Strange Way Of Life 20.

Aj tak s ňou nie som spokojná ;) Enjoy :)♥♥
Vrátila som sa domov. Teda vlastne do môjho a Liamovho domčeka. Nevedela som ani, ako sa k nemu mám chovať. V kútiku duše som cítila, že ho ľúbim, ale nemohla som sa k tomu prinútiť. Myslela som len na Harryho. Ty tupaňa prestaň! Ľúbiš Liama, si s ním zasnúbená! nadávala som si v duchu. Ale nepamätám si to. Čo mám spraviť? Svadba sa odložila na neurčito, ako som si už domyslela.
Liam už vôbec nevedel ako sa ku mne má chovať. Pred spaním si zobral zo spálne paplón a zišiel do obývačky. Chcela som ho zastaviť, ale iba som ako taká krava sedela posteli a hypnotizovala stenu. Som zo seba taká zmätená. Síce mi vysvetlili, ako sa to všetko stalo, ale neviem, čo som cítila. Ako keby strácam samu seba. Komu mám veriť? Ani som si neuvedomila, že som začala plakať. Skrútila som sa pod paplónom, rukami si objala kolená a snažila sa zaspať.
Ráno som odťapkala do kuchyne, kde ma čakali lievance a lístoček od Liama. Stálo na ňom, že sa vráti až večer.
Naliala som si do poháru pomarančový džús a z obývačky si zobrala knihu. Bosá som precupkala k hojdacej sieti a pohodlne sa usalašila. Až o tri hodiny som si uvedomila, že na mňa praží slnko a škvŕka mi v bruchu. Vrátila som sa dnu a začala s prípravou obedu. Nachystala som si iba zeleninový šalát, na nič iné som nemala chuť. Sadla som si za jedálenský stôl a pozorne som si prehliadala každý detail. Tamtie závesy som určite vyberala ja a televízor sem dal určite Liam. Snažila som sa spomenúť kedy, ale nič neprichádzalo. Žiadny náznak, ani útržok spomienky, ktorá by mi napovedala, že sa mi to všetko iba nesníva.
Potom som si do prehrávača dala CD Eda Sheerana a upratala celý dom. Dotýkala som sa vecí, akoby mi to pomohlo oživiť spomienky. Bola som už zúfalá, na nič som si nepamätala. Na stole som zbadala Liamovu voňavku, tak som si privoňala. Zatvorila som oči a zrazu sa mi pred očami vynoril obraz, ako si ju odbaluje a hneď nastrieka na krk a ja ho ovoniavam.
Otvorili sa vchodové dvere. "Som domáá!" kričal Liam.
Rýchlo som sa za ním rozbehla. "Ja... dala som ti ju k narodeninám však?" ukázala som mu voňavku.
"No, áno dala. Ako v... Už si si spomenula?" vyhŕkol.
"Nie tak celkom, vynoril sa mi pred očami jeden obraz, keď som zacítila tú vôňu," šťastne som sa usmievala. Cúvala som do obývačky, aby som naňho mala výhľad a potkla som sa o sedačku. Dopadla som rovno na roh stolíka a narazila si ľavý spánok. Liam sa ku mne hneď zohol. "Si v poriadku?"
No ja som ho nevnímala, ponorila som sa do sveta náhlych spomienok. Prichádzali rad za radom, úplne od začiatku.