Strange Way Of Life 2.

"Elizabeth Zoey McCalleeyová! Okamžite vylez z tej postele a dostav sa do kuchyne!"
Vážne skvelý budíček, čo viac si môže človek priať? Ledva som rozlepila oči a dotackala sa za ňou.
"Nechceš mi niečo vysvetliť?" funela Nicole.
"Čo som zase spravila? Počuj, vážne nemám náladu hneď takto zrána na tvoje kecy, tak rýchlo."
"Ty a tie tvoje nočné vyžierania! Chýba tu pol krabice mlieka a moje sušienky Oreo! Prečo mi to robíš? Dobre vieš, že ich zbožňujem najviac na svete!"
"Nestraš ma,  ja že niečo vážne. Calm down, honey. Pôjdem do obchodu a kúpim ti nové, okey?"
"No tak to si myslím!"

"A koľko je vlastne hodín?"
"Asi pol dvanástej."
"Už toľko? No fajn, to máme rovno obed. Nepôjdeme do mesta?"
Súhlasila, tak som sa išla prichystať. Vykukla som z okna. Pršalo. Čo iné sa dalo čakať?
Navliekla som na seba džínsy, tričko a sveter, však nebolo veľmi zima. Obula som si tenisky a vyrazili sme.
Naša zastávka: najbližšie Nando's. Nicole to miluje.
Postával pred ním hlúčik jačiacich dievčat? Ktorá osobnosť to bude tentokrát? Predierali sme sa davom ku dverám a zrazu som ho uvidela. Stál tam, v mikine s kapucňou, po jeho kučeravých vlasoch tiekli pramienky vody. Vpil sa mi pohľadom do očí a zaplavili ma spomienky.

Malé dievča sa hrá na pieskovisku. Pristupujú k nemu iné dievčatá, posmievajú sa mu a kopú doňho piesok. Zrazu k nej pristupuje chlapec a pomáha jej. Stávajú sa z nich najlepší priatelia. 

O čosi väčšie dievča s tým istým chlapcom sediaci na hojdačke. Chlapec jej dáva pusu na líce a obaja sa červenajú.
Prvý deň základnej školy, stredná škola. Stále spolu.
A nakoniec chlapec objímajúci dievča pred tým, než odchádza do X-Factoru. Šepkajúci jej, že na ňu nikdy nezabudne....

Vrátila som sa do prítomnosti. Nikdy na mňa nezabudne. Ale zabudol. Začal sa predierať davom ku mne, ale ja som sa iba otočila a čo najrýchlejšie odtiaľ utekala.

Harry
Stála tam. Bola to naozaj ona. Chcel som sa jej ozvať, ale stratil som odvahu. Vyzeralo to, ako keby som na ňu zabudol, ale nikdy v živote. Každú chvíľu som ľutoval, že som sa jej neozval. A budem si to vyčítať do konca života. Zmenila si telefónne číslo, vymazala Facebook, Twitter. Začal som sa predierať pomedzi fanúšičky k nej, ale ona sa otočila a ušla. Snažil som sa ju sledovať,no dav ma obkľúčil a stratil som ju z dohľadu.

Beth

Odvtedy čo som ho videla, ako keby sa mi zrútil svet. Kedysi som si sľúbila, že kvôli nemu už nevyroním ani slzu. Nepodarilo sa mi to. Stala sa zo mňa chodiaca mátoha. Nicole mi pomáhala najviac ako vedela...
Našla si brigádu a ja som sa rozhodla, že sa o to pokúsim tiež. Pracovala v kaviarni oproti nášmu bytu.
Jeden večer som sa teda vybrala do mesta. Trochu som sa skultúrnila a už ma vítal vlhký letný podvečer. Zhlboka som sa nadýchla. Vzduch ku mne privial rôzne vône. Aj tú ktorú najviac milujem. Po daždi vždy všetko vonia tak sviežo. Túlala som sa uličkami Londýna. Hoci bol už celkom neskoro, po stále sa oproti mne preháňalo kopec uponáhľaných ľudí. Zrazu som uvidela oznam na malom kníhkupectve. Hľadajú predavačku. Zdalo sa mi to ako celkom dobrý nápad.
Vošla som dnu. Vyzeralo to útulne. Všade police plné najrôznejších kníh. Za pultíkom stála nejaká postaršia pani. Zistila som že sa volá Annie. Na druhý deň som mohla nastúpiť. Konečne budem vo svojom živle. Dala mi ešte nejaké papiere, ja som jej poďakovala a vydala sa na cestu domov. Iba som dúfala, že sa trafím.
S nosom zaboreným do papierov som nevnímala okolitý svet. Preto som si ani nevšimla postavy kráčajúce predo mnou a skončila som rozčapená v mláke. Papiere sa mi rozleteli kade-tade.
"Si, si v poriadku?" ozval sa známy hlas.
Pozrela som hore a tam stálo päť chalanov. A jeden z nich bol Harry.
"Ďakujem pekne, som úplne v poriadku!" vyhlásila som sarkasticky. Pozviechala som sa zo zeme. Samozrejme celá mokrá.
"Ako sa máš?" spýtal sa Harry.
Pozerala som naňho ako teľa na nové vráta.
"To myslíš vážne? Stretneme sa a ty sa ma spýtaš ako sa mám? Ľahká odpoveď. Zle. A ešte horšie keď ťa vidím!"
Tí štyria čo stáli za nim si vymenili prekvapené pohľady.
"Ja... Beth... počuj... prepáč.." začal a ja som ho prudko prerušila.
"Ani sa nenamáhaj ospravedlňovať! Vôbec nič nevieš! Nevieš čo to pre mňa bolo, čo som si prežila, keď si odišiel! Si taký neskutočný idiot Harold Edward Styles! Nikdy ťa nechcem vidieť!" Oči sa mi zaplavili slzami. Fúkal prudký vietor a ja som sa triasla od zimy. Bez toho, že by som mu venovala jediný pohľad som sa rozbehla preč. Opäť.

Harry
"Ty tĺk jeden na čo čakáš? Bež za ňou!" povedal Louis a ja som sa rozbehol. Ona sa oprela o stenu a s plačom sa zviezla na zem. Sadol som si k nej. Nadával som si aký som idiot, myslel som si že mi odpustí hneď ako ma uvidí?
Začal som svoj monológ.
"Beth, ani nevieš ako mi je to ľúto. Do konca života si budem vyčítať aký som somár, že som opustil to najlepšie dievča na svete. Prepáč, prepáč, prepáč. Myslím na teba každý deň. Je šťastná moja najlepšia kamarátka? Zabudla na mňa? O nič iné ťa nežiadam, iba o odpustenie." pozrel som na ňu.

Beth
Slzy mi stále tiekli po tvári kým som počúvala. Keď skončil, uprel na mňa tie veľké okále. Triaslo ma, aj od zimy, aj z jeho prítomnosti.
Zhlboka som sa nadýchla: "Ja...