Strange Way Of Life 31.

Fuh, normálne som sa zapotila pri písaní tejto časti :D Aj mi to trvalo nejako dlho, no nič :) Dúfam, že sa bude páčiť ;)

Btw, celý večer fičím na TOMTO ;) Nejak ma to inšpiruje :)

Zobudila som sa v manželskej posteli. Vedľa mňa ešte spal Liam. V noci ma musel preniesť. Aký je len sladký, keď spí, rozplývala som sa ho a sledovala dokonalé črty jeho tváre. Všetky chmáre zmizli a nahradil ich uvoľnený výraz. Tečie mu slina? Potichu som sa začala smiať a zahryzla do vankúša, aby som ho nezobudila. Opatrne som sa postavila a našľapovala na drevenú dlážku. Občas zavŕzgala, takže kým som prešla ku dverám trvalo mi to asi dve minúty. Po každom zvuku som sa pozrela na Liama, strašne krásne spal a keby ho zobudím mám po divadle.
Rozhodla som sa ísť na prehliadku domu. Objavila som pár krásnych izieb a kúpeľní. Odostrela som dlhé závesy v obývačke a odhalila celú presklenenú stenu. Ako to, že som si to predtým nevšimla? Až potom ma uchvátil výhľad.
Ponad zelené kopce, na ktorých bol hustý porast som dovidela až na oceán. Spenené čiapočky modrastých vĺn prudko narážali do skál na pobreží. Vyšla som von na drevenú terasu a vychutnávala si ten pohľad. Ani neviem, ako dlho som tam stála, ale začínalo mi byť chladno, tak som si to zamierila do kuchyne.
V chladničke boli veci, čo sme nakúpili a rozhodla som sa spraviť volské oká so slaninou, klobásou a šampiňónmi. Typické anglické raňajky. Keď som zalievala kávu, počula som iba spokojné poťahovanie nosom a za ním nasledovalo: "Čo to tu tak krásne vonia?" Liam vošiel do kuchyne a objal ma okolo pása.
"No hádaj," otočila som sa k nemu a pobozkala ho na nos. Nespokojne zamrnčal a naklonil sa k mojim perám. Po chvíli som ho odtlačila.
"Liam, poď jesť, potom môžme pokračovať," zasmiala som sa.
Naložila som mu na tanier jedlo a odpoklonkovala ho do jedálne. Ja som si zobrala iba šálku kávy a posadila so oproti nemu. So spokojným výrazom som ho sledovala.
"Čo je?" zamračil sa a pozrel na svoje tričko a potom späť na mňa. "Mám niečo na tvári?" Pokrútila som hlavou.
"Nie, ale dnes ma nejako baví ťa sledovať. Ešte stále som sa ťa nenabažila."
Iba zdvihol obočie a znovu sa venoval svojim raňajkám. Potom od seba odsunul prázdny tanier.
"Bolo to výborné láska," usmieval sa a roztiahol ruky. Neskutočne mi v tej chvíli pripomínal macka. Usadila som sa na jeho kolená, zaborila si hlavu do jeho pleca a vdychovala tú známu vôňu.
"Čo budeme dnes robiť?" spýtala som sa.
"Mohli by sme sa tu ísť popozerať. Zišli by sme dolu do mesta a mohli pohľadať nejakú reštauráciu, kde by sme spravili svadobnú hostinu. A keď nie, rozhodneme sa inak."
"Fajn. Asi by som sa mala ísť obliecť. Ale mne je tu dobre," pomrvila som sa a pobozkala Liama na pery.

Nakoniec sme sa nachystali a vyrazili. Prechádzali sme sa po meste a obdivovali malé obchodíky a kaviarne natisnuté na seba. Nebolo tu veľa ľudí, nikto Liama nespoznal. Pre istotu sme však obaja mali veľké slnečné okuliare, Liam šiltovku a ja klobúk. Cez malý park sme prešli na pláž. Liam to tu už trochu poznal, bol tu už párkrát. Na pláži som zostala stáť uchvátená pohľadom, čo sa mi naskytol. Oceán zblízka vyzeral ešte krajšie. Ruka v ruke sme prechádzali plážou, po ceste stretali bežcov.
"Páči sa mi tu. Veľmi," povedala som Liamovi, keď sme sa vracali do auta.
"To som rád," usmial sa.
Vyviezli sme sa naspäť do kopca, ale tentoraz trochu inam. Liam zastal pred nejakou reštauráciou.
"Napadlo ma, že tu by bola hostina."
Po podrobnejšom preskúmaní som zvážila, že by to šlo. Poradíme sa ešte s rodičmi, ale viem, že budú súhlasiť. Je to vážne krásne miesto. Najedli sme sa tam a potom sme sa vrátili domov.
"A teraz čo?" spýtal sa Liam.
"Poďme von."
"Von? A kam?"
"Tam," ukázala som rukou na zelenú pastvinu.
"A čo tam?"
"Bože Liam, prestaň s tými otázkami. Skrátka sa oblečieme a pôjdeme na prechádzku!"
"Ale mne sa nechce," nahodil psie oči.
"No mne áno. Tak idem sama," vyhlásila som.
Čakala som, že sa nakoniec obetuje, ale nič. Iba mykol plecami a sadol si pred telku. Fajn, ako chce! Zobrala som si sveter a zamierila cez trávnik, oči upierajúc na oceán.