Strange Way Of Life 37.

Konečne som to domyslela/ vymyslela/ premyslela! :D Neviem, kedy bude ďalšia, lebo sme opäť v Tatrách :) Zajtra asi ťažko, možno v sobotu, nedeľu ;) Nehnevajte sa♥

"Liam, to nemyslíš vážne! Austrália?"
"Na turné sa nám tam páčilo, a tak som si povedal prečo nie?" žiarivo sa usmial.
"Taký dlhý let," povzdychla som si.
"Ideme najskôr do Hong Kongu a odtiaľ do Canberry. To prežiješ zlato," povedal a posadil sa vedľa mňa.
Postupne sa všetci usadili, lietadlo ešte chvíľu stálo a potom sa pomaličky rozbiehalo. Nadvihol sa mi žalúdok, keď sme začali stúpať. Po celý čas som mala zatnutné zuby. Neznášam vzlietanie a pristávanie.
Keď sme nabrali dostatočnú výšku, vydýchla som si a rozopla si pás. Vyzula som si tenisky, nohy zložila pod seba a objala Liama okolo pásu. Spokojne som sa uložila na jeho hrudi a zatvorila oči. Posledné, čo som cítila bolo, ako ma prikryl dekou a zapol si film.
Liam ma zobudil v polovici cesty na to, že sa podáva jedlo. Unavene som si pretrela oči a vystrela chrbát. Z môjho nepohodlného spánku som bola celá stŕpnutá.
Počas "obedu" som si zapla seriál Big Bang Theory. Liam ma musel ratovať, pretože práve keď som si do úst vložila veľký zemiak, začala som sa smiať ako nepríčetná. Zaprisahávala som sa, že už nikdy nebudem jesť a pritom pozerať. Radšej som si zapla rádio.
Našťastie sme mali všetky štyri sedačky v strede iba pre seba. Rozložila som sa cez dve a tentoraz dopriala trochu spánku Liamovi. Prekvapivo som bola celkom čulá, tak som si z tašky vytiahla román a začítala sa.
Ani som sa nenazdala a už sme pristávali v Hong Kongu. Z tašky som si vytiahla balíček žuvačiek a do úst si vopchala hneď tri. Žula som ako o život, aby mi nezaľahlo v ušiach a hlave neprišlo zle. Liam ma držal za ruku a snažil sa ma upokojujúco hladiť palcom, ale nedala som mu príležitosť. Stláčala som mu ju tak silno, že mu skoro prestala prúdiť krv.
Obaja sme boli radi, keď sa kolesá dotkli zeme a ozvalo sa Welcome to Hong Kong.
Naše kufre si nemusíme vyzdvihnúť, idú rovno do Canberry.
Na letisku som okamžite zamierila na WC. Chodila som ako nadrogovaná, ten let ma strašne otupil.
Šok ma však čakal až keď som sa pozrela do zrkadla. Vlasy mi na jednej strane odstávali, na druhej boli spľasnuté. A keďže som nebola namaľovaná, vyzerala som ako mátoha. Na prebratie som si ošpliechala tvár studenou vodou a potom si rozčesala vlasy. Konečne som si vyčistila zuby.
Keď som skonštatovala, že vyzerám aspoň trochu ako človek, vyšla som von.
Pred dverami už postával Liam a nervózne klopal nohou.
"No čo, vyzerala som strašne," ospravedlňujúco som sa usmiala. On sa zatváril tak kyslo, že som ho potiahla za tričko k sebe a dala mu dlhého fancuzáka.
Mali sme ešte dve hodiny, tak som Liama presvedčila, že sa musím ísť popozerať po obchodoch. Nekupovala som nič, iba časopis, v ktorom boli priložené slnečné okuliare. Tie sa mi zídu.
Konečne sme sa dostali do lietadla. Cesta prebehla v poriadku, až na menšie turbulencie. Vtedy som Liamovi stlačila ruku snáď ešte silnejšie, než keď sme pristávali.
Potom mu prišlo zle. Asi pôsobením turbulencií na žalúdok, rozdráždený úžasným lietadlovým jedlom, skrátka musel bežať na vécko. Vrátil sa celý bledý, s miernym zeleným nádychom a kropajmi potu na čele. Namočila som vreckovku do chladnej vody a prikladala som mu ju na čelo. Keď je vám zle, nemôžete sa na nič sústrediť, dokonca ani na spánok, no jemu sa našťastie podarilo zaspať s hlavou v mojom lone. Prehrabávala som mu vlasy a myslela na to, že to je náš prvý zážitok, čo sme spolu zvládali po svadbe. In health and sickness, for better or worse.
Posledný úsek cesty som nedočkavo zízala na pohybujúcu sa ikonku lietadla na mape. Ako keby som ho mohla prinútiť hýbať sa rýchlejšie.
Keď sme pristáli v Canberre, skríkla som na celé lietadlo zachrípnuté konečne! Niektorí ľudia na mňa divne zízali, ale ostatní sa smiali.
S Liamom sme si počkali na kufre. Konečne sme sa vymotali cez všetky kontroly, sú snáď nekonečné. Liam ma potom začal niekam ťahať. Unavene som sa vliekla za ním. Bola som frustrovaná zo všetkého, a hlavne z toho, že sme nezažili poriadnu svadobnú noc. Dúfam, že sa to čoskoro napraví.

Prečo práve Austrália? :D Lebo je to miesto môjmu srdcu najbližšie (okrem Londýna) :D A bola som tam už, takže viem to aspoň trochu opísať :D

Dúfam, že sa páčila:) xx