
nevidela už poriadne dlho, a než mu stihnem vysvetliť, že striptérkam sa
bozky na lícach nenechávajú, je preč. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Beriem to, že nová poviedka sa vám nepáči?</i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-36603993172419370382014-03-06T17:52:00.000+01:002014-03-06T18:11:18.005+01:00Until We Bleed 03.<div style="text-align: left;">
<i>Nový dizajn na oslavu konca tohto chúďatka zimy (už som sa vzdala akejkoľvek nádeje pre sneh.) Páči sa? Aaanyway, dôležitá správa na konci časti.:)) ↓↓↓</i></div>
<div style="text-align: left;">
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJBzmt7gLBO6t02VxqOxsgiiemp0jKJwoLtIf7bO3t0z7Zya4H20-BjUaslLYf1QZ8qseIm7R0oizbpPMbjEA3_b84bBQKPmfPLrajuTEEOQFqVVIZ0yVapH8uQQpX5XkPo0aFSL3G6XLR/s1600/largel.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJBzmt7gLBO6t02VxqOxsgiiemp0jKJwoLtIf7bO3t0z7Zya4H20-BjUaslLYf1QZ8qseIm7R0oizbpPMbjEA3_b84bBQKPmfPLrajuTEEOQFqVVIZ0yVapH8uQQpX5XkPo0aFSL3G6XLR/s1600/largel.png" height="326" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Prípravy na večer sú vždy hektické, zmes rúk bijúcich sa
o púder, zvuku fénov a nahoty. Zvrátená verzia cirkusu s umelými
nechtami a bolestivými účesmi, a nad tým všetkým sa vznáša cigaretový
dym. Filtre s odtlačkami tmavého rúžu bude nejaký nešťastník zbierať na
druhý deň. </div>
<div class="MsoNormal">
Nesnažím sa zostať bokom. Vrhnem sa hlavou vpred do toho
chaosu, a keď mi nejaký necht zaderie očko do silonky alebo dostanem
lakťom do boku, už ani nemihnem brvou. Biznis. </div>
<div class="MsoNormal">
V kostymérni sa už dýcha trošku lepšie, ale pojem
súkromie sa nepoužíva. Videla som viac nahých ženských, než by som kedy chcela.
Kostýmy si vyberáme samy, škody hradíme z vlastného, a pred každou
show sa sprchujeme v zadnej miestnosti. Tam sa počet nahých tiel zvyšuje,
ale keď náhodou sídlite na ulici, odpojili vás od vody alebo ňou radšej
šetríte, je to najlepšia možnosť. Medzi zvery vás nemôžu predsa vypustiť
chlpaté a smradľavé. </div>
<div class="MsoNormal">
Ťažké voňavky sa dávajú naposledy. Sú to tie fejky
s francúzskymi názvami, ktoré zo seba nezmyjete dva dni. Preto keď vyrážam
už pripravená na chodbu, čo delí hlavnú časť od prípravných miestností, mierne
krčím nos nad <i>‚zvodnou dračicou‘</i>
a dúfam, že moji dnešní hostia nie sú alergickí na niektorú z tých
dvadsiatich zložiek.</div>
<div class="MsoNormal">
Cam mi prízvukoval, že tí špeciálni hostia sú fakt špeciálni,
a že to nemôžem dodrbať, lebo bude prúser. V podstate keby hocičo
nevyšlo je prúser, ale dnes obzvlášť. Dúfam, že to aspoň bude stáť za to.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď za sebou zabuchnem dvere, a pritlačím sa o ne
chrbtom, všetky pohľady sa obrátia ku mne. Miestnosťou už vibruje hudba, nie
však ohlušujúca, a nos mi okamžite zaplní známa vôňa, ktorú v malých
obláčikoch vyfukujú z pier tmavé postavy. Svetlá zablikajú. Na chvíľu zatvorím
oči, a s výdychom sa odlepím od dverí. </div>
<div class="MsoNormal">
Rozkročená zostanem pred kovovou tyčou a pomaly si ich
všetkých prezerám, s pootvorenými ústami a iskriacimi očami,
a potom sa začnem hýbať, držiac každého pohľad pár sekúnd. V hlave sa
mi ozývajú slová <i>exkluzívna show, </i>a viem,
že to musím predĺžiť, nechať ich lapať po dychu, rozopínam si prvý gombík na
košeli zaviazanej tesne nad pupkom, točím sa dokola. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ktorý je ten šťastný?“ poviem napokon,
a s prižmúrenými očami sledujem, ako sa miestnosťou rozoznejú
výkriky. Dovedú ma až k mužovi, nie, skôr chlapcovi, oproti mne, ktorý
s rozšírenými očami a jointom visiacim z kútika pier sleduje,
ako k nemu pomaly kráčam. V tých topánkach s rozťahanými
remienkami, no moje nohy sú už dávno zvyknuté. </div>
<div class="MsoNormal">
„A ako sa ten šťastný volá?“ Nakloním sa dopredu,
rozopínajúc si druhý gombík, a chlapec sleduje ten pohyb očami. Jeho tvár
mi je akási známa, no nevenujem tomu priveľa pozornosti. Bolo ich priveľa na
to, aby som si ich všetky pamätala.</div>
<div class="MsoNormal">
„Harry,“ zachrapčí prekvapivo hlbokým hlasom, a ja
naťahujem ukazovák, aby som jemne prešla po línii jeho lícnej kosti. </div>
<div class="MsoNormal">
„Všetko najlepšie k narodeninám, Harry. Počula som, že
si bol veľmi zlý chlapec,“ slová sa mi vinú z jazyka takmer nechcene,
zopakované príliš veľa krát a ja sa snažím nestŕhať, ale adresujem ich len
jeho uchu a vidím, ako na chvíľu zatvára oči. Potom má jednu ruku
pripútanú ku kovovej tyči za jeho hlavou, slúžiacou presne na takéto účely,
a ja rozopínam tretí gombík. </div>
<div class="MsoNormal">
Spolupracujúc s hudbou, otočím sa mu chrbtom,
a vzápätí sa zohnem tak, že priložím dlane na zem. Počujem ho vydýchnuť,
a miestnosťou opäť znejú výkriky a povzbudenia. Dosadnem na jeho
kolená, a zakloním hlavu, potom pomaly žmurknem. „Veľmi, veľmi zlý
chlapec.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Nechtami mu jemne poškriabem zátylok, kde sa mu točia malé
kučery, a potom som preč. </div>
<div class="MsoNormal">
Rytmus je rýchlejší, a cítim adrenalín v žilách,
keď sa tá pravá show len začína. Zvedavým očiam neunikne ani jeden pohyb,
stŕham blúzku, a odhadzujem ju na jedného z nich. </div>
<div class="MsoNormal">
A potom je všetko len jedna veľká rozmazaná šmuha, keď
sa strácam v hudbe, pote a adrenalíne, z ktorého žijem. Opäť som
pri Harrym, odpútavam mu ruku a navigujem ich obe na môj pás, zatiaľ čo si
rozkročenými nohami sadnem na jeho kolená. Niekto mi k ústam prikladá
joint, a ja by som nemala, <i>absolútne,</i>
napriek tomu vdýchnem známy dym a potom ho vypustím oproti jeho krku,
zatiaľ čo mu rozopínam gombík na košeli, pretože proste musím ešte vidieť aspoň
kúsok z tých tetovaní. </div>
<div class="MsoNormal">
Uškŕňa sa na mňa, akoby z neho už opadla tá prvotná
zdržanlivosť a ruky zovrie pevnejšie okolo mojich bokov; po krku sa mu
spustí kvapôčka potu, a ja som aspoň v tejto chvíli rada, že nie je
nejaký perverzný päťdesiatnik, pretože <i>do
riti</i>.</div>
<div class="MsoNormal">
Za tenkou látkou nohavičiek mám už nejaké bankovky,
pribúdajú ďalšie, niekto mi ich napchá dozadu podprsenky a ja naňho
žmurknem, a nemôžem zabrániť úškrnu, čo sa mi objavuje na perách. Keď mi
niekto ponúkne ďalší joint, neváham, a pozornosť potom venujem pootvoreným
Harryho perám, kde vydýchnem dym.</div>
<div class="MsoNormal">
Celá tá situácia mi pripadá mierne bizarná, hoci v bare
boli už aj mladší. Možno príliš mladí, ale ak im vo vreckách cinká, všetci
dokážu prižmúriť oči. Premýšľam nad príbehom toho predo mnou, pravdepodobne nie
je nijaký zúfalec, drahé hodinky a kvalitné oblečenie naznačujú opak.</div>
<div class="MsoNormal">
„Dúfam, že sa ku mne vrátiš, Harry,“ poviem opäť len jemu.
Viem, že to urobí. Vidím to v jeho zelených dúhovkách, v tom ako ma
hladí po rebrách, ako sa mračí keď vstávam. Viem, že to urobí, ale pripomeniem
mu to. Len pre istotu. </div>
<div style="text-align: center;">
<i><br /></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i>Príspevok číslo 300. (To mi ako vyšlo, omg.) Publikovaný presne na tento špeciálny dátum. </i></div>
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://31.media.tumblr.com/73c9080d48e466d636a02bb8ff313431/tumblr_inline_mxkvb2Elm81qlnxjq.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="269" src="https://31.media.tumblr.com/73c9080d48e466d636a02bb8ff313431/tumblr_inline_mxkvb2Elm81qlnxjq.gif" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><i>!!!!!!</i></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><i><br /></i></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><i>Všetko najlepšie, blog!! DVA ROKY. WTF?</i></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>(Keby to nejdem skontrolovať na bloggeri, zabudla by som. Fuck, som strašný bloger. Nepamätám si ani naše narodeniny.) ALE AKO. DVA ROKY!!!</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>Dobre, nejdem sentimentálne vykecávať o mojich pocitoch pri zakladaní blogu, toho som už povedala dosť, len že ďakujem každému jednému návštevníkovi, tých viac ako 200 tisíc návštev je úžasné číslo, a ja som len rada, že blog vôbec existuje. A že vás mám, moje čitateľky, čo so mnou majú trpezlivosť, bez vás by nič nebolo. Love you heaps.:)))) </i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>Otváram bonboniéru (samozrejme tú čerešňovú s alkoholom, lebo som rebel. Party hard), lebo tortu nemám. Ak ste zapálené cukrárky, môžem vám napísať adresu a v pošte nejakú čakám.:D Zatiaľ mi stačí komentár o vyjadrení vašej neskutočnej lásky. Just kidding.:D (Ale nie. Vážne)</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><a href="http://www.youtube.com/watch?v=8TpWaaKMPeI" target="_blank">Oslavná piesonka.</a><span style="font-size: large;"> </span>Lebo nikdy nie je zlý čas na spomienky. A fetus Direction. </i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://31.media.tumblr.com/26ff9fe8c97157052c534fc595dd2b0b/tumblr_inline_mr3fm8J5h91qz4rgp.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="160" src="https://31.media.tumblr.com/26ff9fe8c97157052c534fc595dd2b0b/tumblr_inline_mr3fm8J5h91qz4rgp.gif" width="400" /></a></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-43271114904426985842014-02-27T16:32:00.000+01:002014-02-27T16:32:14.120+01:00Until We Bleed 02.<i>Yaay, druhá časť! A presne vo štvrtok. Dobrá som, to čo by som bola za stratenú existenciu, keby som nedodržala ani vlastný rozvrh? Každopádne som rada za tých pár pozitívnych ohlasov pri prvej časti, dúfam, že aj táto sa bude páčiť.:)) </i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxRF-WQ2rhcAHeJwu42-X0OjUgyILtS-Z5FCMNqpwC0O4Hq7N1mIB8zZ8iciO5vuqVBtHJnLlbhCDkHQfE2JQV0EFILc0ARx0bfAjLlKc0Z1Mcq4A6rw_reN63yTEfAYAZF4moztnptFmk/s1600/large+(17).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxRF-WQ2rhcAHeJwu42-X0OjUgyILtS-Z5FCMNqpwC0O4Hq7N1mIB8zZ8iciO5vuqVBtHJnLlbhCDkHQfE2JQV0EFILc0ARx0bfAjLlKc0Z1Mcq4A6rw_reN63yTEfAYAZF4moztnptFmk/s1600/large+(17).jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
Vstúpiť každý deň do Pajzľu (s veľkým P – už len
z princípu) s tou istou myšlienkou, ktorá mi už ani neznie nádejne, skôr
až paranoidne, sa mi stalo známou rutinou. Občas sa mi tá myšlienka myslí
lepšie, keď očkom hodím po podlahe a je pre zmenu umytá, alebo aspoň
pozametaná, zbavená všetkých endemitných pozostatkov. Znamená to pre mňa, že
časť dňa si vystačím bosá.<br />
<div class="MsoNormal">
Hlavu hore dievča, možno sem dnes zavíta Hollywood.</div>
<div class="MsoNormal">
To heslo je rovnako staré ako naše remeslo a tak nad ním len
nadvihnem ľavý kútik a bežím odovzdať kostým z víkendu. To sa tu robí tak pre
istotu, aby sme škriabavé atrapy z výpredajov náhodou nepoužívali v civile.
Precízne opatrenie, škoda, že nezahŕňa aj pranie. </div>
<div class="MsoNormal">
Tmavý priestor, ktorý sa dá inak popísať ako masa dreva, čo
pokrýva podlahu, nábytok aj steny, si viem popamäti prejsť aj so zatvorenými
očami. Staré stoličky a niekedy, keď to tu starý Lingvist rozbiehal, naleštené
mahagónové stoly ako doplnok ručne vyrezávanému barovému pultu, ktorému je
treba uznať, že vyzerá pekne dodnes, aj keď ho ničíme opätkami, ak náhodou
pódium už nestačí. </div>
<div class="MsoNormal">
Zlaté platne povešané po stenách spolu s plagátmi
undergroundových kapiel, ktoré sa občas cestou zastavia a fľaše s lákavým
leskom na presklených poličkách. Tyče vynechám, tyče kazia atmosféru a
spôsobujú mozole. Ale sú tu a ak sa to tak dá povedať– živia ma. </div>
<div class="MsoNormal">
The Long John Pub je príťažlivé miesto. Zastrčené ďaleko od
Regentu, hlboko v ulici, ktorá ide dole kopcom, plnej krčiem, čo majú vonku
barové stoličky, z ktorých sa dá strašne ľahko zdrbať– len tak horeznak, lebo
idú z kopca. Každopádne my, čo sme tu už zaslúžilí a patrične nedocenení
zamestnanci trpíme fóbiou, že to tu raz na nás padne. Pretože ten sympatický
výzor, to je ako keď nastriekate pekný účes strašne hrubou vrstvou laku a potom
ho prestriekate ešte tisíckrát, no raz to proste prestane fixovať a tak vaše
vlasy, zničené a uschnuté, rezignujú.</div>
<div class="MsoNormal">
V tielku, ktoré mi odstrihnuté siaha iba pod rebrá a
rifľových kraťasoch sa vyberiem umyť parket, zatiaľ čo čakám na ostatné zamestnankyne,
aby sa dostavili pokiaľ možno na čas, kým Cam nechytí hysák a každú chvíľu si
strapaté dlhé vlasy prehodím späť na chrbát. Potom dnu vojde akýsi chlapík, s
tučným všetkým a grandiózne odignoruje pretočenú tabuľku na dverách.</div>
<div class="MsoNormal">
„Dobrý,“ pozdraví chrapľavým vlasom a ja si sama pre seba
nadvihnem obočie. </div>
<div class="MsoNormal">
„Pre štamgastov dobrý, pre bardámy stále mizerný.“ A on to
nepočuje, akoby aj mohol, keď len so slinami v kútikoch zíza pod to moje
tielko. Venujem sa zaschnutej šmuhe z rozbitého rúžu na podlahe, aby sa pán
dostatočne nažral pohľadom až kým červená farba konečne začne miznúť pod mopom
a on pokračuje: „Prišiel som vyjednať podmienky, pre nadštandardné služby, o
ktoré máme záujem.“</div>
<div class="MsoNormal">
Vtedy si vynúti moju pozornosť a ja skúmam jeho postavu, na
ktorej vidím známky potu a značkový oblek, potom si prstami prejdem po
temene.</div>
<div class="MsoNormal">
„Po prvé, v tomto biznise sa, pane, nevyjednáva. To je fakt,
pretože my sme v podstate viazané prachmi, ktoré vy máte a my nie s tým, že
máme vždy iba jednu možnosť, aj keď po druhé sa vás musím spýtať, čo pod
pojmom 'nadštandardných služieb' myslíte, pretože u nás sa prasce nepasú.“</div>
<div class="MsoNormal">
Mop si zaseknem pod pazuchou, aby sa vyjadril zo svojich
myšlienok, ale na tvári mi zamrzne úškľabok, keď zočím postavu vo dverách do
kanclu. Do riti. Do paže. Kurva. Muž pokrúti hlavou keď sa k nám približuje, s
otravným strniskom na tvári a pri tom zatlieska. Vysunie si stoličku od stola
najbližšie k mužovi a žmurkne na mňa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Vždy drzá Čerešnička, moja obľúbená,“ nechutne si oblíže
pery, „zoznámte sa. Toto je tvoj nový Pán a toto je dievča, ktoré bude plniť
všetko, čo poviete, pokiaľ platia ustanovené ceny.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Pod Camovým upretým pohľadom vrazím mop do kýbľu až všade
naokolo vystrekne špinavá voda, a potom sa s úsmevom hodným role
v nejakom dramatickom seriály priblížim k nášmu zákazníkovi. To už
mám nacvičené. </div>
<div class="MsoNormal">
On zo seba vydá chrapľavý smiech a vyloví z vrecka
na saku vizitku, ktorú potisne na stôl ku Camovi. „Nadštandardné služby,“ zopakuje,
„na dnes – chceme iba to najlepšie. Dúfam, že je na vás spoľah... podmienky
ujasním po telefóne. A tá sa mi páči. Ostrá,“ zakýve hrubým prstom smerom
ku mne, venuje mi posledný pohľad, a ja sa ledva ovládnem od vykrútenia
pier. Svaly na tvári po každodennom tréningu by už však mali poslúchať.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď ma ale po chvíli niečo potiahne za pútko na kraťasoch a
bokom vrazím do stola, sformujú sa vrásky na čele aj pri ústach. Ten bastard.
Dýcha mi zozadu na krk, ja sa však ani nepohnem. Viem, že jediný zlý pohyb mi
zaručí odplatu, ak som si ju už nezaslúžila. Možno by som aj brala to fyzické
násilie, zakázané kvôli stopám, nikto sa predsa nechce pozerať na vyfarbenú
kožu. Drsné prsty mi prehrabnú vlasy, a potom potiahnu, aby som zaklonila
hlavu.</div>
<div class="MsoNormal">
„Vyzerá to, že naša malá drzaňa bude mať dnes prácu.“</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Samozrejme, už teraz asi začnem podpisovať pod tieto práce dve mená. Najúžasnejšej Maruš a.k.a. čučoriedke všetci ďakujeme. A ešte všetci teraz okamžite začneme počúvať Arctic Monkeys, lebo Katie povedala!!:D Že sú presne moja šálka kávy, a celý AM je oficiálny soundtrack k tejto poviedke. </i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-41156263854394527812014-02-18T21:07:00.000+01:002014-02-18T21:08:27.878+01:00Until We Bleed 01.<i>A tak sa v tento slnečný večer po dvoch týždňoch absencie ozývam, lebo prečo nie?? </i><br />
<i>Potrebujem akúsi spisovateľskú pauzu, existuje to? Že si utriedim myšlienky, lebo toto asi nebolo dostatok. </i><br />
<i>Takže stanovím hrubú koncepciu rozvrhu pre novú poviedku - dajme tomu pridám každý týždeň vo štvrtok jednu časť; ak sa to rozbehne, zmením to. To bude asi lepšie než keby ste mali čakať.. na vzduch.:D </i><br />
<i>Len dúfam, že ste na mňa ešte nezanevreli. A ešte, že sa vám táto poviedka bude páčiť, keďže si asi všimnete, že je zatiaľ písaná trochu inak. Enjoy♥</i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data2.whicdn.com/images/100629686/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data2.whicdn.com/images/100629686/large.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
A možno, keď sa za mnou zatvárajú tie doškriabané
dvere, cítim sa najviac sama. Nie vtedy, keď som ušla za veľkým snom do veľkého
mesta, tá šťastná farebná bublina praskla, a mne nezostalo nič iné,
než odlepovať zo seba kúsky žuvačky. Namiesto toho ma ešte viac zaobalili do
čiernej, tmavšej než decht, plnej smogu a zmenili ma. Každý deň žuvám tú
istú príchuť, a nie je ťažké si zvyknúť. Keď je horkosť jediné čo vás
obklopuje.<br />
Ako keď som uprostred davu, a chcem sa na niekoho otočiť, niečo mu povedať,
a on konverzuje s inými. Snažím sa získať si pozornosť,
a napriek tomu, že sa cítim absolútne odhalená, som zároveň aj
neviditeľná. Pretože hranica neviditeľnosti sa nemeria počtom oblečenia. Ale
moje cigarety a strecha nad hlavou áno.</div>
<div class="MsoNormal">
A keď mi tú poslednú z krabičky, čerstvo zapálenú,
bledé ruky vytrhli z pomedzi pier, uvedomila som si, že som predsa len
mala zostať oblečená. </div>
<div class="MsoNormal">
„Neopováž sa fajčiť, keď je tu Tim!“ Ten hlas ma prebral,
možno nie úplne, ale konečne si uvedomujem, že sa to všetko netočí len okolo
mňa. Zabudla som. Zabudla som, že pravidlo nestarať sa sa neaplikuje na všetky
stránky života. </div>
<div class="MsoNormal">
Tak možno, keď ma kamoška, čo sa ani nedá nazvať kamoškou,
pretože ma z bytu, kde som mohla zostať iba z ľútosti, vykopla bez
veľkej scény, iba s fackou a pošľapanou cigaretou, cítim sa najviac
sama. Lebo ma už jej malý syn Timmy neobjíme, a nepovie mi „mami“, ako
občas, keď som s ním sama. A už ho nebudem počuť nazývať ju „Lucy“,
lebo sa cíti príliš stará, keď jej povie mama. Lebo mi dala jasne najavo, že po
treťom nezaplatenom nájomnom tam už nie som vítaná. </div>
<div class="MsoNormal">
Nie že by byt v polorozpadnutej budove, kde by sa
naozaj byty prenajímať nemali pokiaľ nechcete byť bodnutý uprostred dňa, bol
luxus. Ale vždy lepšie ako pár dní bez spánku, alebo škatuľa v jednej
z tých horší častí mesta. Bola som vďačná aj za rozťahovací gauč. Nie
dosť.</div>
<div class="MsoNormal">
S cestovnou taškou to zaparkujem v zašitej
kaviarni, kde čierna káva chutí ako popol, a hoci by som nemala,
o môj zdravý životný štýl sa už nikto nestará. A z jedného jedla
denne sa predsa nepriberá. </div>
<div class="MsoNormal">
Telo sa automaticky natočí za závanom cigaretového dymu a
snažím sa ho absorbovať každým pórom, zatiaľ čo plesnem pokrčenú bankovku
a pár mincí na pult a pomaly sa pohnem k dverám. Prepočítavam
drobné, čo mám ešte vo vrecku džínsov, a potom kontrolujem zrolované
bankovky stiahnuté gumičkou na spodu tašky. </div>
<div class="MsoNormal">
Viac neváham. Možno niekto, komu nešla matika na základke si
povie, že sa zaangažuje do toho najstaršieho remesla, ale tak celkom sa číslam
nevyhne. My totiž potrebujeme veľa, veľa počítať. Aj keď len na prstoch.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď podávam predavačovi v stánku peniaze na dva balíky
cigariet, trasú sa mi ruky. Pýtam si aj zápalky, a ten pokoj, čo som
cítila chvíľku v zapadnutej kaviarni s popolovou kávou sa zo mňa
vyparuje. </div>
<div class="MsoNormal">
Tie kroky v teniskách sú vždy istejšie než
v rozkývaných podpätkoch. Ale život v rozkývaných podpätkoch je
istejší než v deravých teniskách. To ma naučila jedna z tých odsudzujúcich
dám, ktorá následne zavesila podpätok na klinec a vhupla do tenisiek. Som
si istá, že by som na tom prišla sama, len čo by som sa preniesla cez prvotné
ohromenie. Teraz môžem aj ja rozdávať múdrosti generácii, čo ma vystrieda. </div>
<div class="MsoNormal">
Že život je v tej celej svojej podstate dosť na piču.
A my sme tiež, v podstate. Lenže väčšina ľudí si to neuvedomuje,
a pokúša sa to potláčať, až pokým presvedčia sami seba, že ten systém
funguje úplne inak. Žijeme sami, a aj sami zomrieme.</div>
<div class="MsoNormal">
Pokiaľ som sa ocitla tu, aj ja som zasvätila svoju
existenciu hľadaniu presvedčenia o opaku. Nakoniec som prišla na to, že šťastní
môžete byť aj keď je váš život na piču a žijete ho sami. Aj keď iba
polovične. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>A inak, asi by som mala pridať nejaké varovania?? Na začiatok, že budú nadávky, sex, alkohol, drogy?? Má sa to robiť?.:D Milé Bravíčko, poraď bezmocnej blogerke, čo prvýkrát píše takúto poviedku.:D ♥</i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-82129451730621128712014-02-06T22:52:00.003+01:002014-02-06T22:52:52.232+01:00<i>Ahojte, ja viem, neozvala som sa. Dlho. Opäť. Hups?</i><br />
<i>No v každom prípade som v období, kedy je menenie názorov a rozhodnutí ešte celkom akceptovateľné, nie? Tak v tom prípade vám idem oznámiť dve správy. Ktorá sa dáva prvá, dobrá či zlá? Neviem, najskôr na mňa nadávajte a potom sa tešte. </i><br />
<i>SWOL časť číslo 30 bola posledná kapitola.<br />ALE.</i><br />
<i>Písanie UWB je v plnom prúde (a stále neverím čo ma Maruš pred chvíľou donútila urobiť, jedna rada do života - nikdy nedávajte sľuby, ktoré by ste mohli v budúcnosti ľutovať. Moje 15-ročné ja na to práve doplatilo. Fajn, nebudem preháňať. Ale aj tak.:D)</i><br />
<i>Každopádne, pripájam jednu fakt zbytočnú vytvorenú fotku, a jeden fakt amatérsky "trailer" k novej poviedke. Napíšte mi, či sa na ňu tešíte.;)</i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjgVaYWm9p3R1sLOUXc-UoTJWroOXFLhuxRbZvBFxhWZArft6E5XWP3ZCO8ELHjrmYUQG8AMa8g32QDxcW5T32zHVp3zr27NQuWKks6MR1Cx1LuCmCxsYfBiZyEc63DtWRsU4su3g4MGib/s1600/PicMonkey+Collage.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjgVaYWm9p3R1sLOUXc-UoTJWroOXFLhuxRbZvBFxhWZArft6E5XWP3ZCO8ELHjrmYUQG8AMa8g32QDxcW5T32zHVp3zr27NQuWKks6MR1Cx1LuCmCxsYfBiZyEc63DtWRsU4su3g4MGib/s1600/PicMonkey+Collage.jpg" height="400" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><a href="http://www.youtube.com/watch?v=RmRJLLW6Hww" style="font-size: xx-large;" target="_blank">UNTIL WE BLEED </a><span style="font-size: x-large;"> </span><span style="font-size: large;">("trailer")</span></i><br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<i><br /></i>Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-5428696147115400462014-01-28T21:22:00.001+01:002014-01-28T21:22:29.957+01:00Spider's Web Of Lies 30.<div class="MsoNormal">
<i>Dobre, tak asi nekončíme. Po poslaní tejto časti Maruš nasledovala veľmi vášnivá debata s dvomi alternatívami, a nakoniec sme vyšli s treťou, takže... uvidíte.:)</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>enjoy♥</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data2.whicdn.com/images/98524119/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data2.whicdn.com/images/98524119/large.jpg" height="400" width="277" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Vlastne ani neviem, prečo som si myslela, že bol dobrý nápad
uvažovať nad prácou v kaviarni, alebo akomkoľvek inom sociálnom prostredí.
Došlo mi to niekedy v čase, keď som tretieho zákazníka, čo vošiel dnu
s úsmevom prinútila mračiť sa v priebehu pár sekúnd. Prirodzený šarm.
Po mame.</div>
<div class="MsoNormal">
Vlastne ani neviem, prečo som si myslela, že bol dobrý nápad
uvažovať všeobecne nad pracovaním. Nie teraz. Vtedy, v temných časoch
výberu kariéry, po skončení pekla, čo bola stredná škola. A že s tým
tancom sa vlastne ďaleko nedostanem, to mi tiež nedošlo. Mohla by som. To by
som však musela posielať prihlášky vybavovať telefonáty, a rozprávať sa s
ľuďmi – asi moje najhoršie kvality, ak nepočítam odkladanie nákupu, kým mi
v chladničke na večeru nezostane asi fľaša kečupu. Nie že by som si
nemohla dovoliť asistentku. Ale nemôžem. A tá mamina mi určite pomôže.
Podľa toho, ako po mne hádže vražedné pohľady keď sa ocitnem v jej
blízkosti, mám pocit, že ona má pocit, že ma vydedili. Pravdepodobne sa
k tomu schyľuje. </div>
<div class="MsoNormal">
Prečo som prechádzala štádiom tínedžerského rebelovania?
Prečo som nedržala hubu a krok ako Liam, alebo mamina obľúbená dcéra? Mohla
som byť úplne šťastne (a s tabuľkou na čele čo hlása iróniu) zamestnaná vo
firme, ktorá ani neviem, čo presne robí, ako je mama, jej vydarené deti,
a pravdepodobne aj ich deti a deti ich detí. </div>
<div class="MsoNormal">
Keď ma pravdaže <i>mama </i>prihlásila
do baletnej školy (a pri najbližšej príležitosti jej tento argument otrieskam
o hlavu, vždy ma tie dobré veci napadnú až neskôr) nemohla som poznať
dôsledky. Že budem približne o pätnásť rokov s úsmevom, čo je pravý
asi tak ako prsia ďalšej zákazníčky, veľmi graciózne pobehovať medzi stolmi,
a snažiť sa držať nad vodou môj byt a žalúdok – tú fľašu kečupu na
večeru odkladám až na stav núdze. Že budem hľadať spolubývajúceho, čo nebude
masový vrah alebo šialenec. A ešte že budem emocionálne zničená po jednom
vzťahu a jednom ne–vzťahu. </div>
<div class="MsoNormal">
Ale každopádne budem rozdávať tie umelé úsmevy na všetky
strany, ak nemusím byť skutočne nešťastná zaseknutá niekde v kancelárii.
A radšej budem mať to tetovanie na členku, čo môže znamenať osud, ale aj
názov čínskej polievky, a nech vyzerá škaredo keď zostarnem, než aby som
bola stará a škaredo by vyzeralo moje vnútro, zničené potrebami
a žiadosťami iných ľudí. Ten symbol bol aspoň z väčšej strany moje
rozhodnutie.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď som konečne schopná si aspoň chvíľu oddýchnuť za pultom,
prehnutá v páse a s rukami na kolenách, zvonček nad dverami
zacinká. Obzriem sa po jednej z kolegýň, no nie sú v dohľade, preto
pohľadom skontrolujem zákazníka, a ten nahodený umelý úsmev mi zamrzne. </div>
<div class="MsoNormal">
Usadí sa za stolom pri okne, a ja sa tak trochu
roztrasene pohnem k nemu. Než stihnem prehovoriť, pozrie na mňa
a nadvihne obočie. „Finn?“<br />
„Ahoj, Louis,“ pozdravím potichu, a prejdem si spotenou rukou po čiernych
džínsoch. </div>
<div class="MsoNormal">
„Vyzeráš... inak,“ poznamená, a ja neviem, čo mu mám
odpovedať.</div>
<div class="MsoNormal">
„Dáš si niečo?“ rozhodnem sa nakoniec, a on očami rýchlo
preskenuje menu. </div>
<div class="MsoNormal">
„Horúcu čokoládu. So šľahačkou. Veľa šľahačky. A usmiateho
Harryho – to si písať nemusíš.“ Dych sa mi zasekne v hrdle, ale usmejem
sa. Plasticky.</div>
<div class="MsoNormal">
„Takže veľa šľahačky? Ešte niečo?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Pokrúti hlavou, na tvári kyslo–zarmútený výraz, a ja sa
chystám odísť, keď ma zachytí za zápästie.</div>
<div class="MsoNormal">
„Toto by som ti asi nemal vravieť, ale... chýbaš mu, vieš?“
Roztrasene vydýchnem. Zahmkám a potiahnem si koniec vlasov, na jazyku mám
slová. Nie.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nepoznáš náhodou niekoho, kto hľadá spolubývajúceho?
A nie je ako... masový vrah?“ pýtam sa napokon, a sledujem, ako sa mu kútiky úst vytáčajú
nahor. </div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal">
„Myslím, že poznám niekoho presne vhodného na tú rolu.“</div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-37442858364016702642014-01-21T21:39:00.000+01:002014-01-21T21:39:47.836+01:00Spider's Web Of Lies 29.<i>Ospravedlňujem sa. Za tých 19 dní (čo bolo v skutočnosti len 12, ale Maruš stále nevie matiku), a za flákanie, a za neustále premýšľanie, čo by som mala prestať robiť, lebo ma napadajú nebezpečné veci. Ohľadom blogu. Okej. A ešte za to, že nič nestíham.</i><br />
<i>Je to krátke (a vážne som to potiahla až na dvadsaťdevinu?), a pravdepodobne dosť blbé. A ešte pravdepodobne predposledné, hups?:D enjoy♥</i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data3.whicdn.com/images/43360554/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data3.whicdn.com/images/43360554/large.jpg" height="352" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
„Myslíš, že si sa rozhodla zle?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Nechápavý pohľad mojej kamošky ma mätie ešte viac, ako
situácia v ktorej som sa ocitla. Jedinú výhovorku pre moje správanie som
horko-ťažko vydolovala, keď som si všimla kyslo sa ksichtiaceho smajlíka,
ktorého používam na dni, kedy mi má prisť menzes. Svietil tam v kalendári jeden
deň od tohto. </div>
<div class="MsoNormal">
Bol by to dobrý nápad, tváriť sa pred Ruby, že plačem
pretože mám zajtra dostať krámy. Aj keď by mi na to asi neskočila. </div>
<div class="MsoNormal">
„Pamätáš ako som ti rozprávala tú príhodu, keď ma zobral
boxovať?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Prikývne, čo je pre mňa signál pokračovania a tak si s
povzdychom poutieram mokré líca, aby som pripravila lepšiu pôdu ďalším slzám a
trhavo sa nadýchnem. „Keď som sa napokon žuchla na zadok, čo bola boľavá
záležitosť, podal mi ruku. Nerehotal sa, ani nežiadal aby som si poradila, aj
keď to prvé som od neho čakala. Proste mi podal ruku.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Na Ruby vidím, že vôbec nechápe, čo sa jej tu snažím
vysvetliť. „No a? Ľudia si podávajú ruky celý život. Síce si najprv podrážajú
nohy, a až potom podávajú tie ruky, ale to je teraz nepodstatné.“</div>
<div class="MsoNormal">
Nebadane sa zasmejem nad jej uvažovaním a potom plačem ešte
s väčšou intenzitou, keď si spomeniem. </div>
<div class="MsoNormal">
„Zayn mi nikdy nepodal ruku. Nikdy to nespravil a nikdy by
sa neunúval. Keď... keď ma udrel, tiež mi nepomohol, len si zmizol vziať pohár
vody a to som si myslela, že mi praskne hlava.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Svitne jej. „Prirovnávaš to k životu?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Nemôžem si pomôcť.“</div>
<div class="MsoNormal">
Zízam na jarné rolky topiace sa v omáčke, chuť na jedlo
kompletne stratená. „Myslíš, že by potrebovali čašníčku?“ Pichám do jedla
paličkami a kompletne mením tému, keďže aj na tú som už stratila chuť, a namiesto
toho sa púšťam do existenčnej krízy, ktorá je na rebríčku ťažkých priorít v živote
tretia, hneď po probléme s mamou, a probléme... s nimi. </div>
<div class="MsoNormal">
„Kde? Chceš robiť čašníčku?“ Ruby je znovu nechápavá, no
chytá sa zmenenej témy, ja si zotieram slzy opakom ruky, a potom kývnem ku
krabiciam s take–outom. „Finn, v tej reštaurácii som v živote nevidela
jedného čašníka inej než ázijskej národnosti. A vážne si nemyslím, že s tvojou
koordináciou medzi okom a ostatným zvyškom tela dokážeš roznášať taniere. Pohár,
možno. Potrebuješ prácu?“</div>
<div class="MsoNormal">
To sa mi zdá ako celkom dobrý argument, a premýšľam nad
návštevou kaviarne oproti mojej budove, zatiaľ čo objasňujem Ruby, že finančný
prístup bude po poslednom rozhovore s mamou asi všeobecne odseknutý. A prijatie
na školu permanentne uskladnené v spodnom šuplíku. Potom si spomeniem, že
kaviareň nie je najlepší nápad, keďže Starbucks, posledná práca, mi vydržala
rekordný mesiac. Snažím sa prísť na iné kompetencie, ktoré mám bez vysokej
školy, okrem tancu, a je mi ešte horšie, než vtedy. Keď som sa ako
vyhlásený samostatný človek snažila uživiť, a prísť na to, čo robiť so
životom. Prvá práca (kontrolovanie lístkov pri vstupe do múzea) skončila
fiaskom po tom, čo som po týždni dala výpoveď akonáhle mi šéf povedal, že
lístky trhám „neprofesionálne“. Mohla by som sa ísť pozrieť, či by ma nevzali
naspäť. Dám si na to vystaviť papiere. Finny, trhač lístkov. </div>
<div class="MsoNormal">
S povzdychom vzdám snahu o jedenie, a aj premýšľanie,
načo Ruby nasleduje s iným vzdychom. Takým zničujúco melancholickým, ako
vie len ona, a vyjadrí ním tisíc iných vecí, na ktoré ja nikdy neprídem. Pretože
nie som dobrá kamoška. Pretože sa nikdy nespýtam.</div>
<div class="MsoNormal">
A keby nie som stratená v sebaľútosti, tak si to
priznám, že všetky tie veci som spravila len kvôli sebe, a obrátilo sa to
proti mne. Ale to už Harrymu nebudem môcť povedať. Ani Zaynovi.</div>
<div class="MsoNormal">
Možno Ruby to vie. S tým jej povzdychom sa mi to možno
snažila naznačiť. A ja na to možno raz prídem. </div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-55409535818947926882014-01-13T19:51:00.001+01:002014-01-13T19:52:47.768+01:00Until We Bleed (??) - Prológ<i>Pracovný názov. Asi sa už nezmení. Tak ten prológ čakal od minulého týždňa len na to, aby som ho sem dala.:)</i><br />
<div>
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data1.whicdn.com/images/95228152/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://data1.whicdn.com/images/95228152/large.jpg" width="298" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>(toto bude asi hlavný citát pre poviedku, lebo prvá pesnička v ofišl soundtracku je <a href="http://www.youtube.com/watch?v=bpOSxM0rNPM" target="_blank">táto</a> :D)</i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i></i></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Máme akési nepísané pravidlo; nikto sa nikoho nepýta, ako sa
sem dostali. Nakoniec sa aj tak všetci spoznajú, a dokážeme si vytvoriť
aspoň hrubú predstavu, prečo sa dotyčná osoba tak rozhodla. Zatiaľ sme však
ešte nezistili, prečo je tu Marisa – občas ju chytíme plakať v kúpeľni.
Keď vyjde s rozmazaným make–upom, posadí si na tvár odvážny úsmev, a my
nič nepovieme. </div>
<div class="MsoNormal">
Nie že by sme sa nestarali. </div>
<div class="MsoNormal">
Ale nestaráme. Vychádzame spolu v akomsi ironickom,
ne–emocionálnom vzťahu. </div>
<div class="MsoNormal">
Aj to je jedno z nepísaných pravidiel. </div>
<div class="MsoNormal">
Je najlepšie nevytvárať putá, veď predsa len, toto všetko...
je dočasné. Však? </div>
<div class="MsoNormal">
To bola asi moja prvá myšlienka, keď ma Cam postrčil do
miestnosti a surovo mi z vlasov strhol gumičku so slovami <i>priniesol som čerstvé mäso.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
Horúce slzy ma zaštípali v očiach, ale nespustili sa
ani pri hlasnom smiechu, keď si ma polonahé ženy obzerali so zdvihnutými očami.
A nikto sa nepýtal. Tak to chodilo už vtedy.</div>
<div class="MsoNormal">
Vtedy, keď ma označenie mäso donútilo cítiť sa nechutne, keď
som nad tým nemohla myknúť plecom, vtedy keď si mysleli, že toto <i>čerstvé mäso </i>to nevydrží ani pol roka,
tak ako všetky ostatné. </div>
<div class="MsoNormal">
Stačí povedať, že som zostala. Tam, kde sa ženy menia
v podradné verzie samých seba, skrývajúce sa za masky a prezývky,
zmyselnými pohľadmi nahrádzajú strach, a fakt, že nemajú kam ísť. To je na
tom najstrašidelnejšie.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal">
Že po chvíli je to ľahké. Ako prichádzať domov.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Prosím, napíšete mi, že čo si o tom myslíte?:) Kto/čo je hlavná postava? A s kým sa zapletie? Som zvedavá na teórie.:) </i></div>
<div>
<i><br /></i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com11tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-70141272826550288332014-01-11T16:43:00.002+01:002014-01-11T17:09:29.889+01:00<span style="font-size: large;"><i>Okej, len oznamujem, že ten twitcam teda nebude; Maruš má svoje povinnosti, ale len čo prestane byť "na ihlách", dáme vedieť a spravíme ho.:) </i></span><br />
<span style="font-size: large;"><i>Pustite si <a href="http://www.youtube.com/watch?v=Q3VjaCy5gck" target="_blank">Bon Ivera</a>... obľúbená♥</i></span><br />
<span style="font-size: large;"><i><br /></i></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data3.whicdn.com/images/94488347/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data3.whicdn.com/images/94488347/large.jpg" height="266" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data2.whicdn.com/images/95516784/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data2.whicdn.com/images/95516784/large.jpg" height="265" width="400" /></a></div>
<span style="font-size: large;"><i><br /></i></span>Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-20787964491730708892014-01-09T20:50:00.002+01:002014-01-09T20:50:40.674+01:00Spider's Web Of Lies 28.<i>Táto poviedka sa nakoniec úplne neplánovane zvrtla. Už vlastne ani neviem, ako to malo byť, a páči sa mi to takto, ale názov meniť je asi neskoro.:D Možno sa blížime ku koncu. Stala sa taká nešťastná náhoda, vymyslela som novú. A dve naraz písať nezvládam ako sa poznám, takže uvidíme, čo sa vyvinie. Prikláňam sa skôr k tej možnosti, že túto ukončím. Teraz sa teda pýtam vás, myslíte, že by sme sa so SWOL už mali rozlúčiť? </i><br />
<i>enjoy♥ (aj keď osobne si myslím, že toto je jedna z horších častí.)</i><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data1.whicdn.com/images/95200856/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data1.whicdn.com/images/95200856/large.jpg" height="198" width="400" /></a></div>
<i><br /></i>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Možno potom tak trochu ľutujem, že som si ten náramok
nenechala. Ale len trochu. Tisnem si k ústam rukáv priveľkého trička, na
ktorom sa ešte stále drží jeho vôňa, no prerážajú ju cigarety. Z rohu
miestnosti ku mne dolieha zvuk toho cédečka, od neho, ktoré som našla na
sedadle spolujazdca. Nemôžem sa prinútiť vypnúť ho. Počúvam, veci o láske,
sklamaní, a vždy nás tam nájdem, v každom jednom texte, nás dvoch.
A je tam aj soundtrack z Hriešneho tanca, tá čo hrala vtedy pri
bowlingu, a v telocvični. Posledná bola paradoxne aj tá, ktorú som si
vybrala na skúšky. Asi mi to pomohlo.</div>
<div class="MsoNormal">
A keď to cédečko leží doškriabané na palubovke; od
toho, ako som ho pchala do každého prehrávača, konečne priznávam porážku.
Všetky texty však už viem naspamäť. </div>
<div class="MsoNormal">
Tri mesiace. Keď tu už zrazu nebol, uvedomila som si, ako
veľmi ho potrebujem. Po každej slovnej prestrelke s mamou, a aj
fyzickej so Zaynom. Som taká hlúpa. Preto sa vzdávam. </div>
<div class="MsoNormal">
S prudkým nádychom dvíham ťažkú obálku, a otváram
dvere na aute; psychicky sa pripravujem na vstup do odstrašujúcej budovy. </div>
<div class="MsoNormal">
Keď stojím pred jej stolom, ruky sa mi trasú od očakávania,
a povie mi, nech si posadím. Obe prehovoríme naraz: „Premýšľala som.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Skloním hlavu a zovriem obálku ešte
pevnejšie. „Prepáč, mama. O čom si premýšľala?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Už ti prišlo niečo z tej školy?“ vypľuje to slovo
akoby sa jej hnusilo, a uprene sa na mňa zahľadí. </div>
<div class="MsoNormal">
„Vlastne...“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Nie, nepokračuj. Takže premýšľala som, a už neviem,
ako ti to dať do tej tvrdej hlavy, ale Finley, utrácať peniaze za niečo, čo sa
mi nikdy nevráti, pretože tá škola nemá budúcnosť, mi nepríde ako vhodná
investícia.“</div>
<div class="MsoNormal">
Nadýchnem sa. „Takže teraz čo? Odmietneš mi ju zaplatiť?“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Prosím ťa, aj tak ťa neprijali. Teraz je to v podstate
jedno. Nepotrebuješ moje financie.“ </div>
<div class="MsoNormal">
„A prečo si mi potom poslala tie peniaze pred Vianocami?“
Som na nohách, a zvieram predok jej stola. </div>
<div class="MsoNormal">
„Aké peniaze?“ pýta sa pokojne. „Finley Maria, ja som ti
žiadne peniaze neposielala, dostala si odo mňa len tie, čo Liam.“ Snažím sa
zistiť, či mi klame, ale nemá na to dôvod. Nemá tik v oku, ako som
registrovala za tie roky, preto prižmúrim oči.</div>
<div class="MsoNormal">
Šok. Zmätenosť. Hnev. Och ten...</div>
<div class="MsoNormal">
„Ak by ťa to zaujímalo, prijali ma. Ale teraz na tom už aj
tak nezáleží, však?“ poviem so sileným úsmevom, a nechám nech sa obálka
s adresou školy šúcha po stole až k nej. Potom vyletím z jej
kancelárie, šprintom, smerom k autu. </div>
<div class="MsoNormal">
Druhá odstrašujúca budova za jeden deň, to je asi rekord.
Zayn sa ležérne opiera o kraj stola, s telefónom priloženým pri uchu,
a strhne sa, keď za sebou zatresnem dvere.</div>
<div class="MsoNormal">
„Myslíš si, že to je žart?“ poviem, a niečo
v mojom hlase ho prinúti zložiť. Pohne sa smerom ku mne a ja zdvihnem
ruku. </div>
<div class="MsoNormal">
„Nestačilo, že si mi zbytočne kúpil toto,“ priložím ruky na
náhrdelník, a potom sa natiahnem dozadu, a snažím sa ho rozopnúť.
V momente stojí za mnou, omotá mi prsty okolo zápästí a stiahne mi
ich dolu k bokom, hoci sa snažím vytrhnúť. </div>
<div class="MsoNormal">
„O čom to hovoríš láska?“ pritlačí mi pery zozadu na krk,
a ja myknem hlavou, dúfam, že som mu vrazila aspoň do nosa. Otočí si ma
k sebe, a nadvihne obočie. </div>
<div class="MsoNormal">
„Nepotrebujem tvoje peniaze!“ Vtedy mu to asi konečne dôjde,
a opatrne ma pustí, potom odstúpi. </div>
<div class="MsoNormal">
„Ale prosím ťa....“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Nie som žiadna charita!“ zvresknem, a v momente som
na zemi. Bolesť ma omráči, a ja si priložím ruku na tvár, tam kde posledná
modrina zmizla len nedávno. Dvere na jeho kancelárii sa otvárajú, a ja
vzhliadam na tvár vo dverách. Známu tvár, tú ktorej som povedala, že už ďalšiu
takú scénu neuvidí. A teraz sa mu naskytuje pohľad na Zayna s ešte
stále zdvihnutou rukou a mňa na zemi. </div>
<div class="MsoNormal">
„Toto keby videl Harry...“ unikne Louisovi z pier,
možno neúmyselne, ale Zayn to počuje aj tak. </div>
<div class="MsoNormal">
„Keby to videl kto?!“ Za vlasy ma ťahá hore, tie slzy čo sa
mi vždy podarilo zadržať mi stekajú po lícach, a opakujem Zaynovo meno. Louis
spraví neistý krok smerom k nám, a Zaynovi pohľad zabehne smerom
k nemu, na čo ma púšťa. Zveziem sa na zem, stále vyľakaná
a v šoku; Zayn zatiaľ dáva Louisovi veľmi jasne najavo, že keby
o tom cekne, prácu si neudrží príliš dlho. Nakoniec sa otáča ku mne.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal">
„Tak tu sme skončili, moja zlatá.“</div>
<i><br /></i>
<i>Dôležitá otázka: Keby s Maruš spravíme niekedy zajtra alebo v sobotu twitcam, pozerali by ste to niekto?? Stačí mi napísať že áno alebo nie do komentáru, ja už budem vedieť.:D Potom by som sem hodila link aj presný čas.:) Ďakujem za odpoveď.♥</i>Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com13tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-8794215884630532462014-01-06T18:44:00.001+01:002014-01-06T18:44:17.222+01:00Spider's Web Of Lies 27.<div class="MsoNormal">
<i>Dopísala som tento kúsok, a potom iba tak pozerám na klávesnicu - <u>čo ďalej</u>?? Potom mi šiel Sherlock (čo budem predýchavať tie dva roky, keď v nedeľu dajú tretiu epizódu, a zase pauza; damn you BBC), a potom som vlastne už nebola schopná niečo naťukať. Takže dnes iba krátka časť, ale snáď trošku záživnejšia.;)</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><a href="http://data2.whicdn.com/images/94747929/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://data2.whicdn.com/images/94747929/large.jpg" height="266" width="400" /></a></i></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Všetci ľudia sú rovnakí. A sme súdení iba podľa toho,
čo robíme. Nikto sa nespýta prečo. Lebo ľudia sú zároveň aj sebecké svine. A po
celý ten čas, keď som vinu hádzala na ostatných, nikdy mi nezaplo, že možno aj
ja som taká. Zapadám do tej zvrátenej schémy úplne presne.</div>
<div class="MsoNormal">
Keď sa prevraciam na druhú stranu, celé telo mám stuhnuté.
Svaly prostestujú, a prikrývka sa obtiera o nahú kožu. Do hlavy mi
niekto mláti tupou palicou. Zvuky ku mne prichádzajú vzdialene, a ešte
stále sa mi všetko točí. On je na zemi, s rukou pod hlavou,
a polovicu tela mu zakrýva deka. </div>
<div class="MsoNormal">
Jazykom si navlhčím vysušené pery a snažím sa
nepanikáriť, no potom si uvedomím, že sedím nahá na jeho posteli, v hrdle
cítim žlč a je mi zle aj zo seba. Nechcem sa hýbať, pretože pri každom
pohybe mi je čoraz horšie, no nemám inú možnosť. </div>
<div class="MsoNormal">
Nemôžem nájsť ani tričko s podprsenkou, preto si už
v džínsoch natiahnem prvé, čo zbadám; jeho, s dlhými rukávmi, ktoré
pri mne smiešne visia. Telefón mám vo vrecku, topánky pri dverách
a v krku guču. Moja dôstojnosť záhadne zmizla.</div>
<div class="MsoNormal">
A než stihnem vyjsť zo dverí, uvedomujem si, že ma
sleduje. Tými dlhými rukávmi si zotriem slzy, čo sa spustili, a potrebujem
sa niečoho chytiť, som dehydrovaná, zmätená. </div>
<div class="MsoNormal">
„Finn,“ zachrapčí, odvrátim zrak keď si naťahuje boxerky,
a jeho opatrený pohyb smerom ku mne niečo spúšťa. Som na chodbe, kolená sa
mi podlamujú, a nedostanem sa ďaleko, lebo je tam so mnou. „Nechoď.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Pokrútim hlavou, ale slzy už nemajú ísť aké, oboma rukami sa
chytím steny a on ich ku mne vystrie, akoby ma chcel zachytiť. Mykne ma. </div>
<div class="MsoNormal">
Podarí sa mi prejsť až do obývačky, a tam ma naozaj
zachytí, strčí ruky pod tričko na moje brucho, a potiahne si ma do hrude. </div>
<div class="MsoNormal">
„Harry... vedel si... vedel si, že ja som ešte ne–...,“
nemôžem pokračovať. </div>
<div class="MsoNormal">
Pery mi pritlačí na krk, presne ako včera, a ja sa
snažím vymaniť z jeho zovretia, no nepustí ma. „Prečo si chcela odísť?“ </div>
<div class="MsoNormal">
Ignorujem tú otázku. „Ako si mohol?“ vyjde zo mňa, potom ma
konečne pustí, a ja vycítim, že sa ho zmocňuje hnev. </div>
<div class="MsoNormal">
„Tak teraz to bude takto,“ povie až príliš pokojne, „všetku
vinu hodíme na Harryho, pretože dokonalá Finny za nič nemôže, ona je chúďatko.“
</div>
<div class="MsoNormal">
„Priznaj sa, že si nevyužil tú situáciu. Mal si ma tu ako na
podnose, opitú, kedy by som prikývla na hocičo, zatiaľ čo ti tvoji kamaráti
sedeli v obývačke!“ Zaborím si ruky do vlasov, a chcem sa rýchlo
pohnúť k dverám, no musím spraviť únik smerom ku kúpeľni, pretože mi
skrúti žalúdok. </div>
<div class="MsoNormal">
Zložím sa na kolená pri záchode, a opriem si hlavu
o chladnú vaňu; napne ma len naprázdno. Nesleduje ma tam, a neviem
koľko minút ubehne, no pripadá mi to ako nekonečnosť, keď sa konečne odvážim
postaviť.</div>
<div class="MsoNormal">
„Netvár sa, že by si len tak nepozorovane nezmizla, keby máš
šancu. Akoby som bol len nejaká lekcia zadarmo, pred tým než sa do toho vrhneš
s tým skurvysynom.“ Prekvapí ma pri dverách, a v očiach ma znovu
zaštípu slzy. Všimnem si, že Louis nás zaujato sleduje z gauča, potom si
z ruky stŕham náramok, čo mi dal Harry, a hádžem mu ho k nohám.</div>
<br />
<div class="MsoNormal">
„Dúfam, že si tvoj kamarát užil túto show, pretože ďalšiu,
v ktorej by som figurovala, už neuvidí.“</div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-27948982077421724382013-12-29T17:28:00.001+01:002013-12-29T17:40:30.349+01:00Spider's Web Of Lies 26.<i>Vlastne som celkom rada, že je táto časť napísaná. Asi vďaka Maruš, lebo čo sme dávali včera už dávno nebolo. Prišlo sa na to, že keďže sú sviatky, je deň aký si zmyslíme, pretože aj tak nesledujeme čas a aj tak polovicu tých prázdnin spíme. Tak sme mali utorok. A dobré časti podľa všetkého vznikajú v utorok.:D Hlavná hrdinka sa odteraz volá Finegar, od čoho sa odvodili ďalšie prezývky, až tamtá krava zabudla, ako sa naša Finny naozaj volá. </i><br />
<i><span style="font-size: x-small;">M: "...Vinegar... čipsy Salt&Vinegar"</span></i><br />
<i><span style="font-size: x-small;">K: "Vinny, ľúbim ťa... dal by som si čipsy."</span></i><br />
<i><span style="font-size: x-small;"><br /></span></i>
<i>Užite si čítanie, tak ako ja som si písanie pri Midnight Memories, z ktorého sa mi páči asi len polovica songov, ale nevadí.:) <a href="http://www.youtube.com/watch?v=_oHkN_VT2xQ" target="_blank">Happily</a> & <a href="http://www.youtube.com/watch?v=m8O2t_oai7Q" target="_blank">Little White Lies</a></i><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data3.whicdn.com/images/92882752/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="http://data3.whicdn.com/images/92882752/large.jpg" width="285" /></a></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<i> </i>„Neruším?“ ozve sa za nami, a mňa mykne, pričom Harryho
silno potiahnem za vlasy a zrazíme sa nosmi. Obe <i>au </i>zaniknú v hlasnom smiechu. Obzriem sa na Harryho
spolubývajúceho, Louisa, ktorý sa snaží na zem rýchlo poskladať všetky
papierové tašky, skôr než mu povypadajú z rúk.</div>
<div class="MsoNormal">
Zahanbene si pritisnem dlaň na čelo, a práve vtedy sa
dnu začnú valiť iní ľudia. Sú asi traja, ale ja som spanikárená, preto sa
snažím nájsť Harryho, no on je už z môjho dosahu. Pri hľadaní únikovej
cesty zvažujem aj karatistický kúsok cez konferenčný stolík, pretože inak sa
nedá, a nervózne si zahryznem do pery.</div>
<div class="MsoNormal">
„A toto je kto?“ Zrazu si niekto krúti konček mojich vlasov
okolo prsta, a ja opatrne zdvihnem pohľad k chalanovi, čo si ma
prezerá odhora dolu. Trhne mnou, pričom chrbtom narazím do hrude nejakého
ďalšieho cudzinca, ktorý má potetované ruky a týči sa nado mnou
minimálne o dve hlavy.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja...“ kokcem sa, zúfalo hľadám Harryho, vysuniem sa
z priestoru medzi nimi, cúvnem, a dopadám na gauč, rovno do náručia
tomu tretiemu. Tento nevyzerá tak hrozivo, ale napriek tomu vyskočím, akoby ma
popálil. Srdce mám v krku, neviem čo urobiť. Pohnem sa za sedačku, nech to
vytvorí aspoň nejakú bariéru medzi nami, a práve vtedy sa vynorí Harry
z izby, s polo–rozopnutou košeľou a vlasmi, čo sa dajú považovať
za učesané v jeho prípade. </div>
<div class="MsoNormal">
Prehodnotí situáciu, môj vyplašený výraz a jeho
škeriacich sa kamarátov, a hneď na to je po mojom boku, ochranársky si ma
priťahuje za pás bližšie.</div>
<div class="MsoNormal">
„Josh,“ zavrčí, a ja by som sa pri tom zvuku asi
striasla lebo, <i>vážne? </i>ale nanešťastie
som ešte stále príliš v strese. </div>
<div class="MsoNormal">
„Harry, asi by som už mala...“ zamrmlem, a jeho pohľad
je okamžite na mne, obočie zvraštené v sústredení.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nezmysel, maličká,“ povie niektorý z nich, na čo sa
ohradím že som Finn, a potom sa dnu vovalí kopec ľudí. </div>
<div class="MsoNormal">
„Zostaň. Len chvíľku,“ pritisne mi pery na spánok, len letmý
dotyk, ale nepustí ma z náručia.</div>
<div class="MsoNormal">
...</div>
<div class="MsoNormal">
Ukázalo sa, že len chvíľka znamená dosť dlho. Taktiež sa
ukázalo, že v tých papierových taškách, čo mal Louis, boli zásoby
alkoholu, a prinajmenšom jednu fľašu priniesol každý z účastníkov. Ešte
som prišla na to, že vianočné posedenie v Harryho slovníku znamená zraz
alkoholikov, a že tí alkoholici sú celkom v pohode, keď sa zapojím do
partie. Alkoholom. </div>
<div class="MsoNormal">
Na to, že nepatrím medzi najväčších ľudí toho zvládam celkom
dosť. </div>
<div class="MsoNormal">
„Harry... už nie.“ Odtláčam od seba hrdlo fľaše, ale stále
so smiechom na perách. Mám pocit, že keby toho vypijem viac, môj žalúdok by to
neprežil. </div>
<div class="MsoNormal">
Tváre sa mi zlievajú do jedného, ale napriek tomu sa
spokojne zapájam do debaty, ktorá prúdi pomedzi hlasnú hudbu. Harry má buď príliš
tolerantných susedov, alebo žiadnych, alebo sú všetci tu.</div>
<div class="MsoNormal">
Pohniezdim sa na jeho kolenách, zatiaľ čo on si odpije aj za
mňa, a potom pritlačí vlhké pery na môj krk. Strasie ma, zakloním hlavu
tak, že spočíva na jeho pleci, a zatvorím oči. Vychutnávam si pocit jeho
pier na odhalenej koži, smerom k mojim ústam, no potom môj točiaci svet
dostane nápad. </div>
<div class="MsoNormal">
„Harry... na toto treba... imelo! Veď sú... Vianoce!“
Myšlienka sa mi podarí sformulovať do slov, a ja sa horko–ťažko postavím,
načo ho ťahám za sebou. „Kde máte imelo? Nemáte niekto imelo?!“ pýtam sa už
trochu zreteľnejšie.</div>
<div class="MsoNormal">
Príde sa na to, že ho musíme ísť ukradnúť na dvere
o poschodie vyššie, takže sa polovica ľudí vyhrnie na chodbu, snažiac sa
byť nenápadní. Ak ste už videli partiu opitých a rozosmiatych ľudí snažiacich
sa byť nenápadní, vedeli by ste, že je to ešte horšie ako keby sa snažili byť
nápadní. </div>
<div class="MsoNormal">
Ako prvá schmatnem umelé vetvičky, hoci ich vidím viac–menej
rozmazane, a potom sa tackáme späť do bytu. </div>
<div class="MsoNormal">
Harry mi zdvíha ruku s imelom nad hlavu, no ja protestujem,
že to nie je správne. Že to musím priviazať. A všetko sa tak točí. </div>
<div class="MsoNormal">
Vyškriabem sa na konferenčný stolík, z ktorého
dosiahnem presne na luster, a začnem ho nešikovne viazať. Po každom
nepodarenom pokuse ma zachváti smiech, a keď mi spadne na zem, Harry sa
poň natiahne a potom ho zdvíha nad naše hlavy.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ach, neskoro Finny,“ zatiahne, a ťahá ma k sebe,
a ja som konečne raz vyššia než on, a je to sakra dobrý pocit, preto
ho objímam okolo krku. Pritíska ma k sebe, a znovu ma bozkáva, na
otvorené ústa, zmiešavajú sa nám chute; alkohol, džús a cigarety,
a ten kúsok z Harryho, ktorý si vychutnávam všetkými bunkami
v tele.</div>
<div class="MsoNormal">
Imelo padá na zem, ignorujeme popiskovanie a výkriky
okolo, oddávam sa búšiacej hudbe a obmotávam nohy okolo jeho pásu. Zachytí
ma, rukami pod zadkom, a naviguje preč z kruhu ľudí.</div>
<div class="MsoNormal">
Po ceste strácam blúzku, a s ňou aj hlavu, <i>bože, asi som sa z teba zbláznila.<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><br /></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTqS6h7vx0TkbQL2vd7ujCo6Wi9Xlhul6n9yECh4xLCRFGfyN4cj6xX-tu7iSYTxMKjaNNlCeX9J3mIcUkOhDiW_VDIpMIwABqDuSV63b1KlgxcNLnzJWyHkuZI-cI3ImqkNUenia6PMRr/s1600/1466124_10200364083383202_1904889818_n.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="386" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTqS6h7vx0TkbQL2vd7ujCo6Wi9Xlhul6n9yECh4xLCRFGfyN4cj6xX-tu7iSYTxMKjaNNlCeX9J3mIcUkOhDiW_VDIpMIwABqDuSV63b1KlgxcNLnzJWyHkuZI-cI3ImqkNUenia6PMRr/s400/1466124_10200364083383202_1904889818_n.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>A ozaj, naša Finegar vyzerá asi takto.:) </i></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<i>A ešte jedno ozaj, článok na nový rok asi nebudem schopná pridať, takže teraz </i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="color: #a64d79; font-size: large;">HAPPY NEW YEAR</span></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i>a ďakujem vám za to, že komentujete, a že ste tu so mnou. Vážne úžasné čitateľky♥</i></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-6968537711788055199.post-5949737161913104422013-12-24T20:27:00.001+01:002013-12-24T20:33:40.489+01:00Spider's Web Of Lies 25.<i>Môj vianočný darček pre vás. Prepáčte za čakanie. </i><br />
<i>Užívajte si voľno, prežierajte sa koláčikmi, nezadrhnite sa na kosti z ryby alebo šaláte, a keď si budete rozbaľovať darčeky, hlavne sa nerozrevte ako ja.:D Niekedy zabúdam, ako veľmi ma rodičia poznajú, a ten malý Hobbit v angličtine je najkrajší darček na svete.:) Čo ste podostávali vy??:)</i><br />
<i>Hoci časová os celej poviedky mi nejako unikla, zladila som túto časť tak sviatočne.:) Enjoy♥</i><br />
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data1.whicdn.com/images/92587504/large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="201" src="http://data1.whicdn.com/images/92587504/large.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
Zamračená sa predieram davom okolo, a snažím sa nájsť
Liama... Prisahám, že len pred chvíľou som ho videla. Alebo to bolo predtým,
než som sa stratila v obchode s voňavými čajmi? </div>
<div class="MsoNormal">
Ľudia sa zbláznili. To si opakujem každý jeden rok tesne
pred Vianocami, a potom sa zaprisahám, že nákupy si nenechám na poslednú
chvíľu. Navyše nákupy s Liamom, ktoré sú otravné už samy o sebe,
pretože nikdy neviem kam zmizne. Davy šuchtajúcich sa a sopliacich
zombíkov ovešaných nákupnými taškami nie sú moja šálka kávy.<br />
Prudko vydýchnem, našpúlim pery a chystám sa vytočiť jeho číslo, keď ho
zbadám, ako sa blíži ku mne s dvomi kelímkami v ruke. Jeden mi vtisne
do ruky, a zadýchane sa prehne v páse. </div>
<div class="MsoNormal">
„Blázinec,“ vydýchne, a ja mu to prisvedčím pokývaním
hlavy, zatiaľ čo sa obzerám po nejakej voľnej sedačke. „Čo si našla?“ pýta sa,
keď konečne dosadneme na oranžový gauč pri stene. </div>
<div class="MsoNormal">
Frustrovane zakývem rukami s ústami plnými horúcej čokolády,
čo si má vysvetliť ako <i>nič.</i> On sa iba
spokojne uškŕňa so svojimi dvomi taškami, pretože si inteligentne spísal
zoznam, predtým než sme vyrazili. Nemám čas na zoznamy. Ani nákupy. Pf.</div>
<div class="MsoNormal">
Mame kozmetika, ktorú som si takmer istá, že využije. Za
šperky, ktoré by boli pod jej úroveň by na mňa hodila iba povýšenecký pohľad,
a mám sto chutí dať jej darčekovú poukážku do Tesca, za ktorú by som si
vyslúžila asi niečo horšie. Liamovi dve počítačové hry, o ktorých mi
rozpráva už mesiac, a modlím sa, aby mama zostala pri tradíciách,
a dávala iba peniaze, nie materiálne veci, pretože <i>ona aj tak nevie, čo chceme</i>. </div>
<div class="MsoNormal">
Ruby nové legíny do zbierky a Ada sa poteší
preceňovanému erotickému bestselleru, pretože ja naozaj nemám chuť čítať
o sexuálnych praktikách nejakého zakomplexovaného chlapa, ale jej sa také
veci páčia.</div>
<div class="MsoNormal">
Pre Finny nové špičky, čo som si mohla dovoliť iba kvôli
tomu, že stav môjho účtu záhadne stúpol. Asi predvianočné bonusy za
neotravovanie maminho života. </div>
<div class="MsoNormal">
Najťažšie bolo vybrať niečo pre Zayna. Čo dáte chalanovi,
ktorý už všetko má? Boxerky mi pripadali príliš intímne, kravata obohraná,
svetru by som neodhadla veľkosť, a tak som zostala pri voňavke, čo je tiež
síce klišé, ale Fahrenheita na ňom milujem, a všimla som si, že ju už dlho
nemal. </div>
<div class="MsoNormal">
A v tom to na mňa doľahne. Nie, vybrať darček pre
Zayna nebolo to najhoršie. O nejakú pol hodinu zatvárajú obchoďák, zajtra
sú Vianoce, a ja nemám absolútne nič vybraté pre Harryho. Ani neviem, či
by som mu mala dať darček, ale cítila by som sa asi zle, keďže ho asi považujem
za priateľa. Asi. A vymyslieť niečo originálne, čo by sa mu vôbec mohlo
páčiť je pre mňa priveľa. </div>
<div class="MsoNormal">
Oči mi zabehnú k výkladu predo mnou. Mám ho.</div>
<div class="MsoNormal">
...</div>
<div class="MsoNormal">
Pod slabým svetlom stolnej lampičky sa snažím baliť všetky
darčeky. Moja stará detská izba mi pripadá cudzia, príliš priestranná
a studená. Pevnejšie okolo seba oviniem župan, a snažím sa udržať
bosé chodidlá v teple. Pri pootvorení dverí zdvihnem hlavu a stretnem
sa s Liamom, ktorý má mokré vlasy a na sebe klasické vianočné pyžamo,
rozdielne s tým mojím iba vo farbe. Je mu už malé, tak ako aj mne,
vytŕčajú mu z neho členky, ale naša tradícia je tradícia.</div>
<div class="MsoNormal">
„Santa nepríde, ak všetci v dome nebudú spať, vieš
o tom?“ zašepká, a ja sa postavím. <br />
„Už končím,“ usmejem sa, a pošuchnem to všetko bližšie smerom k posteli.
Prejdem k Liamovi, a neočakávane k nemu natiahnem ruky. <br />
„Poď ku mne, malý bráško.“ </div>
<div class="MsoNormal">
„Ja už nie som ten malý,“ zamrmle mi do vlasov, keď moja
tvár spočinie presne na jeho hrudi, a pevne ma objíme. </div>
<div class="MsoNormal">
„Zostaneš? Ako za starých čias.“ </div>
<div class="MsoNormal">
To stačí na tom, aby sme sa obaja skrútili pod môj paplón,
v našich smiešnych pyžamách, z ktorých sme už vyrástli. Na stolíku mi
zavibruje telefón.</div>
<div class="MsoNormal">
<i>Nepodpáľ dom... alebo
niečo. Šťastné a veselé. –H<o:p></o:p></i></div>
<div class="MsoNormal">
...</div>
<div class="MsoNormal">
„Myslel som, že neuznávaš korupciu,“ povie mi Harry po tom,
čo rýchlym pohľadom prebehne náhrdelník na mojom krku. Podvedome sa dotknem
malých diamantov a s myknutím pleca vstúpim dnu. </div>
<div class="MsoNormal">
„Myslela som, že nevieš, čo to znamená,“ odpoviem
s úsmevom, a obzriem sa dookola. Nie je tam ani známka toho, že by
Harry zdobil svoj apartmán na Vianoce. „Aký si mal deň?“ pýtam sa,
a nervózne zovriem v rukách krabicu zabalenú v červenom papieri.
Začínam premýšľať, že táto malá zastávka predtým, než som šla domov nebol taký
dobrý nápad. </div>
<div class="MsoNormal">
„Fajn.“ Jednoduchá odpoveď, a rozhodnem sa, že nebudem
tlačiť na pílu. </div>
<div class="MsoNormal">
„Šťastné a veselé, Harry,“ vydýchnem a vtisnem mu
tú škatuľu do rúk. Nadvihne obočie, no len sa bez slova usadí na gauč
a opatrne strháva baliaci papier. Zaryjem si nechty do dlaní
a zahryznem do pery. </div>
<div class="MsoNormal">
Prvú vytiahne šatku a so smiechom ju skúma. „To sú malé
motorky?“ Zaviaže si ju okolo hlavy, trochu krivo, ale tak ako je to preňho
typické a zo mňa väčšina napätia opadne. </div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://fbcdn-sphotos-h-a.akamaihd.net/hphotos-ak-frc3/v/1489246_10200337812006434_887887305_n.jpg?oh=5e309ee109bd6a913ac59b05ad64656d&oe=52BB8B15&__gda__=1388053226_df64813053f4b899db4f3979b32668a7" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://fbcdn-sphotos-h-a.akamaihd.net/hphotos-ak-frc3/v/1489246_10200337812006434_887887305_n.jpg?oh=5e309ee109bd6a913ac59b05ad64656d&oe=52BB8B15&__gda__=1388053226_df64813053f4b899db4f3979b32668a7" /></a>„Aby si jazdil bezpečnejšie,“ poviem potichu, keď chvíľu
hľadí na prilbu, a na pery sa mu vkradne úsmev. </div>
<div class="MsoNormal">
„Táto je skôr pre teba, nemyslíš?“ zamáva ňou vo vzduchu, no
potom si vyskúša.</div>
<br />
<div class="MsoNormal">
„Nemáš rád opice?“ našpúlim pery, a vyvalím oči,
v napodobňovaní šokovaného výrazu. </div>
<div class="MsoNormal">
„Mám rád opice. Ja len že... budeš so mnou na tej motorke
chodiť častejšie nie? Keď už si si dala toľko námahy...“ odmlčí sa, stiahne si
helmu, a potom sa neočakávane postaví. „Ďakujem, Finny. A ty si
nemysli, že som na teba zabudol.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Spod stolíka vytiahne tenký obal na cédečko, a podá mi
ho. „Neviem, dal som tam pesničky, čo by sa ti mohli páčiť, ale možno som sa
netrafil vo všetkom...“ zamumle, a pri tom sa... červená? Neveriacky naňho
pozriem, no potom obrátim ten obal a skúmam ručne napísaný zoznam
pesničiek. </div>
<div class="MsoNormal">
Ani si nevšimnem ako, ale odrazu má prsty okolo môjho
zápästia a zacvakáva retiazku na tenučkom náramku. Zdvihnem si ho
k očiam a všimnem si maličký prívesok v tvare baletných špičiek.
Oči sa mi rozšíria od prekvapenia.</div>
<div class="MsoNormal">
„Na tie diamanty to nemá, no aspoň niečo,“ povie Harryho
rovnako potichu ako predtým, a ja sa tak nejak inštinktívne pohnem. Hodím sa
mu okolo krku, a pevne pritiahnem k sebe. Objatie mi opätuje,
a vo vlasoch pocítim ten jeho úškrn.</div>
<div class="MsoNormal">
„Je to krásne. Ďakujem.“ Pery krátko pritisnem na jeho líce,
a potom sa chystám odstúpiť, no jeho ruky pevne omotané okolo pásu ma
nepustia. </div>
<div class="MsoNormal">
„Mám ešte jeden darček.“ </div>
<div class="MsoNormal">
Dlane mi zvlhnú, a srdce zvýši rýchlosť. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal">
„Ale vážne?“
Prikývne, a potom mi skúma oči, čaká na nejakú reakciu,
a neviem, čo tam nájde, pretože sa nakloní dopredu. Je to také isté ako
predtým, a pritom nie. Vzduch je ťažký od napätia a očakávania.
Zatváram oči, a potom ma bozkáva, akoby na ničom inom nezáležalo. Vnímam
jeho ruku vo vlasoch, druhú na líci, pridržiava si ma, akoby som mu chcela
utiecť. Akoby som vôbec mohla. </div>
<i><br /></i>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://31.media.tumblr.com/43875a0324cdf7c4f12f665e832d6dc1/tumblr_myb8tpugtk1r5tiino1_500.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="337" src="https://31.media.tumblr.com/43875a0324cdf7c4f12f665e832d6dc1/tumblr_myb8tpugtk1r5tiino1_500.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>:((</i></div>
<i><br /></i>
<div style="text-align: center;">
<span style="color: #e06666; font-size: large;"><i>Šťastné a veselé!!♥ </i></span></div>
Katiehttp://www.blogger.com/profile/13923342344509107247noreply@blogger.com13