Strange Way Of Life 23.

Fúú, poviem vám, tatranský vzduch ma vážne vyčerpáva :) Som rada, že sa mi podarilo napísať aspoň toto :) Hope you'll like it ;)♥♥
Prechádzala som po rozhorúčenej pláži, pomedzi prsty sa mi tlačili zrnká piesku. Na prste sa mi hompáľali letné sandále a okolo členkov poletovali dlhé šaty. Očarene som sledovala ako slnko padá rovno do nekonečného oceánu. Nechala som jemné vlnky obmývať mi chodidlá a vychutnávala si ten pocit.
Na letisku som si vzala prvý let na ktorý som naďabila. Bol práve do Španielska. Ušla som od toho všetkého a v hlave sa mi konečne podarilo usporiadať si rozlietané myšlienky.
Mobil som mala vypnutý, bolo mi jedno kto sa o mňa bude báť. Nebolo to správne, ale skrátka potrebovala som pauzu.
Nadýchla som sa slaného vzduchu a sadla si na zem. Presýpala som piesok z jednej ruky do druhej a želala si byť jedným zo zrniek. Mimovoľne sa mi pohybovala ruka a potom som sa pozrela na môj výtvor. Bolo to asi desať srdiečok. Nie som normálna. Rýchlym pohybom som to zotrela a postavila sa. Prešla som z piesku na ešte horúcejší betón a opatrnými krokmi našla cestu do hotela.
Po ceste ma upútala pozvánka na plážovú diskotéku. Povedala som si, prečo nie? Potrebujem sa odviazať. V izbe som si iba vzala kabelku a vyrazila.
Pri bare som si dala prvý drink a potom som sa zamiešala do davu. Tancovala som s pár chalanmi, jeden mi kúpil ďalší drink a potom ďalší. Nevnímala som nič, iba búšenie hudby v hlave a miernu otupenosť spôsobenú alkoholom. Jeden obzvlášť šarmantný mladík ma pozval na izbu. Nechala som sa odviesť a zasypávať náruživými bozkami. V hlave sa mi ozval hlások, že to nie je správne. A čo? Mám kopu možností, doma ma síce čakajú dvaja výnimoční chlapci, ale toto je len na jednu noc. Ráno zmiznem a nikto si nič nebude pamätať. Ani som nemala veľmi čas nad tým rozmýšľať a už som ležala nahá v jeho náručí.
Zobudila som sa na to, že mi niekto plesol po tvári. Pootvorila som oči a vedľa seba zbadala ležať hnedovlasého chalana. Dokonca ani neviem jeho meno. Eric? Enrico? Odtlačila som jeho ruku a opatrne sa posadila. Trieštilo mi v hlave, ale matne som si spomínala na včerajšiu noc. Telá natlačené na sebe, teplá ruka zvierajúca moju a ťahajúca ma za sebou. Preboha, čo som to spravila? Nikto sa to nikdy nesmie dozvedieť, zaprisahávala som sa v duchu. Potichu som na seba natiahla moje veci a mrkla na hodinky. Pol šiestej? Ospalo som sa vytackala z toho hotela a snažila sa zorientovať. Našťastie som bola len kúsok od môjho.
Spomenula som si, že mi letí lietadlo. Rýchlo som sa zbalila, nemala som veľa vecí. Akurát pár navyše, čo som si tu dokúpila. Potlačila som zívnutie a zavolala si taxík. Cestu domov som prespala a v Londýne som si našla odparkované auto. Až teraz ma napadlo, aký strach museli všetci ostatní mať, keď som na víkend zmizla. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa psychicky pripraviť na stretnutie s Liamom a Harrym.

Tu je aj outfit, vlastne dva, nevedela som sa rozhodnúť, že ktorý pasuje lepšie ;) Však posúďte sami :)