Strange Way Of Life 24.

Teraz je trošku kratšia, neskôr pridám ďalšiu, okolo tej 17:00-18:00 ;)

Upreli sa na mňa oči všetkých, čo sedeli v obývačke a vzápätí na mňa vyhŕkli asi sto otázok o tom, že kde som bola a prečo som nezdvíhala mobil.
"Hey guys!" snažila som sa ich prekričať. "Hlavné je, že som už doma, nestresujte, som v poriadku."
Zamkla som sa v izbe a ignorovala naliehavé klopania. Pritisla som si na uši vankúš a uvedomila som si, že mám opäť v hlave zmätok. Nie toto nedovolím. Mala som sa porozprávať aspoň s Nicole, v poslednom čase som ju dosť zanedbávala. Ale vynahradím jej to potom.
"Beth... Všetci už odišli a ja budem pred tvojimi dverami sedieť, až pokiaľ neotvoríš. Prosím." ozval sa za dverami Harryho hlas.
Nereagovala som. Počula som, ako vzdychol a potom sa zošuchol popri dverách na zem. Prevalila som sa na chrbát a zízala do stropu, ako keby mi mohol nejako pomôcť. Zobudila som sa až keď na hodinkách svietilo 01:23. Chcelo sa mi ísť strašne na vecko, tak som sa snažila otvoriť dvere a potom som zistila, že to nejde. Ach jasné, Harry. Strčila som do nich trochu silnejšie a cez malú medzeru som videla, že Harry sa pomrvil.
"Harold! sykla som.
"Čo je? Čo je?" strhol sa.
"Uhni, ty tupec!"
Odsunul sa na bok a ja som utekala do kúpeľne. Keď som vyšla Harry nebol na chodbe, ale v mojej posteli.
"Ja som vedel, že otvoríš!" zamrmlal.
"Harry, ja viem, že na to nie je vhodná doba, ale musíme sa porozprávať."
"Hmm. Však hovor, ja ťa počúvam," vravel so zatvorenými očami.
"Edward!" dala som mu "jemnú" facku na prebratie.
"Vrav, čo sa deje?" teraz aspoň predstieral záujem.

ospalý Harry :D