sobota 31. marca 2012

Strange Way Of Life 18 2/2

No... je to divné, ja viem :) Ale všetko sa vysvetlí, nebojte sa :)

Stále nie som s touto časťou spokojná, ale čo už narobím? :) Hope you'll like it ;)♥♥
Teda, aspoň som si myslela, že som zomrela. Počula som množstvo hlasov, ale ako keby prichádzali z obrovskej diaľky.
"Elizabeth, nesmieš to vzdať, rozumieš?!" Ani obrovská zúfalosť v tom hlase ma nemohla vytrhnúť z tranzu. Nemohla som sa hýbať, nemohla som kričať, že budem v poriadku. Cítila som silné búšenie v ľavom spánku a potom ticho.
Neviem, ako dlho som bojovala sama so sebou, jediné čo viem je, že som si priala zomrieť, i keď ma ubíjala skutočnosť, že na svete nechám všetkých, čo milujem. Pred očami sa mi objavovali tváre. Moja rodina, Nicole a chlapci. Moji chlapci. Opäť som chcela kričať, ale nejaká neznáma sila ma pripútala k zemi.

Oslepilo ma ostré biele svetlo. Prudko som otvorila oči a vzápätí ich prižmúrila. Nadýchla som sa sterilného nemocničného pachu a zaostrila na osobu sediacu pri posteli.
"Liam? Kde je Harry?"
Zdalo sa mi to, alebo som v jeho očiach zazrela zúfalstvo a bolesť?
"Harry je doma. Ja som tu s tebou. Nepamätáš si?"
Čo si mám pamätať? "On je predsa môj priateľ, nie? Mal by tu so mnou byť."
Nie, nezdalo sa mi to. Bolesť v jeho očiach je ešte výraznejšia a teraz sa tam objavili slzy.
"Ty si to vážne nepamätáš," šepol skôr pre seba, ako pre mňa. "Si so mnou zasnúbená a čakáme die..." tu sa mu zlomil hlas. Opatrne mi zdvihol k očiam moju ruku a na prste sa zablysol krásny prsteň s diamantom uprostred. Bol mi voľný, asi som veľa schudla.
Nechápavo som sa naň mračila a pohľad mi zaletel na brucho. Dieťatko? Tak kde mám potom vypuklé bruško? A vtedy mi to došlo.
"Nie," šepla som a oči sa mi zaliali slzami.
Liam sa postavil zo stoličky a pobral sa k dverám. Ešte sa na mňa obzrel, akoby chcel niečo povedať, ale nakoniec stlačil kľučku a vyšiel z izby. Chcela som naňho zakričať, nech zostane a vysvetlí mi to, no hlas ma zradil.
Slzy mi stekali po spánkoch do vlasov a chcela som si ich utrieť, no nemala som silu zdvihnúť ruku.
Ja chodím s Harrym. Ako je možné, že som zasnúbená s Liamom a čakali sme dieťa? Minulý čas v tej vete ma zabolel. Ničomu som nerozumela. Čo sa to dopekla deje? Z chodby bolo počuť zvýšený hlas, asi Liama. Vošiel dnu aj s doktorom.
"Pán doktor, ktorý je rok?" chcela som povedať poriadne nahlas, no iba som zachripela.
"2017," usmial sa na mňa.
"To nie je možné, je rok 2012!"

Liam
Vyhľadal som jej doktora.
"Povedali ste, že si to bude pamätať!" skríkol som naňho.
"Ukľudnite sa pán Payne, povedal som, že si to možno bude pamätať. Ako je na tom?"
"Vyzerá to, že sa vrátila do obdobia pred piatimi rokmi. A práve prišla na to, že čakala dieťa a už ho nemá."
Myslí si, že chodí s Harrym a mňa neľúbi. Prečo je to tak? Musel som ju skoro stratiť a teraz je už úplne mimo dosahu. Je tu síce ešte nádej, že si spomenie, ale je veľmi malá. Držím sa jej ako topiaci slamky. Strašne v to dúfam, milujem ju.

Strange Way Of Life 18. 1/2

Och, mne je strašne ľúto, že som nič nepridala :( Toto je taká kratučká, ale večer bude dlhá :)
Prosím, nezabite ma za túto časť, ale ja to musím tak spraviť :)


O 5 rokov


Vybehla som z dverí a nevnímala ako na mňa kričí.
"Beth, počkaj! Prepáč!"
Bezcieľne som sa motala po uličkách a premýšľala. Tvárila som sa, že nevidím, ako za mnou ide a snaží sa ma chrániť. Pred čím? Pred samým sebou? Nechápala som to.
So slzami v očiach som sa rozbehla cez cestu a nevšimla si, ako sa na mňa rúti biely kamión. Zostala som ležať na ceste, okolo mňa sa zhŕkli ľudia. Ja som posledný krát vyhľadala pár očí najkrajšej hnedej farby.
"Ľúbim ťa, Liam," šepla som a potom som zomrela...

pondelok 26. marca 2012

Som opäť odveci ;)

Soo... konečne som videla The Hunger Games :)) Isto ste to už videli viaceré z vás, a tie čo nie - SILNO ODPORÚČAM!
Spokojne môžem prehlásiť, že je to BEST MOVIE EVER!
Zastreľte ma :D ale vážne, jeden z najlepších filmov, čo som v poslednom čase videla ;) a verte mi, tých bolo dosť :)
Zajtra asi nevstanem do školy, ale stálo to za to :)
Na konci len že O.o to už? a nič viac? :D chcem pokračko! :D
Ešte doteraz som z toho vyklepaná :D
Luv it ♥♥

nedeľa 25. marca 2012

Strange Way Of Life 17.

Prepáčte, že som nič nepridala, ale mala som tu kamarátku. Navyše nedostatok spánku spôsobil výpadok v mojej fantázii a veľmi sa za to ospravedlňujem.
P.S.: Tento diel by som chcela venovať mojej živej Nicole :) :-* Dúfam, že ti to takto stačí ;D
P.P.S.: ZASE neskutočne ďakujem za vaše komentáre :) Na Beth a Harryho úchylné podrobnosti si ešte počkáte, ale máme tu Nicole a Nialla :D Síce nič moc, ale to vám musí stačiť :D Totiž tieto podrobnosti mi moc nejdú :D Taký dlhší diel, aby som vám to vynahradila ;)♥♥♥ ešte raz ĎAKUJEM všetkým, čo si nájdu čas a prečítajú si to ;))

Zrazu nám do izby vtrhol Louis.
"Hééj ľudia, pohnite-éé..." zakričal a vyvalil oči. Vystrelil z izby a počuli sme dupot po schodoch a potom tresk. Rýchlo sme vybehli na chodbu a uvideli Louisa, ako sa zviecha zo zeme. Pravdepodobne hodil držku.
"Ja som vám to vravel! Viete čo robili? Chystali sa robiť mrkvy! Zayn navaľ prachy!"
"Aké prachy?" opýtal som sa ho.
"Stavili sme sa. Ja som vravel, že sa dáte dokopy hneď ako prídeme a Zayn, že až neskôr," s víťazoslávnym úsmevom sa na nás pozrel Louis.
S Beth sme si spravili pohodlie na gauči a niekto zapol domáce kino. Beth nie je ako normálne baby, že by si počas celého hororu zakrývala oči a vrieskala. Asi v polovičke filmu sa začala smiať.
"Čo sa smeješ?" šepol som.
"Veď sa na to pozri, je to úplne absurdné," a znovu vyprskla pri scéne. Kto je tam? Halóo. "Ako keby ti ten vrah odpovie."
Potom čo mi to povedala som sa musel smiať aj ja.
Nakoniec nás Niall vyhodil. So smiechom sme sa hodili na moju posteľ.
"Mne sa ešte nechce spááť. Pustíme si niečo?" pozrela na mňa Beth psími očami.
"Ták trebárs Friends With Benefits?"
"Môže byť," spokojne sa usalašila na mojej hrudi. Pobozkal som ju na temeno hlavy. V tej chvíli som bol šťastný, že ju mám.

Nicole
Raz večer sme sedeli s Niallom v ich obývačke. Bola som zabratá do telky, ani som si nevšimla, že sa ma Niall niečo pýta.
"Láska, počúvaš ma vôbec?"
"Prepáč, čo?" zobrala som si zo stolíka vodu.
"Pýtal som sa, že čo by si povedala na to, keby ťa predstavím rodičom."
Zabehlo mi a Niall mi tresol po chrbte.
"A to ako kedy?" spýtala som sa ešte stále s vyvalenými očami.
"No rozmýšľal som, že zajtra. Dnes je štvrtok, zajtra by si ešte šla do školy a prišli by sme tam neskôr."
Párkrát som zažmurkala, aby som sa spamätala. Asi spoznám Niallových rodičov.
"A čo ak sa im nebudem páčiť?" pípla som.
"Neboj sa, určite budeš. Rodičia by ťa brali aj keby máš tri oči, alebo plutvy, hlavne že som šťastný."

Niall zajednal letenku, o pol piatej sme mal byť v Írsku. Na letisku nás čakal jeho brat Greg.
"Niall, krpec, chýbal si mi!" Objali sa.
"Greg, toto je moja priateľka Nicole."
"Hm, máš vkus brácho," Greg sa na mňa zoširoka usmial a ja som sa začervenala.
Na prvý pohľad mi neprišiel nejak sympatický, ale bol milý.
Prišli sme k útulnému domčeku. Zo záhrady stúpal dym a šírila sa odtiaľ príjemná vôňa mäsa. Vošli sme dnu a tam už bola aj Niallova mamka.
"Zlatíčko, už si doma!" poriadne ho vystískala a videla som, ako sa jej do očí tlačia slzy. "A toto je tá krásna slečna, o ktorej si nám hovoril? Vitaj u nás Nicole, cíť sa ako doma," milo sa usmievala a aj mňa jemne objala. Cítila som, ako zase červeniem.
"Rada vás spoznávam, pani Horanová."
"Ale prosím ťa, volaj ma Maura."
Podala som ruku aj s jeho otcom a s Niallom sme si zaniesli tašky do jeho izby. Obyčajná chlapčenská izba, polepená plagátmi, drevený nábytok a v kúte trónila ešte jeho stará gitara.
Niall sa ani nevybaloval, šli sme sa rovno najesť.
"Bolo to výborné Maura, ďakujem," chválila som ju, keď som jej pomáhala s riadom.
"S tým si nerob starosti, choďte si užiť," zobrala mi z ruky utierku.
Niall vybral zo skrine nejakú deku a ťahal ma za ruku do ich záhrady. Zistila som, že na konci bola nejaká bránička a za ňou les.
Obklopovalo nás ticho, sem-tam narušené šuchotom lístia v korunách stromov. Prišli sme k nejakému jazeru. Niall sa aj s dekou vyškriabal na obrovský balvan a pomohol aj mne.
Opierala som sa o jeho plece a sledovala, ako sa posledné lúče slnka odrážajú na chladnej vode. Jemný vetrík čeril hladinu a ja som pocítila Niallov dych pri mojom uchu.
"Ľúbim ťa, Nicole, tak ako ešte nikoho a nikdy ťa nechcem stratiť," zašepkal. Prebehli mnou zimomriavky.
"Aj ja ťa ľúbim Niall."
Náš jemný bozk sa prehĺbil do vášnivejšieho a Niall zašiel rukou pod moje tričko.
"Nepôjdeme dnu?" spýtal sa s nezbednými iskričkami v očiach.
"A čo tvoji rodičia?"
"Vraveli, že pôjdu na návštevu, aby sme mali súkromie."
Celú cestu naspäť sme sa s Niallom striedavo bozkávali alebo šteklili. Pre istotu zamkol jeho izbu a mne sa rozbúchalo srdce.
Bozkával ma na krku a o chvíľu mi vyzliekol tričko. Trasúcimi sa rukami som mu rozopínala košeľu, zatiaľ čo mi bozkami zasypával brucho. Odleteli aj naše nohavice a spodné prádlo. Vedela som, že to bude najkrajšia noc v mojom živote. Mohli sme sa oddávať svojej vášni, ničím nerušení. Zarývala som Niallovi nechty do chrbta, on mi zase zaboril ruku do vlasov a druhou mi prechádzal po stavcoch. Počula som jeho zrýchlený dych a cítila divý tlkot môjho srdca.
Zvalili sme sa vedľa seba, úplne vyčerpaní.
"Milujem ťa," povedali sme obaja naraz a ja som zaspala na jeho hrudi.

streda 21. marca 2012

Strange Way Of Life 16.

Už som myslela, že nič nepridám :) Raz ma pripravia o nervy... A ja už že budem mať pokoj ://
Je to blbé, ale aspoň niečo ;) Nezabudnite na komentáár ;)♥♥♥

Beth

"Nič," odvetil a stále upieral pohľad na oblohu.
"Harold Edward Styles! Poznám ťa snáď dosť dlho na to, aby som vedela kedy sa niečo deje!"
"Tak fajn," konečne na mňa pozrel.
A došlo na pocity. Než som to z neho vytiahla, asi päťkrát zmenil tému. Nakoniec mi to povedal. A potom sa už nedal zastaviť. Rýchlo rozprával čo ku mne cíti a že sa bál, až som ho nakoniec musela prerušiť.
"Harry, ja k tebe cítim to isté."
"Ja som to vedel, že ti to nemám hovo... počkať, čože?"
Namiesto odpovede som sa iba postavila na špičky a objala ho okolo krku. On si ma pritiahol bližšie a jemne sa dotkol mojich pier. Každý nerv v mojom tele ožil a ja som sa do toho vložila, možno až priveľmi a Harry si tresol hlavu o balkónové dvere. Odtrhli sme sa od seba a ja som sa začala smiať.
"Nechceš na to ľad?"
"Nie, to je v pohode. Ale poďme už dolu."
Louis akurát vyťahoval Twistera. S diabolským úsmevom sa na nás obrátil.
"Pridáte sa?"
A tak sme hrali Twistera, až pokým sa Louisova noha záhadným spôsob nedopracovala k môjmu rozkroku. Zapišťala som, strhla sa a drgla do Zayna, ktorý sa zvalil na Harryho a pokračovalo to ako reťazová reakcia. Dolu prišli aj Niall s Nicole a samozrejme im to nedalo nesmiať sa na nás.
Potom sme to zakotvili pri X-Boxe. Porazila som Liama v tenise, ale Niall, aj s plnými ústami nado mnou vyhral v golfe.
"Ja by som už aj išla do sprchy, Harry, ideš hore?"
"Uhm, idem."
"Aj ja asi pôjdem, Louis, nástup!" zahlásila Eleanor.
"Alééé, to bude koniec zábavy?" zakňučal Zayn.
"A čo keby sme sa tu stretli asi o pol hoďku a pustili si nejaký horor?" navrhol Liam.

Zvalila som sa na Harryho posteľ. Chcel ísť ku mne, ale pokrútila som hlavou.
"Najprv sprcha, ja počkám," žmurkla som naňho.
Vyšiel, iba v teplákoch, z mokrých kučier mu kvapkalo na plecia.
Postavila som sa pred skriňu a vytiahla odtiaľ jeho tričko. Zatvorila som sa do kúpeľne a Harry za mnou ešte kričal: "A pohni si!"

Harry
Keď sa konečne otvorili dvere na kúpeľni, stratil som dych.
"Prečo mi to robíš?" zaboril som si tvár do vankúša.
"Čo?" nevinne sa usmiala.
"To, že vždy vyzeráš dokonalo a ja potom trpím."
Iba prevrátila oči a pobrala sa smerom ku dverám. Rýchlo som ju chytil za ruku a otočil ku mne. Moja ruka skĺzla na jej zadok a ona vzdychla. Vášnivo som sa pritisol na jej pery. Vyskočila na mňa, nohy si obmotala okolo môjho pása. Prešiel som jej jazykom po spodnej pere a vkĺzol do jej úst.

utorok 20. marca 2012

I'm so sorry...

Ahojte, strašne ma to mrzí, ale dnes už ďalšia časť nebude :// Nič nestíham a som maximálne vyšťavená :( Zajtra sa o niečo pokúsim, ešte raz prepáčte :( Dúfam, že sa nenahneváte.
A ešte by som sa týmto chcela poďakovať (zase) za všetky vaše komentáre a som vďačná za každú čitateľku! ;)♥♥♥

:D:D :))

pondelok 19. marca 2012

Strange Way Of Life 15.

Už sú s chlapcami :) Ešte vás trošku ponaťahujem, ja musíím! :))
Ááá, zase sa budem opakovať, ale strašne, strašne ĎAKUJEM všetkým čo čítajú a komentujú :)) Love ya ;)♥♥♥
Beth

Nicole s Niallom sa vyparili a ja som tam zostala s chalanmi a Eleanor. Rozprávali sme sa a rozprávali. Samozrejme nezaobišlo sa to bez niektorých vtipných zážitkov. Louis býva niekedy námesačný. Akurát vtedy bol na izbe s Niallom a raz v noci Niall začul púšťanie vody v kúpeľni. Išiel sa tam pozrieť a uvidel Louisa ako sa sprchuje. V pyžame. Vybuchla som do hurónskeho rehotu, ale to nebolo nič oproti tomu, ako som sa smiala keď mi povedali ďalší zážitok. V inom hoteli sa Zayn zobudil na to, že niekto klope na dvere. Otvoril ich a na chodbe stál manažér s námesačným Louisom. "Našli sme ho prechádzať sa v záhrade," vysvetľoval manažér prekvapenému Zaynovi. Tiekli mi slzy od smiechu. Bože ja tak zbožňujem "mojich chlapcov".
Po chvíli prišlo čudné, že tam nie je Danielle a ani si s ňou Liam neesemeskuje, alebo čo oni robievajú.
"Liam? Kde máš Danielle?"
"Rozišli sme sa," pokrčil plecami.
"Čože? To mi je ľúto," pohladila som ho po ruke.
"Nemusí. Bolo to vzájomné rozhodnutie. Proste sme obaja strašne vyťažení a vôbec sme na seba nemali čas."
Ale aj tak som v jeho očiach zbadala slzy. Snažila som sa ho upokojovať najviac ako som bola schopná. Mal to ťažké a potreboval oporu. Chalani mu asi dosť pomáhali, ale ženy sú ženy. Miestnosťou sa rozľahli tiché rozhovory. Zrazu som si uvedomila, že mi tam chýba jedna veľmi dôležitá osoba.
"Kde je Harry?" obzerala som sa.
"Pred chvíľou sa postavil, zazeral na vás a potom šiel hore," povedal Zayn.
Iba som zdvihla obočie a vyšla do jeho izby. Ani som sa nenamáhala zaklopať. Stál tam, opretý o balkónové dvere a pozeral do tmy. Podišla som k nemu a pohladkala ho po chrbte.
"Harry, deje sa niečo?"

Nicole
V Niallovej izbe sme si ľahli na posteľ a chvíľu sme sa vzájomne dívali do očí. Komunikovali sme aj bez slov. Potom sa ku mne pomaly nahol a mne sa rozbúchalo srdce ako opreteky. Pobozkal ma, najprv jemnulinko, ako dotyk motýlích krídel. Potom si ma pritiahol bližšie a náruživejšie sa prisal na moje pery. Keď sme sa odtiahli usmiala som sa naňho a šepla: "Tak si mi chýbal."
"Aj ty mne, princezná."
Ležala som na jeho hrudi a počúvala pravidelný tlkot jeho srdca. Rozprával mi o turné, o Louisovej námesačnosti, o jeho pažravosti a o všetkých veciach od výmyslu sveta.
Zrazu sa ozval Niallov žalúdok.
"Mali by sme ísť dolu," zasmiala som sa.
Našli sme tých bláznov rozvalených na zemi, asi po veľmi vydarenej partii Twistera.
"Aj tak som vyhral!" kričal Louis.
"Asi ťažko ty somár, keď si nás všetkých zvalil tým, že si chcel dať nohu aj tam, kam nepatrila!" ozvala sa spod tej kopy Beth. Nechcela som si predstavovať, kam ju strkal.
"V podstate to bola tvoja vina, lebo ty si sa mykla!" zvolal víťazoslávne Louis.
"Kvôli tvojej debilnej nohe!"
"Hej ľudia, nemali by sme sa postaviť?" započula som ešte Harryho hlas vychádzať približne z tadiaľ, kde sa nachádzal Zaynov chrbát a potom ma už Niall odtiahol do kuchyne.

nedeľa 18. marca 2012

Strange Way Of Life 14.

Moje drahé čitateľky, dnes len táto kratšia, naozaj nestíham :)
Viem, že už som vás nudila a chýbali vám tam naši chlapci, tak dúfam, že vás poteším :)
Len toľko, že z každých vašich komentárov sa teším ako malé decko a z tých štatistík mi idú oči vyliezť z jamôk :) Strašne ĎAKUJEM!! :)) Zbožňujem váás ;))♥♥♥♥♥


Nicole

Zaparkovala som pred domom a vystúpila.
"Som domáá!" skríkla som na celý dom a tašku nechala ležať v predsieni. Samozrejme, žiadna odpoveď.
"Mami, oci?" Nič. Nikto nebol doma. To ma nemohli čakať, dobre vedeli, že prídem. Prešla som do jedálne, kde ma na stole čakal koláč aj s odkazom.
Zlatíčko, ak si už náhodou doma, sme u Melanie. Príď tam, máme prekvapenie. M&O
Pff, no tak dcéra, s ktorou sú každý deň je im prednejšia než ja. Ale aspoň, že nezabudli na koláč. Hneď som si kúsok odkrojila a napchala si ho do úst. Pritom som rozmýšľala čo za prekvapenie.
Tak som šla k sestre, do domu, kde bývala s manželom Trevorom. Všetci sedeli na gauči v obývačke. Keď ma zbadali, Mel sa postavila a zoširoka sa na mňa usmiala. Ja som iba vyvalila oči a pozerala na ňu s otvorenými ústami. Skĺzla som po nej pohľadom od hlavy po päty ešte raz, či ma náhodou neklame zrak. Moja vždy šialená sestrička mala teraz vlasy normálnej hnedej farby, splývajúce v jemných vlnkách okolo tváre. Neskutočná zmena oproti jej žuvačkovo ružovým, alebo červeným vyžehleným vlasom. A bola oblečená slušne. Navyše, zdá sa mi to, alebo pribrala? Keď videla ako sa na ňu pozerám iba pokrčila plecami a pohladkala si brucho. Neveriacky som krútila hlavou a keď som pochopila s výkrikom som sa na ňu vrhla.
"Gratulujem sestrička!" huhňala som jej do ramena.
Takže takéto prekvapenie. Mama ma tiež objala a oco mi dal frčku do nosa, do čela a buchnát do ramena, až potom ma stlačil tak, že som sa skoro zadusila. Hej, toto na ňom vážne milujem.
Zvyšok víkendu ubehol rýchlo, ani som sa nenazdala a už som čakala na Beth a vrátili sme sa späť do Londýna.
Chalani mali prísť v piatok večer. S Beth sme sa rozhodli ísť až k nim domov, letiskové šialenstvo sme fakt zažívať nemuseli. Mala som strašne stiahnutý žalúdok, tak som sa tešila na Nialla. Keď som si spomenula na našu rozlúčku, obliala ma horúčosť. Moje malé írske zlatíčko.
V 1D dome bolo nezvyčajné ticho. V obývačke na gauči mal Harry so zatvorenými očami položenú hlavu na Louisovom pleci a ten mal prepletené prsty s jeho Eleanor. V kresle sedel Liam a Zayn sa opieral o jeho nohy.  Zrazu vyšiel z kuchyne Niall a so šťastným výkrikom nás objal. Harry sa strhol a už mu išiel vynadať, ale keď si všimol, kto u nich je aj ten nás objal. Vlastne, vrhli sa na nás všetci.
"Ne... dých... am," vysúkala zo seba Beth. Ja som sa nemohla ani natoľko vynoriť aby som to povedala. Konečne sme sa pustili, Niall ma schmatol za ruku a už aj ma ťahal do jeho izby...

sobota 17. marca 2012

Strange Way Of Life 13.

Dnes už od deviatej upratujem. Celý deň mi do uška hrá Olly Murs a ja sa nesťažujem, i keď moje nohy a chrbát áno :)
Strašne príjemný pocit, keď leziete pod posteľ a tresnete si hlavu. Myslím, že mi to k životu nechýba, sprostá som už dosť :))
Aj som vysmážala karfiol, našťastie tentokrát bez ujmy :D
Btw, viem, že sa mi snívalo niečo veľmi čudné a s 1D, tuším niečo so svadbou, ale nepamätám si, že čo :D Ráno som si to ešte pamätala, ale už mi to nejak vyfučalo z hlavy :D
Pochváľte sa aj vy, ako ste zvládli upratovaciu sobotu? :)
P.S.: Zase sa budem opakovať, ale neskutočne ďakujem všetkým čo to čítajú a komentujú :) Dodáva mi to silu písať ďalej, bez vás by to nebolo ono! ;)♥
Ešte jedna vec, neviem, či zajtra niečo pridám, lebo na pondelok mám toho dosť veľa :) Love ya ;)♥♥♥♥♥

Na druhý deň ráno som pootvorila oči a takmer okamžite zvreskla, lebo sa nado mnou skláňala mama.
"Čo to robíš? Vieš ako som sa zľakla?"
"Prepáč zlatko, ja len že ideme ku starému otcovi na obed, tak aby si bola nachystaná," vyšla z mojej izby a zatvorila dvere.
Pritlačila som si na tvár vankúš. K starým rodičom som často nechodievala, lebo keď som bola malá, bála som sa ich domu. A odkedy babka zomrela som už nemala na to ani chuť, ani čas.
Zvalila som sa na bok, pričom som si neuvedomovala čo robím a spadla som z postele. Grr, úžasné ráno.
Prešla som k taške a vytiahla nejaké džínsy a tričko. V kúpeľni som si jednou rukou čistila zuby a druhou snažila skrotiť moje vlasy. Dolu už otec pri dverách netrpezlivo poklepkával nohou.
Nebola to dlhá cesta, o chvíľu som už bola v dedkovom náručí. Naobedovali sme sa a ja som sa vydala na prieskum domu. Bol jednoposchodový, teda aspoň som si to myslela. Objavila som jedny dvere, ktoré vždy bývali zamknuté. Teraz v nich bol kľúč. Zatiaľ čo dedko s rodičmi sedeli v obývačke a rozprávali, opatrne som otočila kľúčom a nakukla dnu. Boli tam schody, ktoré viedli bohviekam. Však za pohľad nič nedám. Na konci schodov boli ďalšie dvere, tieto otvorené. Zaškrípali ako na pozdrav a ja som vošla. Zabudla som zavrieť ústa. Predo mnou sa nachádzala asi stará povala. Na policiach boli naukladané všetky možné knihy, bol tam maliarsky stojan a obrazy, prikryté plachtami. V rohu trónilo hojdacie kreslo a vedľa neho nejaké truhlice. Všade bol nausádzaný prach, ako keby tam už nikto dlho nebol. Špinavé strešné okno prepúšťalo iba málo slnečných lúčov. Otvorila som ho a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Kľakla som si pri jednu z truhlíc a nazrela som do nej. Nachádzali sa tam šaty, tak isto aj v druhej. Len v tretej osamelo na dne ležala nejaká knižka, alebo zápisník. Sfúkla som z neho prach a vzápätí sa rozkašľala. Vypadla z neho čiernobiela fotografia, na ktorej bola žena, asi v mojom veku. Na prvej stránke bol dátum 29.3.1963 a pod ním zápisky. Denník mojej babičky.
"Och babi," šepla som a oči sa mi naplnili slzami. Opatrne som si aj s denníkom sadla do kresla, pod mojou váhou zavŕzgalo. Začala som čítať.
Musím ísť na nejakú hlúpu svadbu. Nechápem načo, aj tak to nie je moja rodina. Obliekli ma do šatov a vyčesali vlasy. Povedali, že vyzerám ako princezná. Neverila som im ani slovo, ale keď ma postavili pred zrkadlo skoro som sa nespoznala. 
Sedela som za veľkým stolom a pozerala na tancujúcich. Z druhej strany miestnosti na mňa pozeral nejaký muž. Ani sa nesnažil to skrývať, keď som ho prichytila. Ignorovala som ho, ale keď zo mňa nemohol spustiť oči ani po pol hodine, prišla som k nemu a spýtala som sa ho, čo má za problém. "Ste taká krásna, že by bola škoda na Vás sa nedívať." 
Mala som chuť mu niečo odvrknúť, ale ovládla som sa. Predstavil sa ako Michael a požiadal ma o tanec. Bolo by neslušné odmietnuť, tak som šla. Pretancoval so mnou takmer celú noc a nakoniec ma odprevadil domov. Myslím, že som sa zamilovala.

Potom tam pár stránok chýbalo a ďalší zápis bol z dňa 16.4. 
Michael ma pozval do Paríža! Zajtra odchádzame vlakom! Tak neskutočne sa teším!

Opisovala tam ich romantický výlet do Paríža, ako ju prvýkrát pobozkal. Záznam o požiadaní o ruku bol presne o rok. Babička si zapisovala dôležité udalosti o svojom živote, ako sa narodila mamina a potom aj ja. Po celý čas, čo som čítala sa mi z očí liali slzy. Spomienky môžu byť občas veľmi dôležité. Až teraz som si uvedomila, aká prázdna diera zostala na mieste mojej babičky.

piatok 16. marca 2012

Strange Way Of Life 12.

Čitateľky moje prinášam vám novú časť, čo sa zrodila v mojom mozgu. Myslela som, že ju už ani nepridám :(
Mala som taký v pohodičke deň, nohy vyložené, ohrievala som sa na slniečku. A že idem si zabehať. No a to by som nebola ja, keby nestratím kľúče. Uvedomila som si to až keď som bola skoro doma, tak som musela vrátiť. Keď som konečne došla, zničená jak keby ma prešiel kamión, čakala ma matka, že či si neviem zobrať mobil. Nestačí jej napísať odkaz!
Tak ma prešla všetká chuť písať, no nakoniec som sa prekonala. Zajtra to vidím na miernu svalovicu.
P.S.: Strašne ďakujem všetkým, ktorí to komentujú a čítajú, že si nájdu čas na tieto moje výmysly :)♥♥♥♥
P.P.S.: Prepáčte, že som sa tu rozkecala a že je táto časť taká čudná :)


Beth

S Nicole sme sa rozhodli ísť na víkend domov. Teda, domov ako domov, skrátka do nášho rodného mesta. Chalani prídu až o týždeň, a s rodinou sme sa nevideli už dlho. Našťastie, či nanešťastie? som jedináčik. Nikdy mi to nejak neprekážalo, mala som dosť kamarátov a vystačila som si aj sama. Akurát potom tých domácich prác bolo trošku viac. Zato Nicole mala staršiu sestru, ktorá bola poriadne uletená.
Tak sme si pobalili pár vecí a prišli sme do Holmes Chapel. Nelúčila som sa s Nicole, uvidíme sa ešte neskôr. Otvorila som vchodové dvere a zrazu sa na mňa vyvalila kopa ľudí. Zvraštila som čelo, my niečo oslavujeme? Boli tam moji ujovia, tety, bratranci a sesternice.
"Vitaj doma dcérka!" zoširoka sa na mňa usmievali rodičia. "Trochu oneskorené oslávenie tvojho prijatia, snáď ti to nevadí."
Zamračila som sa ešte viac. Dobre vedia, ako neznášam oslavy. No budiš, som tu raz za čas, tak si to nebudem kaziť. Nahodila som falošný úsmev a už som prechádzala z objatia do objatia. Ledva som vyšlapala do izby s dvoma malými sesternicami zavesenými na mojej nohe. Snažila som sa zapájať do debaty, ktorá prechádzala od školy k rôznym témam. Konečne všetci odišli. Hlava mi kvickala na rameno, a s prižmúrenými očami som sledovala otca, ako si hladká brucho a mrmle, že už sa nikdy neobžerie. Mama si pilníkovala nechty a snažila sa ho presvedčiť, aby prešiel na diétu. Dala som im teda dobrú noc a zalahla do čerstvo navlečených, voňavých perín.
Asi uprostred noci som sa zobudila na čudné zvuky vychádzajúce z prízemia. Nenapadlo ma nič čo môžem zobrať na obranu, tak som si iba na prsia pritisla vankúš. Aj keď tým asi ťažko niekoho omráčim. Zakrádala som sa do kuchyne a tam som zbadala siluetu nejakého človeka, teda skôr iba nohy, vytŕčajúce spod chladničky. Samozrejme.
"Otec! Čo tu robíš? Tak som sa zľakla! Mohla som si myslieť, že to tvoje "už sa nikdy neobžeriem" nedodržíš! Navyše, máš problém s cholesterolom a nedáš si povedať!"
"Už si ako tvoja matka. Ja som si prišiel dať iba niečo ľahké, nemohol som spať," vypúlil na mňa oči.
"To niečo ľahké je tá slanina, ktorú práve držíš v ruke? A prečo asi nemôžeš spať? Nemal si sa prežrať."
"Však ja už odchádzam," frflal a pomaly sa vyšuchtal z kuchyne.
"Tá slanina!" zvolala som za ním.
S neochotným výrazom mi ju podal a odobral sa spať. Keď už som bola dolu, siahla som do mrazničky a dúfala som, že tam bude ešte nejaká zmrzlina. Mám šťastie, v duchu som sa zaradovala. Usadila som sa na pult, vedľa drezu a sledovala, ako oblaky putujú po oblohe. Slabý mesačný svit zo všetkého vytiahol farby a odrážal sa od chladnej vody nášho jazierka v záhrade. Myslela som na to, ako doň raz Harry spadol. Bolo to práve vtedy, keď som ho naháňala s tou hadicou. A potom že nesmej sa mu. Zaborila som lyžicu do úžasnej čokoládovej zmrzliny a strčila si ju do úst. Hneď som si spomenula na Liama a jeho čudnú fóbiu z lyžičiek. A na Nialla a jeho jedenie. Louisove žartíky mi tiež už chýbali a navyše tým, že Zayn bol preč som nemala stály prísun lakov na vlasy a nebola som nútená obzerať sa v každom zrkadle.
Sťažka som si vzdychla a myslela na to, že bude lepšie...

štvrtok 15. marca 2012

Strange Way Of Life 11.

Dnes som viac nestihla, oco ma vyháňa z počítaču, asi ma porazí! :/
Zajtra sa budem snažiť písať, konečne piatok!
A prepáčte za takú divnú časť, spackala som to asi za pol hodinu :)
Nezabudnite na komentáár ;)♥♥♥♥


Beth

A tak sme osameli. Skončili sa aj letné prázdniny a s Nicole sme nastúpili do školy. Prijali ma na medicínu a Nicole študovala psychológiu. Po večeroch pracovala v kaviarničke, ale ja som odišla z kníhkupectva, vôbec mi nezostal čas. Často som myslela na Harryho, ako sa asi má, čo robí.
Jeden upršaný večer som sedela v kresle, v jednej ruke zvierala šálku s pariacim sa čajom a druhou otvárala knihu. Cez plecia som mala prehodenú kockovanú deku a stále som si odhŕňala neposlušné pramienky vlasov z tváre. Na stolíku som mala položený notebook a čakala na hovor od Harryho. Začula som na ulici parkovať auto. Zdvihla som pohľad od knihy a pozrela na okno. Stekali po ňom kvapky a predbiehali sa, ktorá skončí prvá na parapete. Razili si cestu cez ostatné, vpíjali sa jedna do druhej. Ako malá som si vždy predstavovala, že sú to slzy anjelov, ktorí plačú pre tých, čo zomreli a nepoznajú lásku. No bože, už zase začínam byť rozcítená, to tie romány!
O chvíľu mi ukázalo prichádzajúci hovor od KučeraváPonožka. Ešte stále nechápem čo ho to napadlo. Vyhovára sa, že bol vtedy ešte malý. To isto, pamätala by som si to.
"Hi guyzz!" už som sa na nich škerila. Všetci piati nasáčkovaní na jednej posteli pred webkou.
"No čo, ako škola?" smial sa Liam, pretože sledoval ako sa Zayn obzerá dolu, tam kde môžeš vidieť seba.
"Ale čo tu riešime mňa? Vy hovorte ako!"
"Celé je to šialené..." začal Harry, ale nemohol pokračovať pretože ho prerušil Louis: "Áno, dobre vieme že si šialený, ale to ona počúvať určite nechce. Predstav si mrkvička, že v tomto poondiatom hoteli mi nechcú vydať čerstvo ostrúhanú mrkvu!" nahodil zhrozený výraz. Vážne by z neho bol skvelý herec. Pristúpila som aj ja na jeho hru. Napodobnila som jeho výraz a prehlásila: "To nie je možné, že veľkému Tommovi nechcú dať mrkvu!"
"Hej a navyše..." teraz zase prerušil Louisa Harry: "A von, Tomlinson! Aj vy všetci ostatní, chcem sa s ňou normálne porozprávať!" Ozvali sa výkriky typu "To je jeho vina!" alebo "A musím?", ale Harryho vražedný pohľad ich donútil postaviť sa a odísť. "My sa ešte vrátime!" počula som Nialla kričať za dverami.
"Tak mi teda povedz niečo o škole."
"Však som ti minule vravela všetko čo sa dalo. Vážne vrav, ako koncerty?"
"Je to neskutočný zážitok, stále si to užívame, aj keď sme tam stáli veľakrát, pred toľkými fanúšičkami,... moment zvoní mi mobil," vzdialil sa od obrazovky.
"Áno Paul, budeme tam. Dobre. Dobre. Maj sa."
Na tvári sa mu rozlial smutný výraz. Sklopil pohľad do zeme a šepol: "Musím ísť, to bol Paul, manažér. Je mi to ľúto."
"To nevadí, netráp sa."
"Ale mňa to mrzí. Nabudúce sa porozprávame dlhšie sľubujem."
"Dobre. Už iba dva týždne," snažila som sa zadržiavať slzy.
"Najdlhšie v mojom živote. Chýbaš mi."
"Aj ty mne," posledný krát som sa na neho usmiala pred tým, než sa mi slzy preliali cez okraj viečok a rýchlo som zrušila hovor. Trhane som sa nadýchla a snažila sa upokojiť. Presunula som sa na sedačku a pustila si film Já, padouch. Milujem tú rozprávku. Schúlila som sa do klbka a objala si kolená. Ani som sa nenazdala a už som opäť bola v ríši snov.

streda 14. marca 2012

Strange Way Of Life 10.

Desiata časť :) Priznám sa, myslela som, že to vzdám po prvých pár častiach a budem sa tváriť, že tento blog nikdy neexistoval :) No teraz to pre mňa znamená veľa, dúfam, že mi táto nálada vydrží :) Strašne by ste ma potešili, keby necháte nejaký komentár, aby som vedela, či to má ešte vôbec zmysel ;)
Ešte som chcela, že ďakujem za takého skvelého umelca ako je Ed Sheeran, bez neho by som zo seba asi nedostala ani slovko :)♥
Toto je ešte dokončenie Harryho pohľadu a rozlúčka :) Nechcelo sa mi tam dávať nejaké rozhovory, tak je to také divné, snáď že sa nenahneváte :) Ľúbim vás, čitateľky moje ;)♥♥♥♥


Rozhodol som sa však, povedať jej to až keď sa vrátime. No a ešte toto. Zabudol som sa jej akosi zmieniť, že o dva dni odchádzame na dva mesiace preč.
Zobrala to celkom dobre, ale neviem, či ja to zvládnem. Už som si tak zvykol na jej prítomnosť. Ešteže existuje skype.

A bol tu deň D, teda skôr deň odchodu 1D.
Stál som pri aute a netrpezlivo klopal nohou. Chalanom to strašne lezie na nervy, ale ja nemôžem za to, že som nervózny. Nemali sme už veľa času, Niall ešte pobehoval po dome a hľadal zvyšné jedlo, ktoré by si zobral do lietadla. Zayn panikáril, lebo mu nechceli držať vlasy a navyše, keď som mu dával do auta kufor, spadol mi na nohu. Až mi slzy vyhŕkli, nabalil si toho ako na pol roka, nie na dva mesiace.
Louis do mňa stále niečo hustil, ale nepočúval som ho. Nakoniec do mňa začal šťuchať, aby som sa mu venoval, tak som naňho zhúkol a už mi dal pokoj. Teraz bude síce urazený, no mne je to jedno, hlavne nech už vypadneme.
Jedine Liam bol pokojný a pomáhal mi, spolu so šoférom, nakladať veci do auta.
Konečne sme vyrazili a zastavili sme sa ešte pre Beth a Nicole, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť na letisku. Samozrejme, bola tam masa paparazzov a fanúšičiek. Ja toho Liama raz za tweetovanie zabijem, hneď tam všetko zavesí. Hodil som na neho vražedný pohľad, ale iba zasyčal: "Ja som to tentokrát nebol, prisahám."
Kým sme sa nimi predrali, stihli sme rozdať pár úsmevov, fotiek a autogramov. Beth s Nicole za nami prišli neskôr, keď už bolo po všetkom.
Stáli sme pri bráne, ktorá viedla do nákupnej zóny a vchodov do lietadla. So všetkými sa rozlúčili, ja som Beth objal tak silno, že som ju skoro rozpučil a nadýchol sa jej vône. Ešte som kútikom oka zazrel Nialla a Nicole a už sme trielili ďalej. Posledný pohľad, posledné zakývanie. Tak mi bude chýbať. Myslím, že dva mesiace sú dosť dlhá doba na to, aby som si premyslel, čo bude s nami ďalej.

Nicole
S Niallom som sa cítila naozaj dobre, tak ako už dlho s nikým nie. Rozumeli sme si takmer vo všetkom. Vyšli sme si von a to nie iba párkrát, trávili sme spolu každú voľnú chvíľu. Chalani mali blbé narážky, no my sme vedeli ako to je. Boli sme stále iba kamaráti, ale vedela som, že sa to čoskoro zmení. Sľúbila som si, že sa už nespálim, no dám tomu ešte šancu. Ak ma Niall niekedy sklame... Na to som ani nechcela pomyslieť. Rozprávala som sa o tom aj s Beth a ona mi poradila, že ak k nemu ničo cítim, nemala by som to skrývať, a mala by som veriť, že to bude v poriadku. Ja som jej zase na oplátku povedala, čo si myslím o nej a o Harrym, že ona by si mala tiež zobrať k srdcu svoju radu.  Že vraj sa s ním porozpráva keď sa vrátia, za dva mesiace.
Šli sme s nimi na letisko. Rozlúčila som sa zo všetkými chalanmi, Nialla som si nechala nakoniec. Silno som sa k nemu pritisla, tvár si zaborila do jeho hrude. Keď som zdvihla pohľad, úplne sa mi vpil do očí a ja som sa nechala unášať emóciami. Nahla som sa a zľahka priložila moje pery na tie jeho. Prebehla mnou elektrina, v hlave ohňostroje, a rýchlo som sa odtiahla, lebo som vedela, že by som to už nikdy nedokázala. Posledný krát som sa naňho usmiala a už odchádzali...

utorok 13. marca 2012

Strange Way Of Life 9.


Dnes je trošku kratšia, zajtra píšeme monitor a mám pocit, že o chvíľu mi praskne hlava :((
Navyše som tak unavená, že o chvíľu asi zaspím na klávesnici :((
Ak sa mi zajtra podarí, napíšem ďalšiu, ale nič nesľubujem :)♥♥

„K nám, aspoň sa doma nemusíš nudiť.“
„Ale veď vy musíte ešte byť doobeda v štúdiu, či nie?“

„Hej, ale poobede sme doma, aspoň nemusíme pre teba chodiť, budeš s nami.“
„No dobre,“ rezignovala som.
Vysadil ma pri ich dome a hodil mi kľúče. Rozlúčila som sa a vošla dnu.
Hodila som sa na gauč a potom som si uvedomila, že tu nemám nič na prezlečenie. No čo už, budem si musieť niečo požičať. 
Šla som do Harryho izby a vytiahla som z jeho skrine tepláky. Bolo mi tak jedno, že sú veľké. Schmatla som ešte jeho paplón, aby mi nebolo zima a išla do obývačky.

Z pohľadu Harryho
Konečne sme došli domov. Zamieril som si do rovno do obývačky, odkiaľ sa ozývali naše hlasy. Beth ležala iba v podprsenke a mojich teplákoch na koberci a spala. Na obrazovke bol akurát náš Video Diary 4, mali sme totiž väčšinu našich videí na DVD. Zdvihol som Beth a opatrne ju položil na gauč. Spala tak sladko, ako princezná.
Harold Styles, nad čím to rozmýšlaš? Už ti to totálne preskakuje? Však je to tvoja najlepšia kamarátka, ty trúba! Ježiši kriste, zase vedieš monológ sám so sebou? Mal by si navštíviť cvokára. Alebo počkať... Ešte je tu jedna možnosť... LIAM!
Vydupal som po schodoch do jeho izby. 
„Ahoj, neruším?“ spýtal som sa a sadol si na jeho posteľ. Práve odpisoval fanúšikom na Twitteri. 
„Nie, to je v pohode. Čo sa deje Hazza?“ 
Obdivoval som jeho schopnosť vytušiť, či sa niečo nestalo. Alebo, žeby to bolo tým, že za ním tak často nechodím? No nič.

„Liam počúvaj. Ja... nie som si istý,... myslím,... žesomsazamilovaldoBeth.
„Čože? Ešte raz a pomalšie.“
„Myslím, že som sa zamiloval do Beth.“

On iba zdvihol obočie: „A čo s tým urobíš?“
„Ja neviem.. práve preto som tu.“
„No tak v prvom rade by si sa s ňou mal porozprávať. Poznáte sa predsa už dlho, a ona to určite pochopí.“
„Ale keď ja sa bojím, že ma odmietne, že to naruší naše kamarátstvo.

„Za vyskúšanie nič nedáš. Možno budeš prekvapený výsledkom.“ 
„Tak fajn.“

pondelok 12. marca 2012

Strange Way Of Life 8.

Teraz zase jeden diel z pohľadu Beth :) Nebojte sa, s Nicole to ešte rozviniem, ale toto som už mala rozpísané, tak som to sem hodila ;)
Ehm, neviem či ste čakali, že hneď v prvých častiach sa budú oblizovať a podobné veci, ale nemala som to tak naplánované, tak dúfam, že som vás nesklamala :D :)
A nezabudnite na komentáár ;)♥


V jedno „krásne“, upršané ráno ma zobudilo húkanie budíka. Rýchlo som ho vypla a zaborila si tvár do vankúša. Pomaly som sa postavila z postele a takmer okamžite som si sadla naspäť, lebo sa mi neskutočne zatočila hlava. Preglgla som a zaplavil ma odporný pocit bolesti hrdla. Musím ísť k doktorke. Úžasné, fakt to milujem. Ledva som na seba navliekla džínsy a tričko. Odtackala som sa do kúpeľne, rýchlo si vyčistila zuby a vlasy zopla do voľného drdolu. Nicole bola v práci a ja som zavolala Annie.

Ešte zavolám chalanom, boli sme totiž dohodnutí na večer. Vytočila som Harryho číslo. Zdvihol mi to po dvoch zazvoneniach.
„Ahoj Harry, počúvaj dnes večer neprídem, musím ísť k doktorke, cítim sa ako po opici,“ zašepkala som slabým hlasom.
„A ako tam chceš ísť?“ spýtal sa a asi prepol na reprák lebo som počula zo zadu hlasy.
„No však metrom, ako asi?“
„To teda nie, nenecháme ťa v takomto stave ísť metrom,“ počula som Liama, „Počkaj vonku, Louis ide po teba.“
Prikývla som a potom som si uvedomila že ma nevidia, tak som iba šepla dobre a zrušila.
Nemala som ani chuť na jedlo, tak som zamkla byt a pomaly zišla dolu schodmi. O pár minút predo mnou zastalo auto, nastúpila som a pozrela na Louisovu zamračenú tvár. 
„Vážne vyzeráš hrozne,“ poznamenal.
„No haha, ako keby som nevyzerala tak aj predtým.“
Iba sa usmial a to bol zvyšok našej konverzácie. Asi bol na mňa ešte naštvaný za to čo som mu urobila. Ale nemal si začať. 
________________________________________________________________________________
Spomínala som na to popoludnie, bol to jeden z tých dní keď som nemala čo robiť. Bola sobota a Nicole už mala niečo na pláne, tak som sa sama pozvala do domu chalanov. Neboli veľmi prekvapení, keď ma uvideli stáť vo dverách, objavovala som sa tam často. Hodila som sa na gauč v ich obývačke a upriamila moju pozornosť na telku, kde dávali Harryho Pottera.
Niall s Liamom boli ako vždy v kuchyni, neviem čo robili, ale šíril sa odtiaľ čudný zápach, dúfala som, že nevyrábajú bombu. To by sa na nich tak hodilo. Harry s mokrou hlavu behal po dome a hľadal ponožku a Louis so Zaynom čumeli na telku. Zobrala som zo stolu tablet a nalogovala som sa na Fajsbúk.
 Až mi skoro oči z hlavy vypadli, keď som zbadala 199 upozornení. Bola som pooznačovaná na nejakých debilných fotkách a navyše to boli upozornenia z olajkovania všetkých fotiek v mojich albumoch. 
„Louuuiiiiiiiiiis!!!!“ zrevala som na celý dom. 
Z kuchyne sa vytrčila Liamova hlava a Harry ustrnul uprostred pohybu. Zayn sa začal neskutočne rehotať a ja som zazrela na Louisa, pričom mi hlavou blysla fráza „Keby mohol pohľad zabíjať.“ Aj on sa začal smiať a ja som iba prevrátila oči s tým, že toto mu nedarujem.
Keď všetkých prešli záchvaty smiechu ponorili sa do svojich činností. Louis sa išiel do izby prezliecť, pretože mal ísť von s Eleanor. Uvidela som na stolíku jeho mobil a už sa mi v hlave začal rysovať diabolský plán. „Pomsta bude sladkáá,“ zasmiala som sa v duchu. Otvorila som si jeho kontakty a začala svoju prácu. Rozhodla som sa premenovať všetkých na postavy z Harryho Pottera. Ja viem, že? Som skrátka génius.
Seba som samozrejme dala ako lorda Voldemorta. Eleanor som premenovala na Ginny a Louisovu mamu na Lunu Lovegoodovú.
Takto som pokračovala, až kým sa mi neminuli nápady. Práve vtedy došiel Louis do obývačky a keď ma uvidel ako sa usmievam na jeho mobil, mali ste vidieť jeho výraz. 
„Čo si to spravila?!“ zakričal.
„Čože? Ja nemám potuchy o čom točíš,“ smiala som sa.
„Čo sa zase deje?“ spýtal sa Harry.
„Ešte neviem, ale ona mi niečo spravila,“ povedal Louis.
„Aspoň sme si fifty- fifty,“ bránila som sa.
„Omg, povedz, že si nepísala Eleanor a predstierala že si ja,“ povedal so zhrozeným výrazom.

Jeho mobil mi začal vibrovať v ruke a ja som tam zbadala meno Ginny Weasleyová.
To ma totálne dostalo a rozrehotala som tak, až som sa váľala po zemi. Chalani na mňa iba kukali a Louis mi vytrhol mobil z ruky. Keď to uvidel, zajačal a začal na mňa kričať, že kto je Ginny Weasleyová. Zdvihol to celý červený v tvári a začal konverzovať s Eleanor.

„Dajte na to!“ skríkla som na chalanov, keď som im vysvetlila, čo som spravila.
________________________________________________________________

Louisove auto zastalo pred ordináciou.
„Idem s tebou, alebo ťa počkám?“ spýtal sa.
„Nie, nemusíš, zvládnem to,“ odpovedala som.
Bola to iba obyčajná chrípka, zastavila som sa ešte v lekárni a sadla k Louisovi.
Auto sa pohlo, a zistila som, že ideme úplne opačným smerom ako bývam.
„Louis, kam to ideme?“ spýtala som sa ho...




nedeľa 11. marca 2012

Strange Way Of Life 7.

Táto časť je z pohľadu Nicole a potom Nialla :) Dúfam, že sa vám bude páčiť ;) ♥

Po tom koncerte sme sa začali stretávať s chalanmi každý deň. Práca a potom sme sa bavili.
Jeden večer som s nimi nešla, lebo som chcela navštíviť Matta. Mala som kľúče od jeho bytu, tak som si odomkla, že ho prekvapím.
Nakoniec prekvapil on mňa. Opatrne som sa zakrádala do jeho izby a počula som divné zvuky. Potichu som otvorila dvere a uvidela ho tam. Nebol sám. V posteli mal nejakú blonďavú kravu.
"Matt?! Čo to má znamenať?!" zhúkla som na neho.
"Zlato, ja ti to vysvetlím!" povedal prosebným tónom.
"Ani sa o to nepokúšaj! Myslela som, že si iný, ale si rovnaký ako všetci ostatní! Je koniec! KONIEC rozumieš?!"
Z očí sa mi drali slzy, tak som rýchlo opustila jeho byt a šla domov. Čo urobím? Ako prvá ma napadla Beth, ale akosi som nemala náladu s niekým sa baviť. Celú cestu som plakala. Nechápala som to. Prečo práve Matt? A musel to urobiť mne? Nikdy som šťastie v láske nemala, iba také chvíľkové úlety. A keď som si konečne myslela, že som našla niekoho, s kým chcem stráviť zvyšok života, podvedie ma. Som naivná, hlúpa! Už nikdy sa takto nespálim.
Keď som prišla domov, namierila som si to rovno ku chladničke. Prázdna! Nič! Super, všetko asi vyžral Niall pri poslednej návšteve. Ach, v kuse hladný chlapec. S ním si rozumiem najviac. Dokonca som sa podelila o moje Oreo, a to som ešte nikdy dobrovoľne neurobila. Pri tej myšlienke som sa mimovoľne usmiala. A ozval sa môj žalúdok, tak som vyštartovala do najbližšieho Nando's.
Napadlo ma, že asi vyzerám ako príšera, tak som si aspoň vreckovkou utrela rozmazané šmuhy od špirály a už ma ovalila vôňa vysmážaného jedla.
Objednala som si a sadla ku stolu v kúte. Zrazu sa nado mnou objavila nejaká postava.
"Môžem si prisadnúť?" ozval sa známy hlas.
"Niall? Čo tu robíš?" Čudné. Myslela som naňho a on sa tu objaví. Čo mi číta myšlienky?
"Chcel som sa ísť najesť, ale všetci odmietli ísť so mnou, tak som šiel sám. A stalo sa niečo?"
"Malo by sa?"
"No tak ako vidím, neješ, iba sa v tom pipleš. A navyše máš červené oči, z čoho usudzujem že si plakala," posadil sa oproti mne. Prekvapivo mi jeho prítomnosť nevadila. A potom som sa už iba prichytila ako mu všetko rozprávam.
"Počuj Beth, kto je tamten chalan?" spýtala som sa jej keď sme sa boli pozrieť na futbal. 
"A ja viem? Však sa ho opýtaj." Typická Beth, nie aby ti pomohla. Ale aspoň sa pri nej naučím všetko po svojom. Inokedy som nemala problém, všetko som povedala narovinu, ale vtedy nie.
Každý jeden zápas, dokonca aj tréningy som sa na neho chodila pozerať. Až nakoniec som zozbierala všetku odvahu a prihovorila sa mu. 
"A odvtedy sme spolu. Všetko sme si preskákali spolu. Až doteraz," znovu som sa rozplakala a ocitla sa v Niallovom náručí. Teplo, ktoré sálalo z jeho tela mi dodávalo istotu, že všetko bude dobré.

Niall
Nechápal som to. To dievča ma totálne dostalo. Už keď som ju prvýkrát uvidel, prvýkrát sa s ňou smial, delil sa o jedlo. Bohužiaľ, či chvalabohu? Bola zadaná. A teraz som mal voľné pole. No nechcel som ju ešte viac znepokojovať, budem sa s ňou musieť porozprávať neskôr. Neviem, čo cíti ona ku mne. Asi som iba jej dobrý kamarát, nič viac...

sobota 10. marca 2012

Strange Way Of Life 6.

Prvá vec: neznášam upratovanie. A to som robila celý deň. Teraz som sem rýchlo došla niečo načarbať. Nemám moc tvorivú náladu, ale snáď večer zosmolím niečo použiteľnejšie ;)

Druhá vec: Skoro som spadla zo stoličky, keď som uvidela tú návštevnosť, a to tento blog existuje ešte len štyri dni :) Som veľmi rada za každú jednu čitateľku! ;) Dúfam, že zostanete verné aj naďalej :) ♥
Boli to V.I.P. lístky na ich koncert.
"Harry? Ale veď ja som si robila srandu," povedala som prekvapene.
"Ale ja som to zobral vážne. Jeden pre teba, druhý pre tvoju kamarátku Nicole." Harry sa s ňou nepoznal, skamarátili sme sa až po jeho odchode.
"A na kedy?"
"Zajtra večer."
"No dobre. Keď ťa to poteší," žmurkla som na neho. "Mala by som už ísť."
"To ma síce neteší, ale zaveziem ťa."
Rozlúčila som sa s chalanmi a Harry ma hodil domov.
"Veci ti odovzdám niekedy potom," pousmial sa.
Až teraz som si uvedomila, že ešte stále mám na sebe jeho oblečenie.
"A o siedmej pre vás príde náš osobný šofér. Buďte pripravené."
Iba som prevrátila očami, objala ho a vyšla hore do bytu.
V kuchyni za stolom niekto sedel. Keď som podišla bližšie zistila som, že ten niekto je Matt, Nicolin priateľ. Tiež mal byt v Londýne.
"Ahoj Matt, dlho som ťa nevidela," usmiala som sa naňho.
"Beth! Ani ja teba. Ako sa máš?"
"Momentálne skvelo, a ty ako žiješ?"
"Všetko po starom," uškŕňal sa.
Matt bol maximálne v pohode. Zo všetkých Nicoliných chalanov som práve jeho mala najradšej.
"A kde vlastne je Nicole?"
"Tu som," zrazu sa zjavila pri mne.
"Zlato, tak ja už pôjdem. Zavolám ti," objal ma na rozlúčku, pobozkal Nicole a odišiel.
"Mám novinku. Zajtra ideme na koncert One Direction."
"A musím?" Aspoň že nie je pojašená fanúšička, to by som asi neprežila. Berie ich tak v pohode.
"Áno, Harry nás pozval, tak ideme."
"Fajn, o koľkej?"
"O siedmej tu má byť ich osobný šofér."

Na druhý deň"Nicole už si? Nestíhame!" kričala som na ňu z dverí.
"Veď už idéém!"
Bolo sedem hodín večer a my sme boli pripravené na koncert. Nemali sme na sebe šaty, ani nič výnimočné, predsa v jednoduchosti je krása.
Vyšli sme z bytu a dolu už čakalo auto so šoférom. Nastúpili sme a on nás odviezol k zadnému vchodu, ako  mu prikázal Harry. Ukázala som bodyguardovi, ktorý tam stál naše lístky a on nás poslal rovno po obzvlášť dlhej chodbe. Zrazu sa rozleteli neďaleké dvere a rútil sa na nás Zayn sediaci na skateboarde, pričom ho Niall tlačil a za ním Louis na detskom autíčku. Vzápätí z tých dverí vyrazil Harry kričiaci: "Vráťte mi moje trenky pre šťastie vy magori!"
S Nicole sme sa začali smiať. Keď nás zbadali, Louis mi hodil do ksichtu Harryho trenky a ja som mu ich podala.
"Nicole, teraz máš miernu predstavu o týchto bláznoch. Toto je Harry, v autíčku, aj keď neviem odkiaľ ho zobral je Louis, na skateboarde Zayn a ten čo ho tlačí je Niall."
"Nie je vás päť?" opýtala sa Nicole, ešte stále so širokým úsmevom.
Vtedy akurát vyšiel z dverí Liam, a v rukách niesol nejaké papiere.
"Je, toto je Liam," predstavil ho Harry.
"Rada vás spoznávam, chalani," povedala Nicole.
Ešte sme boli s nimi chvíľu v šatni a potom nás odviedli na miesta rovno pod pódiom. Tam sme ich mali ako na dlani. Užili sme si koncert a na konci náš čakalo menšie prekvapenie. Slova sa ujal Harry.
"Túto poslednú pesničku by sme chceli venovať dvom výnimočným ľudom, ktorí sú tu dnes s nami."
A zaspievali nám Moments. Hneď som si obľúbila jej text. Ja som ich nepočúvala, pretože ma to vtedy ešte stále bolelo, ale asi začnem.
Po koncerte sme zašli ešte do neďalekého baru. Poriadne sme to tam roztočili.

piatok 9. marca 2012

Strange Way Of Life 5.

Ďalšia časť, trochu dlhšia ;) Dúfam, že sa vám bude páčiť a nezabudnite na koment :) ♥
"Harry! Čo tu robíš? Nemal si ísť náhodou von s chalanmi?"
"No mal, ale zrušilo sa to. Tak som si povedal, že prídem po teba a zoznámim ťa s nimi."
"Teraz hneď?"
"A prečo nie?"
"Tak fajn," súhlasila som a napísala ešte Nicole esemesku, že prídem neskôr. Aspoň sa môžem porozprávať s Harrym. Jeho Range Rover bol zaparkovaný kúsok od kníhkupectva. Tak sme začali našu debatu. O minulosti, budúcnosti... Dorazili sme k obrovskej vile.
"Páni. Tu bývate?"
"Tak ako sa to vezme. Veľa cestujeme, tak tu často nebývame, ale je to náš dom."
Zaviedol ma dnu.
"Chalanííí sme túúúú!" zahučal Harry na celý dom.
Zrazu sa na mňa vyrútili dve čudá s lyžiarskymi čapicami na hlave, kde mali vystrihnuté otvory na oči. A potom som už len cítila ako po mne stekajú prúdy ľadovej vody, pretože na mňa vychrstli celý kýbel. Stála som tam so zatvorenými očami. Beth len pokojne. Rátaj do desať a hlavne nezačni kričať. A keďže ja sprostá som mala ešte stále zatvorené oči, nemohla som zabrániť tomu, aby si ma niekto prehodil cez plece a začal som mnou utekať bohviekam.
"Ááá, čo to robíš? Okamžite ma pusti dolu!" búchala som tomu neznámemu do chrbta. "Harrýý! Povedz mu nech ma pustí!"
"Prepáč Beth, ja som im vravel nech to nerobia, ale myslíš, že ma počúvajú?" kričal za mnou Harry.
No a nakoniec, ako keby to nebolo dosť, ten neznámy sa so mnou hodil do bazéna.
"Čo to doriti..." vynorila som sa prskajúc vodu. Zazrela som na môjho "únoscu". Iskričky v očiach prezrádzali, že si to náramne užíva.
"Mimochodom, ja som Louis," žiarivo sa na mňa usmial. Ešte raz som naňho zagánila a doplávala k okraju. Vo dverách na terasu stál Harry a ďalší traja chalani, od smiechu prehnutí v páse.
Harry ma potiahol za ruku: "Poď, dám ti niečo na prezlečenie."
Nevedela som, či sa mám smiať, alebo čo robiť. Pochopila som z toho, že to bol akýsi "privítací rituál". A Harry mi to potvrdil.
"Vieš, každého tak vítajú do directionerskej rodiny. Nehnevaj sa na nich."
"Ale však to je v pohode. Akurát, že je to po druhýkrát s tebou čo som zmoknutá jak kura."
Prišli sme do jeho izby. Môj zrak okamžite upútala obrovská posteľ. Harry vytiahol zo skrine jeho veľké tričko a trenky a hodil to po mne. Chvíľu sme tam stáli bez pohnutia.
"Tak odídeš, či mám ísť do kúpeľne?"
"Ale Beth, veď koľkokrát som ťa už videl sa prezliekať?"
"Ehm, ehm."
"Veď dobre, kúpeľna," ukázal rukou na jedny z dverí.
"Ďakujem."
Zatvorila som sa tam a rýchlo zo seba zhodila mokré veci. Navliekla som sa do jeho vecí. Skvelé, vyzerám jak člupko. (ak to niektorí nepoznáte, to je že jej to bolo strašne veľké, ale však to vám asi došlo, tak neviem prečo zo seba zase robím debila :DD)
S Harrym sme zišli do obývačky, kde už boli rozvalení všetci chalani a predstavil mi ich.
"Ten blonďavý, čo vyžiera popkorn je Niall- z Írska, ďalej Zayn- hlavne mu neber z kúpeľne laky na vlasy, lebo spanikári, tamto je náš "otecko" Liam a Louisa už poznáš.
"Tak čo keby si nám o sebe niečo povedala, Beth?" uškŕňal sa Louis.
"Nemusí, veď Harold o nej..." Niall zastavil uprostred vety, keď zachytil Harryho vražedný pohľad.
"A čo také by ste chceli počuť?" posadila som sa na gauč vedľa Nialla.
"Napríklad nejaké historky z detstva? Hazza o tom nikdy nerozpráva." nahodil Liam s diabolským úsmevom.
"Ó môj bože, hlavne to nie!" zaskučal Harry.
"Ale áno!" aj ja som sa diabolsky usmiala.
A tak som im rozprávala. Ako sa malý Harry bál vody z hadice, pretože si myslel, že je to ozajstný had. No a samozrejme šikovná Beth ho s ňou naháňala po celej záhrade, až kým ju na kolenách neprosil, aby prestala. Chalani mali mierne záchvaty. Harry na oplátku porozprával príbeh o tom, ako keď sme u seba spávali, vždy som musela mať zažnutú lampičku, lebo som sa bála, že ma niečo zožerie.
A potom nasledoval príbeh o tom, ako sme sa s Harrym hrali na schovku. Tesne pred tým som, ako som im to povedala vybuchla do takého rehotu, že som nemohla prestať, ale nakoniec som to zo seba nejako dostala... Ja som sa skrývala a on ma hľadal. A keď už bol blízko pri mne vyskočila som naňho. Chudák Harry sa tak naplašil až sa pocikal. Veľká škvrna vpredu na jeho nohaviciach bola neprehliadnuteľná. Chalani sa od smiechu zvíjali na zemi.
A ešte story o tom ako sa malá Beth, keď chýbal Harry v škôlke nudila, tak si zmyslela, že pôjde domov. Učiteľka totálny ignor, no takže prišla až domov, pešo, sama.
No nebola som inteligentná, dokonca som trafila.
Keď sme si poutierali slzy smiechu, Harry niečo vytiahol z vrecka...


Strange Way Of Life 4.

Konečne piatok. Neviem ako vy, ale ja som maximálne šťastná, že zajtra nejdem do tej pakárne.

Ja krava blbá som nemala nastavené tie komentáre, ale teraz už sú, tak by ma veľmi potešilo, keby ste mi zanechali svoj názor ;)

Zase taká kratšia, ale večer pridám ďalšiu :)

Btw, pridávam fotky postáv, asi tak nejak si ich predstavujem ja ;) Ale môj názor sa dosť často mení, takže keby si ich začnem predstavovať inak, hodím to sem :D ♥

Som veľmi rád, že si mi odpustila. Ani nevieš, ako si mi chýbala. Zajtra sa ozvem. xx, Harry

S príjemným pocitom som upadla do ríše snov.
Ráno som sa zase zobudila na krik. Tentokrát to bolo iba jačanie. Zdvihla som si k očiam mobil - 08:21. Počkať... Nemala som dnes niečo urobiť? A dokelu! Veď o deviatej mám byť v práci.
Rýchlo som vyštartovala s postele a najprv sa hnala sa zdrojom kriku. V izbe sedela na posteli vyplašená Nicole.
"Čo sa deje?" spýtala som sa.
"Snívalo sa mi, že všetko jedlo na svete zmizlo! Aj moje Oreo!" vysypala zo seba a pritom na mňa vyvaľovala oči. Nedalo sa na nej nesmiať.
"Zlatko, neboj sa, bol to len sen. Idem sa nachystať, musím ísť do práce."
Na prebratie som si opláchla tvár ľadovou vodou a rozčesala si vlasy. Zopla som si ich do voľného drdolu,
rozčapila som dvere na mojej skrini a iba čumela.
Nič.

Absolútne nič.

Nič.

Vôbec nič!!

NEMÁM SI ČO OBLIECŤ!
MOJA SKRIŇA JE PRÁZDNA!
AHHHHHH!
KUS POSRATÉHO NÁBYTKU, NECHUTNÁ SKRIŇA!

Och, počkať.

Táto košeľa vyzerá pekne. A k tomu tieto džínsy...

Prepáč skriňa, ja som to tak nemyslela, prosím odpusť mi, nie si kus posratého nábytku.

Kedy som sa začala rozprávať s nábytkom? Preboha. Volajte ambulanciu. Čudujem sa Nicole, že ma už dávno nezobrala k cvokárovi. Ale ona je niekedy ešte pojašenejšia než ja.
Už som nemala čas na nejaké moje úvahy, iba som si v kuchyni zjedla nejakú tyčinku, zapila to džúsom rovno z krabice a vyšla na ulicu.
Stihla som to presne na čas. Annie akurát otáčala tabuľku ZATVORENÉ na dverách.
"Prepáčte, trochu som zaspala," ospravedlňovala som sa zadychčane.
"To je v poriadku," milo sa na mňa usmiala, "a prosím, tykaj mi."
Tak sa teda začala moja letná brigáda. Pomáhala som Annie vykladať nové knihy, občas pomohla milým zákazníkom. A... celý deň som si esemeskovala s Harrym. Opisoval mi, čo robí s chalanmi. To sú blázni, určite by som si s nimi rozumela. Ja som mu zase písala o novej práci. Annie musela odísť trochu skôr, tak mi nechala kľúče. Ja som pekne o piatej zamkla obchod, obrátila sa a vzápätí do niekoho vrazila...


Beth :)

Nicole :)




štvrtok 8. marca 2012

Strange Way Of Life 3.

 Ani neviete ako ma potešilo tých pár komentov, aspoň viem že to niekto číta :) Dúfam, že budete aj naďalej :) Táto je taká kratšia a o ničom, lebo nemám veľa času, ale zajtra je piatok, tak budem písať jak divá :D :) ♥

"Ja... neviem či ti dokážem odpustiť."
"Prosím, sľubujem, že..."
Rýchlo som mu skočila do reči: "Radšej mi nič nesľubuj. Potom budem z toho nešťastná."
"Je mi to vážne, ale vážne ľúto. Nemohli by sme začať odznova? Prosím."
"Harry ja neviem. Vieš, bolo to pre mňa ťažké a keby si ma znovu opustil..."
"Naozaj ti sľubujem, že sa už nič také nestane. Prosím, ver mi."
"Dobre," súhlasila som a videla ten široký úsmev na jeho tvári,"ale iba pod jednou podmienkou." Úsmev mu povädol. "Zoberieš ma na váš koncert, chcem vidieť môjho malého Harolda vystupovať."
Rozosmial sa: "Tak to hej. A nevolaj ma Harold!"
"A bude-e-hapčí!" ajaj, vyzerá to, že som stihla už aj prechladnúť. "Harry musím ísť už do-o-hapčí! Vidíš, musím ísť domov."
"Poď k nám, chalanom to vadiť nebude."
"Nie, ja bývam iba kúsok odtiaľto. Veď sa ešte uvidíme, neboj sa."
"Tak ťa aspoň odprevadím," postavil sa a podal mi ruku. 
A tak sme sa vybrali na cestu, ja jak zmoknutá myš a ešte som pritom celú cestu kýchala. Dorazili sme k môjmu bytu.
"Už aspoň viem, kde bývaš," usmial sa. "Dala by si mi ešte tvoje číslo?" Naťukala som mu ho.
Objali sme sa a na rozlúčku mi zakričal, že zavolá. Dúfala som, že to splní. Vyšla som hore do bytu. Uprostred obývačky stála Nicole s rukami v bok.
"Ako si to predstavuješ? Vieš ako som sa o teba bála? A kde dopekla máš ten prekliaty mobil?"
"Ni-Nicole, najprv s-si musím d-dať horúcu spr-sprchu," drkotala som zubami. Pustila ma do kúpeľne. Rýchlo som so seba strhla mokré oblečko a postavila sa pod sprchu. Chvíľu som tam iba stála a nechala si stekať prúdy horúcej vody po tele. Potom som si umyla hlavu, zabalila sa do osušky a šla do mojej izby. Tam už pravdaže sedela Nicole a sledovala moje pohyby. Prisadla som si k nej.
"Tak začni, počúvam." Všetko som jej vylíčila do detailov. Iba si vzdychla a pokrútila hlavou. Vedela som, že sa na mňa nehnevá.
"A vieš čo nasleduje teraz?" spýtala som sa jej so širokým úsmevom,"no predsa Harry Potter večéééér!"
Áno, sme maximálne veľké fanúšičky HP. Divné, nie?
Natiahla som sa do pyžama, v kuchyni sme pripravili dve obrovské šálky čaju a dve misky popkornu. Zachumlali sme sa do deky na gauč a pustili tam 7 1. aj 2. časť.
Samozrejme naše obľúbené pasáže sme recitovali naspamäť.
Objavili sa záverečné titulky a ja som si natiahla chrbát. To isté spravila aj Nicole, akurát že si pri tom ešte poriadne zívla a cez to povedala: "E a ee ee aať."
"Čože?"
"Mne sa ešte nechce spať."
"Hej, to vidím."
"Ale fakt, poďme si ešte dačo kuknúť."
Tak som tam dala môj obľúbený film. Traja mušketieri s Loganom Lermanom a Orlandom Bloomom. Nicole sa mi furt čuduje, že jak sa mi môžu páčiť.
Asi v štvrťke filmu som už počula mierne pochrapkávanie. A jej sa nechce spať. Tak som to dopozerala sama a potom to vypla. Moje "jemné" zobudenie Nicole pravdaže naštvalo, ale nemala silu mi nadávať tak iba zamrmlala dobrú noc a odťapkala do postele.
Ja som ju nasledovala. Pred tým, než som sa ponorila do ríše snov, som si ešte skontrolovala mobil a našla si správu. Čakala som, že zase niečo od operátora, veď kto by mne už len písal. Bola som veľmi prekvapená, keď som si ju prečítala...

Strange Way Of Life 2.

"Elizabeth Zoey McCalleeyová! Okamžite vylez z tej postele a dostav sa do kuchyne!"
Vážne skvelý budíček, čo viac si môže človek priať? Ledva som rozlepila oči a dotackala sa za ňou.
"Nechceš mi niečo vysvetliť?" funela Nicole.
"Čo som zase spravila? Počuj, vážne nemám náladu hneď takto zrána na tvoje kecy, tak rýchlo."
"Ty a tie tvoje nočné vyžierania! Chýba tu pol krabice mlieka a moje sušienky Oreo! Prečo mi to robíš? Dobre vieš, že ich zbožňujem najviac na svete!"
"Nestraš ma,  ja že niečo vážne. Calm down, honey. Pôjdem do obchodu a kúpim ti nové, okey?"
"No tak to si myslím!"
"A koľko je vlastne hodín?"
"Asi pol dvanástej."
"Už toľko? No fajn, to máme rovno obed. Nepôjdeme do mesta?"
Súhlasila, tak som sa išla prichystať. Vykukla som z okna. Pršalo. Čo iné sa dalo čakať?
Navliekla som na seba džínsy, tričko a sveter, však nebolo veľmi zima. Obula som si tenisky a vyrazili sme.
Naša zastávka: najbližšie Nando's. Nicole to miluje.
Postával pred ním hlúčik jačiacich dievčat? Ktorá osobnosť to bude tentokrát? Predierali sme sa davom ku dverám a zrazu som ho uvidela. Stál tam, v mikine s kapucňou, po jeho kučeravých vlasoch tiekli pramienky vody. Vpil sa mi pohľadom do očí a zaplavili ma spomienky.
Malé dievča sa hrá na pieskovisku. Pristupujú k nemu iné dievčatá, posmievajú sa mu a kopú doňho piesok. Zrazu k nej pristupuje chlapec a pomáha jej. Stávajú sa z nich najlepší priatelia. 
O čosi väčšie dievča s tým istým chlapcom sediaci na hojdačke. Chlapec jej dáva pusu na líce a obaja sa červenajú.
Prvý deň základnej školy, stredná škola. Stále spolu.
A nakoniec chlapec objímajúci dievča pred tým, než odchádza do X-Factoru. Šepkajúci jej, že na ňu nikdy nezabudne....

Vrátila som sa do prítomnosti. Nikdy na mňa nezabudne. Ale zabudol. Začal sa predierať davom ku mne, ale ja som sa iba otočila a čo najrýchlejšie odtiaľ utekala.

Harry
Stála tam. Bola to naozaj ona. Chcel som sa jej ozvať, ale stratil som odvahu. Vyzeralo to, ako keby som na ňu zabudol, ale nikdy v živote. Každú chvíľu som ľutoval, že som sa jej neozval. A budem si to vyčítať do konca života. Zmenila si telefónne číslo, vymazala Facebook, Twitter. Začal som sa predierať pomedzi fanúšičky k nej, ale ona sa otočila a ušla. Snažil som sa ju sledovať,no dav ma obkľúčil a stratil som ju z dohľadu.

Beth
Odvtedy čo som ho videla, ako keby sa mi zrútil svet. Kedysi som si sľúbila, že kvôli nemu už nevyroním ani slzu. Nepodarilo sa mi to. Stala sa zo mňa chodiaca mátoha. Nicole mi pomáhala najviac ako vedela...
Našla si brigádu a ja som sa rozhodla, že sa o to pokúsim tiež. Pracovala v kaviarni oproti nášmu bytu.
Jeden večer som sa teda vybrala do mesta. Trochu som sa skultúrnila a už ma vítal vlhký letný podvečer. Zhlboka som sa nadýchla. Vzduch ku mne privial rôzne vône. Aj tú ktorú najviac milujem. Po daždi vždy všetko vonia tak sviežo. Túlala som sa uličkami Londýna. Hoci bol už celkom neskoro, po stále sa oproti mne preháňalo kopec uponáhľaných ľudí. Zrazu som uvidela oznam na malom kníhkupectve. Hľadajú predavačku. Zdalo sa mi to ako celkom dobrý nápad.
Vošla som dnu. Vyzeralo to útulne. Všade police plné najrôznejších kníh. Za pultíkom stála nejaká postaršia pani. Zistila som že sa volá Annie. Na druhý deň som mohla nastúpiť. Konečne budem vo svojom živle. Dala mi ešte nejaké papiere, ja som jej poďakovala a vydala sa na cestu domov. Iba som dúfala, že sa trafím.
S nosom zaboreným do papierov som nevnímala okolitý svet. Preto som si ani nevšimla postavy kráčajúce predo mnou a skončila som rozčapená v mláke. Papiere sa mi rozleteli kade-tade.
"Si, si v poriadku?" ozval sa známy hlas.
Pozrela som hore a tam stálo päť chalanov. A jeden z nich bol Harry.
"Ďakujem pekne, som úplne v poriadku!" vyhlásila som sarkasticky. Pozviechala som sa zo zeme. Samozrejme celá mokrá.
"Ako sa máš?" spýtal sa Harry.
Pozerala som naňho ako teľa na nové vráta.
"To myslíš vážne? Stretneme sa a ty sa ma spýtaš ako sa mám? Ľahká odpoveď. Zle. A ešte horšie keď ťa vidím!"
Tí štyria čo stáli za nim si vymenili prekvapené pohľady.
"Ja... Beth... počuj... prepáč.." začal a ja som ho prudko prerušila.
"Ani sa nenamáhaj ospravedlňovať! Vôbec nič nevieš! Nevieš čo to pre mňa bolo, čo som si prežila, keď si odišiel! Si taký neskutočný idiot Harold Edward Styles! Nikdy ťa nechcem vidieť!" Oči sa mi zaplavili slzami. Fúkal prudký vietor a ja som sa triasla od zimy. Bez toho, že by som mu venovala jediný pohľad som sa rozbehla preč. Opäť.

Harry
"Ty tĺk jeden na čo čakáš? Bež za ňou!" povedal Louis a ja som sa rozbehol. Ona sa oprela o stenu a s plačom sa zviezla na zem. Sadol som si k nej. Nadával som si aký som idiot, myslel som si že mi odpustí hneď ako ma uvidí?
Začal som svoj monológ.
"Beth, ani nevieš ako mi je to ľúto. Do konca života si budem vyčítať aký som somár, že som opustil to najlepšie dievča na svete. Prepáč, prepáč, prepáč. Myslím na teba každý deň. Je šťastná moja najlepšia kamarátka? Zabudla na mňa? O nič iné ťa nežiadam, iba o odpustenie." pozrel som na ňu.

Beth
Slzy mi stále tiekli po tvári kým som počúvala. Keď skončil, uprel na mňa tie veľké okále. Triaslo ma, aj od zimy, aj z jeho prítomnosti.
Zhlboka som sa nadýchla: "Ja...

streda 7. marca 2012

Strange Way Of Life 1.

Začneme :) Prepáčte za chyby, ešte som nematurovala, tak neviem ako to chodí ;) Veľa tam o tom neni, ale však pre istotu ;D Niekedy neskôr vám sem hodím aj fotky postáv :) Budem veľmi rada za akýkoľvek komentár, chváľte, kritizujte, čo len chcete :) ♥

..."okrem uhlíka obsahuje aj zvyšky nerozložených"... mrmlala som si popod nos a myslela na to, že to obsahuje aj zvyšky mojej trpezlivosti, tak som zatvorila zošit a unavene si pošúchala oči. Bolo presne 00:36 a ja som sa snažila do mojej dutej hlavy natlačiť chémiu. Ležala som na posteli, tvár zaborená do vankúša a snažila sa nervovo nezrútiť.
S úsmevom som sa vrátila do prítomnosti. Konečne to všetko bolo za mnou. Úspešne som odmaturovala a tým sa skončila moja stredná škola. Prihláška poslaná na medicínu. (aj za toto sa ospravedlňujem, nebudem tam písať na akú presnú školu, proste je to v Londýne :D)
A začínali mi prázdniny. Mala som v úmysle si ich poriadne užiť aj s mojou najlepšou kamoškou Nicole. Najskôr sme sa ale museli presťahovať. Do nášho malého vysnívaného bytíku v centre Londýna. Bývala som v meste Holmes Chapel s rodičmi. Aj s Nicole sme sa rozhodli osamostatniť, tak sme si (rodičia nám) kúpili byt.
Doma som sa posledný krát pozrela na moju, už prázdnu izbu, otočila som sa na päte a zdupotala dolu schodmi. Rozlúčila som sa s rodičmi. Bolo to už definitívne, všetky moje veci som mala v našom (tak krásne to znie) byte.
Naskočila som k Nicole do auta.
"Čáu, kočka!" hneď sa na mňa vrhla.
"Ahoj, kočkoš!" zasmiala som sa pri tom. Bol to taký náš žartík. Raz sme filozofovali či je to kočkoš, alebo kočičiak. Nejak to už prischlo.
Cesta ubehla dosť rýchlo. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali hore schodmi.
"Tak..." nadýchla som sa strčila kľúč do dierky.
Náš byt vyzeral úžasne.
Útulná kuchynka nás hneď vítala svojím úsmevom. Polovičná stena ju oddeľovala od jedálenského stolu a obývačky. Potom tam boli troje dverí, ktoré viedli do kúpeľne a dvoch izieb. Moja bola celá biela a na jednej stene bola červeno-čierna tapeta. Nicolina izba mala modré steny a na jednej bola tapeta New Yorku.
Začali sme sa vybaľovať. Skoro všetky veci sme si tam priniesli už predtým.
Najskôr putovalo oblečenie do skríň, pár drobností na zútulnenie. A nakoniec prišli na rad knihy. Obidve sme veľké čitateľky, tak si asi viete predstaviť koľko kníh sme prevlákali. Polovicu steny v obývačke tvorila knižnica. Mali sme dosť času si ich usporiadať podľa obľúbenosti.
Skrinky v kuchyni doslova pišťali po tom, aby sme do nich dali nejaký riad. Tak sa rozhodlo - vyrážame smer Ikea.
Náš odlišný vkus, samozrejme, spôsobil pár hádok.
"Vezmem tieto, vyzerajú pekne," ozvala som sa, keď sme stáli pri regáloch s pohármi.
"Ale veď tie sú úplne obyčajné, vezmi radšej tieto!" protestovala Nicole.
"Jžš, vôbec nemáš vkus!" dala som do košíka tie moje.
"Tak fajn!" prehlásila naštvane a pobrala sa smerom ku pokladniam.
Povzdychla som si, nakoniec zobrala tie jej a rozbehla sa za ňou. Vedela som, že by kvôli tomu mohla na mňa urazená aj mesiac.
Našla som ju, ako stojí pri rámikoch na fotky. Keď zbadala čo mám v košíku, zoširoka sa usmiala a strčila mi popod nos dva rámiky.
"Čo myslíš, tento, či tento?"
"A na čo ti to bude?" spýtala som sa jej so zdvihnutým obočím.
"No, vieš čo budem ich vyhadzovať von z okna ľudom na hlavy!"
"Ahá, tak v tom prípade ber tento, určite budú radšej, keď posledná vec, ktorú uvidia pred smrťou nebude vyzerať hentak ohavne."
"Máš pravdu," zasmiala sa a už sme naozaj museli ísť pri pokladňu.
Po ceste domov sme sa ešte zastavili v potravinách. Nakúpili sme jedla jak na dva mesiace. Ale ako poznám Nicole, nevydrží nám to ani týždeň. Je to taký náš žrút a pritom je ako slíž.
Konečne sme dorazili domov. Unavene som sa hodila do postele, ani som sa nenamáhala prezliecť a už som spala ako bábätko. Keby viem, čo sa stane na druhý deň, určite by som sa tak neponáhľala.

utorok 6. marca 2012

Vitaj? ;)

Takže ...kde sa piesok lial a voda sypala, za siedmimi horami, za siedmimi dolami... no dobre už ste asi všetci prestali čítať, dostanem sa k pointe :D

Tuto môj jediný spoločník v posledných dňoch (mozgovitý útvar v mojej hlave, aj keď občas pochybujem, že ho tam mám) za mňa rozhodol, že si založím blog :)

Pravdepodobne to bude divné, lenže taký je už celý môj život :)
Začnem pridávať poviedky o One Direction :)
Už existuje veľa takých stránok, no ja dúfam, že práve tá moja sa Ti bude páčiť, neznámy prišelec :)

Kecy, kecy, blá, blá, to poznáme všetci, ale ešte by som chcela poznamenať, že určite by ma potešil sem-tam ňáky komentík, aby som vedela či to má vôbec zmysel :)

                                                                                                                                ...Vaša Katie ♥