Strange Way Of Life 22.

Dnes len taká kratšia, som v Tatrách :) V ďalších dňoch sa mi možno niečo podarí pridať, ale nič nesľubujem ;)♥

"Nicole, požičiaš mi auto?" hodila som na ňu prosebný pohľad.
"A na čo? Kam ideš?"
"Do Holmes Chapel, všetko ti potom vysvetlím, ale potrebujem vypadnúť. Prosím."
Hodila mi kľúče a ja som s víťazoslávnym úsmevom bežala k autu.
V piatok večer bolo na ceste dosť vodičov, ale nevadilo mi to. Spievala som si, aby som prišla na iné myšlienky, riešiť to budem až tam. ´
Zamierila som si to rovno k dedkovmu domu. Privítal ma vrúcnym objatím.
"Bola si za rodičmi?" spýtal sa.
"Nie, potrebujem si niečo vybaviť. Nebude ti vadiť, keď pôjdem hore?"

Najskôr som si prezerala babičkine kresby. Šlo jej to naozaj úžasne. Potom som listovala v rodinných albumoch, hľadala nejakú odpoveď. Ruka mi zastavila nad babičkiným denníkom. Posledná stránka bola prázdna a ja som sa opäť od zúfalstva rozplakala. Neviem, čo som čakala, že nájdem. Možno nejaký odkaz, radu. Slzy kvapkali na papier a na mieste, kam dopadli sa objavoval atrament, formoval sa do slov.
Počúvaj svoje srdce.
"Babi?" šepla som. Žiadna odpoveď. Mám snáď halucinácie? Slová zmizli tak rýchlo, ako sa objavili a ja som prstom prešla po úplne suchej stránke.
Nestačí to. Musím odísť niekam inam, usporiadať si to všetko. Všetko som vrátila späť na miesto a s hlbokým povzdychom zamierila na letisko.