Strange Way Of Life 10.

Desiata časť :) Priznám sa, myslela som, že to vzdám po prvých pár častiach a budem sa tváriť, že tento blog nikdy neexistoval :) No teraz to pre mňa znamená veľa, dúfam, že mi táto nálada vydrží :) Strašne by ste ma potešili, keby necháte nejaký komentár, aby som vedela, či to má ešte vôbec zmysel ;)
Ešte som chcela, že ďakujem za takého skvelého umelca ako je Ed Sheeran, bez neho by som zo seba asi nedostala ani slovko :)♥
Toto je ešte dokončenie Harryho pohľadu a rozlúčka :) Nechcelo sa mi tam dávať nejaké rozhovory, tak je to také divné, snáď že sa nenahneváte :) Ľúbim vás, čitateľky moje ;)♥♥♥♥

Rozhodol som sa však, povedať jej to až keď sa vrátime. No a ešte toto. Zabudol som sa jej akosi zmieniť, že o dva dni odchádzame na dva mesiace preč.
Zobrala to celkom dobre, ale neviem, či ja to zvládnem. Už som si tak zvykol na jej prítomnosť. Ešteže existuje skype.

A bol tu deň D, teda skôr deň odchodu 1D.
Stál som pri aute a netrpezlivo klopal nohou. Chalanom to strašne lezie na nervy, ale ja nemôžem za to, že som nervózny. Nemali sme už veľa času, Niall ešte pobehoval po dome a hľadal zvyšné jedlo, ktoré by si zobral do lietadla. Zayn panikáril, lebo mu nechceli držať vlasy a navyše, keď som mu dával do auta kufor, spadol mi na nohu. Až mi slzy vyhŕkli, nabalil si toho ako na pol roka, nie na dva mesiace.
Louis do mňa stále niečo hustil, ale nepočúval som ho. Nakoniec do mňa začal šťuchať, aby som sa mu venoval, tak som naňho zhúkol a už mi dal pokoj. Teraz bude síce urazený, no mne je to jedno, hlavne nech už vypadneme.
Jedine Liam bol pokojný a pomáhal mi, spolu so šoférom, nakladať veci do auta.
Konečne sme vyrazili a zastavili sme sa ešte pre Beth a Nicole, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť na letisku. Samozrejme, bola tam masa paparazzov a fanúšičiek. Ja toho Liama raz za tweetovanie zabijem, hneď tam všetko zavesí. Hodil som na neho vražedný pohľad, ale iba zasyčal: "Ja som to tentokrát nebol, prisahám."

Kým sme sa nimi predrali, stihli sme rozdať pár úsmevov, fotiek a autogramov. Beth s Nicole za nami prišli neskôr, keď už bolo po všetkom.
Stáli sme pri bráne, ktorá viedla do nákupnej zóny a vchodov do lietadla. So všetkými sa rozlúčili, ja som Beth objal tak silno, že som ju skoro rozpučil a nadýchol sa jej vône. Ešte som kútikom oka zazrel Nialla a Nicole a už sme trielili ďalej. Posledný pohľad, posledné zakývanie. Tak mi bude chýbať. Myslím, že dva mesiace sú dosť dlhá doba na to, aby som si premyslel, čo bude s nami ďalej.

Nicole
S Niallom som sa cítila naozaj dobre, tak ako už dlho s nikým nie. Rozumeli sme si takmer vo všetkom. Vyšli sme si von a to nie iba párkrát, trávili sme spolu každú voľnú chvíľu. Chalani mali blbé narážky, no my sme vedeli ako to je. Boli sme stále iba kamaráti, ale vedela som, že sa to čoskoro zmení. Sľúbila som si, že sa už nespálim, no dám tomu ešte šancu. Ak ma Niall niekedy sklame... Na to som ani nechcela pomyslieť. Rozprávala som sa o tom aj s Beth a ona mi poradila, že ak k nemu ničo cítim, nemala by som to skrývať, a mala by som veriť, že to bude v poriadku. Ja som jej zase na oplátku povedala, čo si myslím o nej a o Harrym, že ona by si mala tiež zobrať k srdcu svoju radu.  Že vraj sa s ním porozpráva keď sa vrátia, za dva mesiace.
Šli sme s nimi na letisko. Rozlúčila som sa zo všetkými chalanmi, Nialla som si nechala nakoniec. Silno som sa k nemu pritisla, tvár si zaborila do jeho hrude. Keď som zdvihla pohľad, úplne sa mi vpil do očí a ja som sa nechala unášať emóciami. Nahla som sa a zľahka priložila moje pery na tie jeho. Prebehla mnou elektrina, v hlave ohňostroje, a rýchlo som sa odtiahla, lebo som vedela, že by som to už nikdy nedokázala. Posledný krát som sa naňho usmiala a už odchádzali...