Forever♥

A máme tu ďalšiu jednodielovku :) Táto je písaná trochu iným spôsob, hádam to všetci pochopíte :) Hope you'll like it ;)♥


Zúrivo som krájala mrkvu na maličké kúsky a postupne ich hádzala do omáčky. Dusno v kuchyni spôsobovalo, že mi na čele naskákali maličké kvapôčky potu. Chrbtom ruky som ich zotrela a pokračovala v práci. Už len pol hodinu, už len pol hodinu. Bol to záchytný bod, o ktorý som sa opierala. Dookola som si to opakovala v hlave. Musím tu vydržať. Keby nemusím, vypadnem čo najskôr. No ledva splácam nájomné. Preto musím byť zamestnaná v tejto reštaurácii. Práca sa mi zháňala dosť ťažko, ale keby viem, čo ma tu čaká, ani sem nejdem.
"Suzanne, kde je to mäso?" ozval sa ostrý hlas mojej šéfovej.
"Ešte chvíľku," zakričala som naspäť. Jeden z problémov. Druhým sú moji spolupracovníci, snáď okrem Hannah. Je jediná podpora, nanešťastie práve dnes nepracovala. Bola som v kuchyni úplne sama, vraj, "Nie je tu už veľa ľudí, môžete ísť domov, Suzanne to dokončí."
Zťažka som si povzdychla a rýchlo miešala omáčku. Kvapka mi frkla na ruku. Mykla som sa, keď mi popálila kožu, ale pokračovala som ďalej. Stáva sa to často. Po rukách som mala menšie, aj väčšie jazvy z popálenín. Zaujate som si prezerala ruky, až kým som nezačula syčanie.
"Doriti," zamrmlala som a odokryla polievku, ktorá sa varila na vedľajšej platni.
Omáčku som odstavila z ohňa a vzala panvicu do ruky. Poliala som mäso pripravené na tanieri a ešte sa to snažila nejak naaranžovať. Zrazu sa mi pri uchu ozval hlas.
"Nechaj to tak, je to už dosť dobré." Skoro som zinfarktovala. Otočila som sa k narušiteľovi tvárou. Prekvapilo ma, ako blízko pri mne stojí a automaticky som cúvala. Akurát že som nemala kam.
"Niall, čo tu opäť robíš? Nevravela som ti snáď už stokrát, že z toho bude problém, keby..." Nestihla som dokončiť.
"Keby ma tu našla šéfka? Ešte sa to nestalo, tak sa neboj," žiarivo sa usmial a ja som sa stratila v tých najmodrejších očiach na svete.
Naklonil svoju tvár bližšie k mojej. Na pokožke som cítila jeho dych.
"Suzanne! Hostia čakajú," šéfová sa blížila smerom ku mne.
"Rýchlo, sem," sykla som na Nialla a strčila ho pod pult. Snažila som sa ho zakryť telom a otočila som sa smerom k nej.
"S kým sa to rozprávaš?" nahnevane sliedila očami po miestnosti.
"Ja ehm... no ja... som si ehm, spievala," vyčarovala som úsmev.
"Tak už to viacej nerob. A nevyškieraj sa na mňa. Kde je to jedlo?"
"Tu," posunula som taniere bližšie k nej.
"Vezmem to. Môžeš ísť, ale len pre tentokrát," pohrozila mi prstom, otočila sa na päte a odkráčala.
"Fúh, to bolo o chlp," povedala som, keď Niall vyšiel spod pulta, a zazrela som naňho.
"Tak, kde sme to skončili?" spýtal sa a urobil krok smerom ku mne.
"Ja..." zrazu som sa zastavila, keď sa mi zatočila hlava. Rozmazalo sa mi pred očami a chytila som sa pultu, aby som nespadla. Moju hlavu zaplavili obrazy.

°°°
Oprela som sa rukami o dosku a vyzrela von z okna. Pomaly sa zmrákalo, a hostia prichádzali. Po kuchyni sa šírila lahodná vôňa jedla pripravovaného na veľkolepú hostinu. Pozvaní boli šľachtici z šíreho okolia.
Zrazu som začula kroky. Rýchlo som si utrela ruky do zástery, zobrala nôž a tvárila sa, že krájam uhorku na úhľadné plátky. Okolo pása ma oblapili pevné ruky. Zvrtla som sa a pri pohľade do tých očí sa mi rozbúchalo srdce.
"Genevieve, nemohol som sa dočkať okamihu, kedy Vás opäť uvidím."
"Pane, nemali by ste tu byť. Už sa to začína," vyhŕkla som a uhla pohľadom.
"A prečo nie? Ja vás ľúb..." priložila som mu prst na pery.
"Pššt. Nemôžme byť spolu," povedala som a snažila sa vykrútiť z jeho objatia. Na to ma stisol ešte silnejšie.
"Mne je to jedno. Chcel som sa Vás spýtať na ten ples. Poctíte ma Vašou prítomnosťou?" prehrabol si rukou blonďavé vlasy.
"Prečo mi to robíte? Nemôžem tam ísť a Vy to dobre viete," odvrátila som sa od neho. Chytil mi rukou bradu a prudko ma pritiahol k nemu.
"Vyriešime to," šepol a naklonil sa ku mne.
"Genevieve, už je to hotové?" ozval sa hlas mojej pani, ktorá riadila celú kuchyňu.
"Musíte ísť," povedala som a tlačila Ethana smerom k dverám.
"Porozprávam sa so sestrou, dostanem vás tam. Sľubujem," hovoril rýchlo.
"Dobre, ale naozaj už choďte," znervóznela som a vytlačila ho zo zadných dverí. Zabuchla som ich práve včas.

°°°

"Su, všetko je okej?" spýtal sa Niall starostlivo.
"Hej, len sa mi zatočila hlava." Horúčkovite som premýšľala. Čo to dopekla bolo? Ja som bola ona, a on bol Niall? Ale to predsa nemôže byť tak. Nevadí, budem sa tým zaoberať neskôr.
"Môžem ťa odprevadiť domov?"
Prevrátila som oči. "Tak poď," chytila som ho za ruku a ťahala z kuchyne. Po ceste som si vyzliekla zásteru a schmatla z vešiaka kabát.
"Pôjdeš so mnou na maturiťák?" opýtal sa Niall, keď sme stáli pred mojím bytom. To ako ešte nikoho nezohnal?
"Niall, ja tam nejdem."
"Prosíím," hodil na mňa psie oči.
"Niall, nechodíme spolu. A aj tak si tam nemám čo vziať."
"Tak spolu môžme začať chodiť. A šaty, to je ten najmenší problém. Zajtra ma čakaj," žmurkol a už ho nebolo.
Potriasla som hlavou a otvorila dvere do môjho skromného bytíku. Hneď ako som sa zvalila na pohovku a zatvorila oči, zase sa ma zmocnil ten čudný pocit.

°°°
"Rýchlo, oblečte si toto," prikázala mi Haydee, Ethanova sestra.
"Ale... prečo to všetko robíte?" povedala som, keď som sa súkala do drahých, zamatových šiat.
"Pretože vás mám rada." Ona sa zase obliekala do tých mojich, slúžkovských. Zamazala si tvár múkou, a rozstrapatila vlasy. Nasadila si čepiec a spokojne sa pousmiala. Mne dala na tvár masku. "No tak, choďte už, brat vás očakáva."
"Ďakujem," ešte som jej šepla a vyrazila po dlhej chodbe. Opatrne som otvorila dvere do tanečnej sály a vkĺzla dnu. Rozhliadala som sa v dave ľudí, až kým som ho nezbadala na opačnej strane miestnosti, presne v tej istej chvíli ako on mňa.

°°°
"Niall, to predsa nemôžem prijať," povedala som zhrozene. Dívala som sa na dlhé, krémové šaty. Určite boli poriadne drahé. Ale on si to mohol dovoliť.
"Neblázni, ples začína o hodinu. Prosím, na kolenách prosím." On si naozaj kľakol? Až tak mu na mne záleží? Pff, Suzanne, nerob si nádeje.
"Fajn," vytrhla som mu ich z rúk a šla sa obliecť. "Počkaj tu," obzrela som sa ešte pred tým, než som sa zatvorila v kúpeľni. Stál tam, ležérne sa opierajúc o zárubňu, v tmavomodrom obleku, ktorý mu zvýrazňoval oči. Zaplesla som za sebou dvere a oprela sa o ne chrbtom. Bože, je taký krásny.
Rýchlo som na seba navliekla tie šaty, vypla si vlasy a jemne sa nalíčila.
"Tak?" spýtala som sa, keď som vyšla a otočila sa okolo svojej osi.
"Si prekrásna," povedal Niall, chytil ma za predlaktie a vyviedol z bytu.
Na plese sme sa ponorili do víru tancujúcich. Opäť sa mi zatočila hlava.

°°°
Začali sme sa k sebe predierať, stretli sme sa presne uprostred miestnosti.
"Dnes vyzeráte vskutku očarujúco," uklonil sa a pobozkal ma na ruku. Aj ja som si jemne nadvihla šaty v slušnom úklone. Začali sme tancovať.
Celý svet sa pre mňa zastavil, existoval len Ethan. Zrazu som zacítila v boku ostré pichnutie. Než som sa spamätala, valila sa mi z neho krv. Spadla by som na zem, nebyť toho, že ma Ethan zachytil.
Začula som hlasy. "To nie je ona!" Vyzerá to, že som zachránila Haydee život. Pri tom pomyslení som sa usmiala.
"Neopustite ma, prosím. Zostaňte som mnou," šepla som a vyhľadala jeho oči, naplnené slzami.
"Navždy," prisľúbil. Potom sa nado mnou uzavrela temnota.

°°°
Och, už zase. Myslím, že som to pochopila. Bol to môj život v minulosti a toto akýsi odkaz. Niall sa vrátil v podobe dnešného Nialla a opäť sme sa našli. Takto to má byť.
Pritiahol si ma bližšie, tak tesno, že by sa medzi nás nevošla ani kreditka.
Sklonil sa k mojim perám, a telom mi prebehla prudká energia. Zabudla som dýchať, zabudla som na všetko. V hlave sa mi ozývalo jedno slovo. Navždy.

Fakt dúfam, že ste to pochopili :D V najhoršom pridám dátumy :D

Páčila sa?:) xx