Ľúbim vás!! :-*
...„Prepáčte, mohol by som si objednať?“ spýtal sa nejaký
chlap, čo stál za mnou, s nepríjemným výrazom. Pokrútila som hlavou a otočila sa k Becce.
„Tak dík,“ povedala som a odobrala sa domov. Pred
kaviarňou som do niekoho opäť vrazila.
„No to snáď nie,“ začula som povedomý hlas. To je ten
chalan! Osud, či náhoda?
Sklesnuto som zdvihla som pohľad a zase som sa stratila v jeho očiach.
Sklesnuto som zdvihla som pohľad a zase som sa stratila v jeho očiach.
„Nehľadáš náhodou niečo?“ spýtal sa a pred nosom mi
zamával mojím mobilom.
„Panebože, ďakujem!“
„No Pánboh síce nie som, ale nemáš začo,“ uškrnul sa na mňa.
„Prepáč, už musím ísť. Ešte raz vďaka.“ Nemohla som tam s ním dlhšie stáť, lebo by som sa naňho vrhla, alebo tresla nejakú kravinu. Jediné na čo som mohla myslieť bolo uslintané oooo.
„Prepáč, už musím ísť. Ešte raz vďaka.“ Nemohla som tam s ním dlhšie stáť, lebo by som sa naňho vrhla, alebo tresla nejakú kravinu. Jediné na čo som mohla myslieť bolo uslintané oooo.
V duchu som výskala. Nestratila som ho! Niekedy mám
pocit, že mi na mojich veciach záleží viac ako na vlastnom zdraví.
„Počkaj, ani neviem tvoje meno!“ kričal za mnou.
„Madison!“ otočila som sa k nemu. V obyčajnom
čiernom tričku a džínsoch vyzeral neodolateľne. Liz budem mať čo
rozprávať.
Celú cestu som nemyslela na nič iné, len na neho. Dokonca aj
holub na streche mal jeho tvár. Tak som sa zasnívala, že som si nevšimla stĺp
predo mnou.
„Au!“ pošúchala som si čelo, a stlačila si hrču, ako keby
sa dala zatlačiť späť do hlavy. Pre istotu som si dala ešte aj facku, aby som sa
spamätala. Je to iba chalan. Ale krásny chalan. Preboha Madison, spamätaj sa. Videla si ho dvakrát v živote...
Nejako som sa už dostala domov, a to som si uvedomila,
až keď som musela loviť kľúče z tašky.
„Accio kľúče“ zahundrala som si pod nos. Hej, keby to tak
fungovalo. No tu nie som v Rokforte.
Tašku som hodila do predsiene a vyzula si tenisky.
Nemala som na nič chuť, tak som si iba vzala jablko a vyšla do mojej izby.
My sme vlastne mali jednoposchodový dom, ale na vrchu sme spravili jednu
okrúhlu miestnosť, aj s kúpeľnou a šatníkom pre mňa.
Okno so širokým parapetom, na ktorom som mala vankúše,
poskytovalo výhľad do záhrady. Nebola veľmi veľká, ale dobre sa mi
v nej premýšľalo.
Preto som si zobrala z poličky Pýchu a Predsudok,
z obývačky deku a natiahla sa v tráve. Snažila som sa začítať,
ale písmenká mi stále poletovali pred očami. Keď som prečítala tú istú vetu už
asi po piaty krát, vzdala som to a hlavu si položila na knihu. Myšlienky
sa mi stále uberali za tými očami, vlasmi a telom. Ako v inom svete. Ani som sa ho nespýtala
na meno. A už sa s ním asi nikdy nestretnem. I keď toto mesto
nie je až také veľké, a ja dúfam v zázrak, bola moja posledná
myšlienka, predtým, než som zaspala.
Zobudila som sa až na otváranie garážových dverí. Slnko už
skoro zapadalo, jeho posledné lúče ma šteklili na pokožke.
Vlhkú deku som oprášila a poskladala.
Vlhkú deku som oprášila a poskladala.
„Maddie?“ ozvalo sa z terasy. Mame som jedinej
dovolila, aby ma tak volala.
„Ahoj mami!“ povedala som a dala jej pusu na líce. „Ako
bolo?“
„Ani sa nepýtaj,“ povzdychla si a prevrátila očami. „Som strašne unavená, pôjdem si ľahnúť.“ Posledné slovo zaniklo v škvŕkaní môjho žalúdka. „Och, skoro by som zabudla. Pozri sa do kuchyne,“ žmurkla na mňa a zmizla v dverách.
„Ani sa nepýtaj,“ povzdychla si a prevrátila očami. „Som strašne unavená, pôjdem si ľahnúť.“ Posledné slovo zaniklo v škvŕkaní môjho žalúdka. „Och, skoro by som zabudla. Pozri sa do kuchyne,“ žmurkla na mňa a zmizla v dverách.
Deku som odložila a knihu si položila na stolík v obývačke.
Prešla som do kuchyne a radostne zvýskla. Nákup!
Z tašiek som všetko povykladala a keď som zbadala
moje obľúbené lasagne, skoro som sa rozčapila na plafóne. Keď je človek
hladný...
Kým sa lasagne zohrievali v trúbe, sadla som si pri
telku. O chvíľu sa celým domom začala šíriť príjemná vôňa. Žalúdok sa
ozval ešte hlasnejšie.
„Neboj sa zlatíčko, už len chvíľku,“ upokojujúco som ho
hladila. Nie som normálna.
Aspoň toto ma dokázalo vytrhnúť z mojich myšlienok na Pána
Nádherného. Tak som ho pomenovala. A teraz, keď som si naňho spomenula, už
neprestanem. Hlupaňa...
Konečne som sa mohla najesť. Bolo to síce strašne horúce,
mne to však nevadilo. Čo ale môj jazyk? Strčila som si prvé sústo do úst a vzápätí
začala poskakovať. Horúce! Prebehla som k umývadlu a napustila si ľadovú
vodu. Vypila som to na jeden krát.
"Všetko mám dokonale premyslené," vzdychla som a radšej to nechala chvíľu tak.
"Všetko mám dokonale premyslené," vzdychla som a radšej to nechala chvíľu tak.
Keď som sa konečne mohla najesť, moje myšlienky sa uberali
iba jedným smerom. Skvelý život. A potom som zistila, že zajtra bude opäť
škola. Nálada mi klesla o pár stupňov.
Neochotne som sa odvliekla do mojej izby a na posteli
si rozložila knihy.
Zbadala som, že mi zasvietil mobil. Snáď nová esemeska!...
Och, a ešte som chcela, že sme prekonali 20 000 návštev! Keď som pred viac ako dvomi mesiacmi zakladala tento blog, ani som v to nedúfala! ĎAKUJEM!!♥
Och, a ešte som chcela, že sme prekonali 20 000 návštev! Keď som pred viac ako dvomi mesiacmi zakladala tento blog, ani som v to nedúfala! ĎAKUJEM!!♥
ze accio kluce :D :D ine smiechy, ani u mna to nefunguje :( kto je ten pan Nadherny?? kokos, to su ine nervy, ja chcem vediet, kto to je! dokonale!
OdpovedaťOdstrániť----Kika----
uvidíííš :) ďakujem:P
OdstrániťWaaw!!!...ty nám ani za svet nepovieš,kto tam bude!!! wrrr...rýchlo ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťEli
nepoviem :D ani sa to tak skoro nedozviete :DD ale nie, však ešte uvidím :D
Odstrániťpan nadherny bude harry ze ? :) ze ano :)
OdpovedaťOdstrániťnechaj sa prekvapiť :)
Odstrániťmám tušák, že že kto to bude, ale nechám sa prekvapiť... :) btw, 20 000 návštev? :O môžem sa zakopať k zemskému jadru z opačnej strany a aj tak nebudem dosť nezahanbená....Pani Spisovateľka!♥
OdpovedaťOdstrániťale prosím ťa:) ty píšeš oveľa lepšie než ja, honey♥
Odstrániťa presne tak, nechaj sa prekvapiť :D a kto myslíš, že to bude? :)
mohol by to byt Harry :) ale myslím si že to bude Louis ..:D .holub na streche :DDD hned som si spomenula na Louisa :d vlasne dúfam že to bude on :D .inak krásne .-Klaudia :)
OdpovedaťOdstrániťnooo, dúfaj :DD a ďakujem:)
Odstrániťale to naťahuješ ako gumu na Harryho trenkách !! :D
OdpovedaťOdstrániťTy chceš zabiť mňa , ja teba , to je super :D
Takže rýchlo ďalšiu , nech viem , o koho sa jedná !! :D
ja viem, darling :) ale musíím :D
OdstrániťKeď ty provokuješ s tvojím "ale nebudem nič prezrádzať," zatiaľ čo nám tam ponaznačuješ všeličo a potom že nezabi ťa :DD
ďalšia bude asi zajtra:P x
uškrtím ťa? zase naťahuješ? :D potvorka :D .. úžasné to je!! ;)
OdpovedaťOdstrániťzase :DD ďakujem! x
OdstrániťVšak bol Pán Dokonalý inteligentný a odpísal si jej číslo? :) Katie, prepáč mi to, nekomentujem ťa, nestíham ale čítam! Fuuurt fuurt všetko! *_*
OdpovedaťOdstrániťty mi snáď vidíš do hlavy! :D uvidííš :) to je v pohode:)
Odstrániťto je jasné že si odpísal jej čislo! :D to bude liam! snad! :D
OdpovedaťOdstrániť