Strange Way Of Life 18 2/2

No... je to divné, ja viem :) Ale všetko sa vysvetlí, nebojte sa :)

Stále nie som s touto časťou spokojná, ale čo už narobím? :) Hope you'll like it ;)♥♥
Teda, aspoň som si myslela, že som zomrela. Počula som množstvo hlasov, ale ako keby prichádzali z obrovskej diaľky.
"Elizabeth, nesmieš to vzdať, rozumieš?!" Ani obrovská zúfalosť v tom hlase ma nemohla vytrhnúť z tranzu. Nemohla som sa hýbať, nemohla som kričať, že budem v poriadku. Cítila som silné búšenie v ľavom spánku a potom ticho.
Neviem, ako dlho som bojovala sama so sebou, jediné čo viem je, že som si priala zomrieť, i keď ma ubíjala skutočnosť, že na svete nechám všetkých, čo milujem. Pred očami sa mi objavovali tváre. Moja rodina, Nicole a chlapci. Moji chlapci. Opäť som chcela kričať, ale nejaká neznáma sila ma pripútala k zemi.

Oslepilo ma ostré biele svetlo. Prudko som otvorila oči a vzápätí ich prižmúrila. Nadýchla som sa sterilného nemocničného pachu a zaostrila na osobu sediacu pri posteli.
"Liam? Kde je Harry?"
Zdalo sa mi to, alebo som v jeho očiach zazrela zúfalstvo a bolesť?
"Harry je doma. Ja som tu s tebou. Nepamätáš si?"
Čo si mám pamätať? "On je predsa môj priateľ, nie? Mal by tu so mnou byť."
Nie, nezdalo sa mi to. Bolesť v jeho očiach je ešte výraznejšia a teraz sa tam objavili slzy.
"Ty si to vážne nepamätáš," šepol skôr pre seba, ako pre mňa. "Si so mnou zasnúbená a čakáme die..." tu sa mu zlomil hlas. Opatrne mi zdvihol k očiam moju ruku a na prste sa zablysol krásny prsteň s diamantom uprostred. Bol mi voľný, asi som veľa schudla.
Nechápavo som sa naň mračila a pohľad mi zaletel na brucho. Dieťatko? Tak kde mám potom vypuklé bruško? A vtedy mi to došlo.
"Nie," šepla som a oči sa mi zaliali slzami.
Liam sa postavil zo stoličky a pobral sa k dverám. Ešte sa na mňa obzrel, akoby chcel niečo povedať, ale nakoniec stlačil kľučku a vyšiel z izby. Chcela som naňho zakričať, nech zostane a vysvetlí mi to, no hlas ma zradil.
Slzy mi stekali po spánkoch do vlasov a chcela som si ich utrieť, no nemala som silu zdvihnúť ruku.
Ja chodím s Harrym. Ako je možné, že som zasnúbená s Liamom a čakali sme dieťa? Minulý čas v tej vete ma zabolel. Ničomu som nerozumela. Čo sa to dopekla deje? Z chodby bolo počuť zvýšený hlas, asi Liama. Vošiel dnu aj s doktorom.
"Pán doktor, ktorý je rok?" chcela som povedať poriadne nahlas, no iba som zachripela.
"2017," usmial sa na mňa.
"To nie je možné, je rok 2012!"

Liam
Vyhľadal som jej doktora.
"Povedali ste, že si to bude pamätať!" skríkol som naňho.
"Ukľudnite sa pán Payne, povedal som, že si to možno bude pamätať. Ako je na tom?"
"Vyzerá to, že sa vrátila do obdobia pred piatimi rokmi. A práve prišla na to, že čakala dieťa a už ho nemá."
Myslí si, že chodí s Harrym a mňa neľúbi. Prečo je to tak? Musel som ju skoro stratiť a teraz je už úplne mimo dosahu. Je tu síce ešte nádej, že si spomenie, ale je veľmi malá. Držím sa jej ako topiaci slamky. Strašne v to dúfam, milujem ju.