Ako vynahradenie tu máte teda extra dlhú časť ;)
Inak, myslím, že aj napriek tomu, že mám vymyslenú zápletku, táto poviedka bude mať len okolo 20-30 dielov? Neviem, ešte to premyslím :))
Enjoy!♥
Enjoy!♥
Netrvalo dlho a so Zaynom sme si opäť vyrazili von. Presviedčala
som ho, že mi úplne stačí normálne kino, až nakoniec ustúpil. Ani neviem, na
aký film sme vlastne šli, pretože som bola znovu vykoľajená zo Zaynovej
blízkosti. Jedli sme spoločný popkorn a vždy keď sa nám dotkli ruky,
prebehol mnou elektrický prúd. Občas sa môj pohľad stretol s tým jeho a on
sa tak nádherne usmial, v očiach mu zahrali iskričky. Vtedy som mala
neskutočnú chuť vrhnúť sa naňho, a už nikdy ho nepustiť.
Po skončení sme sa ešte rozhodli, že pôjdeme na zmrzlinu. Aj
s našimi kornútikmi sme prešli k neďalekej fontáne. Keď sme
prechádzali okolo reštaurácie, zazrela som známu postavu. Mama? A oproti nej
sedel nejaký muž.
To nie je možné. Mama by mi predsa povedala, keby si našla
priateľa. Preboha. Mozog mi začal pracovať na plné obrátky, ako som vymýšľala
rôzne varianty možnej katastrofy.
A počkať... nemala mama byť na služobnej ceste? Takže
takto vyzerajú služobné cesty?
Z rozjímania ma vytrhol až Zayn. „Mad, počúvaš ma vôbec?“
„Prepáč, zamyslela som sa. Asi by som už mala ísť,“ pozrela som naňho. Mierne zovrel pery a zamračil sa.
„Prepáč, zamyslela som sa. Asi by som už mala ísť,“ pozrela som naňho. Mierne zovrel pery a zamračil sa.
„V poriadku,“ povedal odmeranejšie a postavil sa.
Cez cestu som mala zase plnú hlavu mamy. Prečo by mi
klamala? Hovoríme si všetko. A čo keď mi ho chce predstaviť? Pri tej
predstave ma striaslo.
Zayn mlčal, ja tiež. Skazila som to, a nebola som si
istá, či je dôležitejšia mama, alebo on. Pred domom som sa pritisla k Zaynovi,
on chvíľu strnulo stál. Nakoniec ma objal aj on.
„Zavolám ti,“ bola moja rozlúčka a potom som zmizla vo dverách.
Na internete som sa Zaynovi ešte raz ospravedlnila a potom
mu objasnila situáciu.
Dohodli sme sa na piatok, vraj sa mám pripraviť, príde po mňa
autom. Chcela som zistiť, že kam pôjdeme, povedal len neurčito, že do prírody.
Mama mi iba párkrát zavolala, vraj sa má dobre a práca jej
ide od ruky. Jasné, práca. Mala by sa vrátiť v nedeľu, potom ju rozhodne
vyspovedám.
V piatok som sa teda vychystala. Navliekla som sa do
džínsov, obyčajného bieleho trička a tenisiek. Nedočkavo som postávala v kuchyni
a vyzerala ho cez okno, a keď zatrúbil pred naším domom, už som bola
dávno vonku.
„Ahoj,“ na privítanie som ho objala.
„Ako sa máš?“ spýtal sa, upierajúc pohľad na cestu, keď sa
auto pomaly rozbiehalo.
„Dnes skvelo, a ty?“
„Hneď lepšie,“ pousmial sa.
„Kam vlastne ideme?“ dobiedzala som.
„Nechaj sa prekvapiť.“
„Neznášam prekvapenia,“ šomrala som si popod nos a sledovala krajinu ubiehajúcu okolo. O chvíľu sme sa dostali z rušného Bradfordu do malebnej krajinky, ako z pohľadnice. Polia, lúky, občas nejaká farma.
„Neznášam prekvapenia,“ šomrala som si popod nos a sledovala krajinu ubiehajúcu okolo. O chvíľu sme sa dostali z rušného Bradfordu do malebnej krajinky, ako z pohľadnice. Polia, lúky, občas nejaká farma.
Zayn niekam odbočil, ani som to nezaregistrovala a zaparkoval
v tieni pod stromom.
„Odtiaľto už pôjdeme pešo.“ Povedal, keď som vystúpila som a rozhliadala
sa okolo. Malá cestička viedla niekam cez kríky, vyzeralo, že sme úplne
odrezaní od sveta. Okrem nás tam bolo ešte jedno auto. Zayn otvoril kufor, začal
z neho vyberať veci a podávať mi ich do rúk.
Držala som deky, a na ich vrchu sa nebezpečne hompáľal
piknikový kôš.
Zayn mi ho zobral a niesol ešte jednu tašku. Zamieril k tej
cestičke a ja po menšom zaváhaní za ním. Nebol tam hustý porast, no cez
stromy som nedovidela, kam vlastne ideme.
Keď sme sa vynorili na voľnom priestranstve, neverila som
vlastným očiam. Nachádzali sme sa pri neveľkom jazere, od ktorého sa odrážali lúče
zapadajúceho slnka. Zayn položil veci na zem a pomohla som mu rozprestrieť
deky, tesne pri vode.
„Je tu krásne,“ povedala som, keď sme sa usadili.
„Dedko nás sem brával, keď som bol menší,“ povedal a ľahol
si na chrbát. Po chvíli som sa k nemu pridala. Ležali sme vedľa seba, chrbty
rúk sa nám takmer dotýkali.
Zízala som na oblohu, ako sa po nej premávali nadýchané
oblaky. Nastalo ticho, no nebolo nepríjemné. Naše myšlienky sa skrátka uberali
iným smerom. Narušoval to iba jemný špľachot vody o breh, a štebotanie
vtákov pred tým, než sa odoberú ku spánku.
Zayn prekonal tú vzdialenosť medzi našimi rukami a preplietol
si so mnou prsty. Srdce sa mi rozbúchalo, a v žalúdku som nemala
jedného motýľa, ale rovno celý roj. Jemne mi prechádzal palcom po ruke a ja
som sa išla roztopiť od blaha. A to spôsobil iba jeden dotyk.
Ani jeden z nás nemal potrebu prerušovať pokoj, no mne
začalo tŕpnuť telo. Posadila som sa a Zayn tiež. Natiahol sa po tašku a tým
prerušil náš kontakt. Vylovil odtiaľ volejbalovú loptu a spýtavo na mňa
pozrel. Namiesto odpovede som mu ju vytrhla a rýchlo sa postavila. Vyzula
som si tenisky a bosá sa postavila na trávu. On odo mňa o kúsok cúvol
a začali sme si jemne pinkať.
Nejakým nedopatrením sa mi po chvíli podarilo loptu odpáliť
rovno do jazera. Zayn zobral konár a začal ju loviť, než by odplávala veľmi ďaleko.
Naťahoval sa po ňu, a keď už ju skoro mal, stratil
rovnováhu a zrútil sa do vody. Vyprskla som do
smiechu a sledovala som, ako preplával po loptu a pokúšal sa dostať na
breh. Z vlasov mu kvapkalo a jeho namosúrený výraz ma rozosmial ešte
viac.
„Pomôž miii,“ žobronil, až som sa nakoniec zľutovala a podala
mu ruku. No on ma potiahol do vody za ním. Potom mi už do smiechu veľmi nebolo,
namiesto toho sa rozosmial Zayn. Šplechla som mu vodu do tváre a pobavene sa
dívala na jeho prekvapenú tvár, až kým mi to nevrátil.
Jašili sme sa ako malé deti, no potom zašlo slnko a ochladilo
sa. Dostali sme sa na breh, mokrí ako myši.
Zayn našťastie vytiahol z tašky osušky a jednu po
mne hodil. Potom si vyzliekol tričko a sušil sa. Zízala som naňho ako
bezprízorná. On si naozaj vyzliekol tričko. Čudovala som sa, že mi nezačali z úst
tiecť sliny. Spamätala som sa, až keď si natiahol suché tričko. Prezliekol si
aj nohavice a ja som stále nemenila svoju polohu.
„Vždy pripravený,“ pozrel na mňa a ja som prudko
potriasla hlavou. Ukázala som na svoje oblečenie.
„A ja?“ zdvihla som obočie. Chvíľu si ma prehliadal.
„Kľudne by si mohla zostať takto,“ zaškeril sa, no potom mi
podal jeho mikinu. Otočila som sa mu chrbtom a vyzliekla si mokré tričko,
čo sa mi lepilo na kožu. Rýchlo som sa obliekla a zistila, že Zayn niekam
zmizol.
Po chvíli sa vynoril z lesa, nesúc plnú náruč dreva. Keď sme ho
nazbierali dostatočne, postavili sme malú pyramídu, do priestoru, ktorý tam bol
na oheň.
„A teraz to zapálime ako, kameňom?“ ironicky som
poznamenala.
„Čo myslíš, na takú podstatnú vec predsa nezabudnem,“
zamával mi pod nosom zápalkami.
A tak keď sme mali oheň, Zayn ešte vytiahol keksíky a marshmallows.
„Ty počúvaj ma, to čo všetko tu máš?“
„Ako vravím, vždy pripravený,“ uškrnul sa. Ja ešte v mokrých džínsoch som natiahla nohy k ohňu a pomaličky sa sušila.
„Ako vravím, vždy pripravený,“ uškrnul sa. Ja ešte v mokrých džínsoch som natiahla nohy k ohňu a pomaličky sa sušila.
V tichosti sme sledovali, ako plamene oblizujú drevo a napchávali
sa sladkým. Keď som dojedla, zložila som si nohy pod seba a pritúlila sa k Zaynovi.
Rukou ma objal okolo pásu a položil si hlavu na moje plece.
Keď plamene pomaly dohasínali, skontrolovala som hodinky.
„Zayn, už bude pomaly polnoc. Mali by sme ísť,“ ozvala som
sa.
„Máš pravdu,“ prisvedčil a začal sa dvíhať. Zbalili sme
si veci, našťastie už som bola suchá a vyrazili sme domov. Pred mojím
domom Zayn nechal bežať motor a prešiel mi otvoriť dvere.
„Ďakujem, za všetko,“ pousmiala som sa.
„Aj ja ďakujem,“ povedal Zayn a zastrčil mi prameň
vlasov za ucho. Naklonil sa bližšie k mojim perám. V tej chvíli sa
však na konci ulice zjavilo auto a osvetlilo nás jasným svetlom. Odkašľala
som si a objala ho.
„Vidíme sa,“ rozlúčil sa a nasadol do auta. Omámene som
sa za ním dívala a uvedomila si, že mám na sebe ešte stále jeho mikinu. Jeho
vôňa sa na nej držala ako kliešť a opantávala mi zmysly.
Ani neviem, ako sa mi podarilo strčiť kľúč do dierky a dostať
sa do sprchy. Ešte stále mimo som sa zabalila do Zaynovej mikiny a zaspala.
Ja viem, že Zayn sa bojí vody, alebo nevie plávať, alebo čo :D Ale je to vymyslené, tak si môžme domyslieť aj toto :)
Ľúbim vás! :-*
Je to velmy pekne :))
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
OdstrániťNádherná časť ;))) Je už len slintám kedy sa dostanú k tomu bozku, zatiaľ sa im to nejako extra nedarí :DDD A aj keď kratšiu tak prosíím pridaj ešte zajtra, teraz to už od teba nemožem chcieť :)
OdpovedaťOdstrániť*Evush*
to veru nie :DD prepáč, že som nepridala :( a ďakujem:)
Odstrániťúplne by som zabudla, že nevie plávať, keby si to nenapísala :) nádherné :*
OdpovedaťOdstrániť----Kika----
ďakujeem :-*
OdstrániťAž dnes som sa dostala k tomuto blogu, to mi je trošku ľúto. Veľmi sa mi to páči. Krásne to je napísané =D len tak ďalej =D
OdpovedaťOdstrániťto vážne? :D ďakujem :D
OdstrániťNááádheráá :) och kráása..a budem sa tváriť že sa Zayn vody nebojí :)
OdpovedaťOdstrániťSuper! Všetky príbehy sú proste super!
OdpovedaťOdstrániťale nepreháňaj :) ďakujem!
Odstrániť