Strange Way Of Life 11.

Dnes som viac nestihla, oco ma vyháňa z počítaču, asi ma porazí! :/
Zajtra sa budem snažiť písať, konečne piatok!
A prepáčte za takú divnú časť, spackala som to asi za pol hodinu :)
Nezabudnite na komentáár ;)♥♥♥♥

Beth
A tak sme osameli. Skončili sa aj letné prázdniny a s Nicole sme nastúpili do školy. Prijali ma na medicínu a Nicole študovala psychológiu. Po večeroch pracovala v kaviarničke, ale ja som odišla z kníhkupectva, vôbec mi nezostal čas. Často som myslela na Harryho, ako sa asi má, čo robí.
Jeden upršaný večer som sedela v kresle, v jednej ruke zvierala šálku s pariacim sa čajom a druhou otvárala knihu. Cez plecia som mala prehodenú kockovanú deku a stále som si odhŕňala neposlušné pramienky vlasov z tváre. Na stolíku som mala položený notebook a čakala na hovor od Harryho. Začula som na ulici parkovať auto. Zdvihla som pohľad od knihy a pozrela na okno. Stekali po ňom kvapky a predbiehali sa, ktorá skončí prvá na parapete. Razili si cestu cez ostatné, vpíjali sa jedna do druhej. Ako malá som si vždy predstavovala, že sú to slzy anjelov, ktorí plačú pre tých, čo zomreli a nepoznajú lásku. No bože, už zase začínam byť rozcítená, to tie romány!
O chvíľu mi ukázalo prichádzajúci hovor od KučeraváPonožka. Ešte stále nechápem čo ho to napadlo. Vyhovára sa, že bol vtedy ešte malý. To isto, pamätala by som si to.
"Hi guyzz!" už som sa na nich škerila. Všetci piati nasáčkovaní na jednej posteli pred webkou.
"No čo, ako škola?" smial sa Liam, pretože sledoval ako sa Zayn obzerá dolu, tam kde môžeš vidieť seba.
"Ale čo tu riešime mňa? Vy hovorte ako!"
"Celé je to šialené..." začal Harry, ale nemohol pokračovať pretože ho prerušil Louis: "Áno, dobre vieme že si šialený, ale to ona počúvať určite nechce. Predstav si mrkvička, že v tomto poondiatom hoteli mi nechcú vydať čerstvo ostrúhanú mrkvu!" nahodil zhrozený výraz. Vážne by z neho bol skvelý herec. Pristúpila som aj ja na jeho hru. Napodobnila som jeho výraz a prehlásila: "To nie je možné, že veľkému Tommovi nechcú dať mrkvu!"
"Hej a navyše..." teraz zase prerušil Louisa Harry: "A von, Tomlinson! Aj vy všetci ostatní, chcem sa s ňou normálne porozprávať!" Ozvali sa výkriky typu "To je jeho vina!" alebo "A musím?", ale Harryho vražedný pohľad ich donútil postaviť sa a odísť. "My sa ešte vrátime!" počula som Nialla kričať za dverami.
"Tak mi teda povedz niečo o škole."
"Však som ti minule vravela všetko čo sa dalo. Vážne vrav, ako koncerty?"
"Je to neskutočný zážitok, stále si to užívame, aj keď sme tam stáli veľakrát, pred toľkými fanúšičkami,... moment zvoní mi mobil," vzdialil sa od obrazovky.
"Áno Paul, budeme tam. Dobre. Dobre. Maj sa."
Na tvári sa mu rozlial smutný výraz. Sklopil pohľad do zeme a šepol: "Musím ísť, to bol Paul, manažér. Je mi to ľúto."
"To nevadí, netráp sa."
"Ale mňa to mrzí. Nabudúce sa porozprávame dlhšie sľubujem."
"Dobre. Už iba dva týždne," snažila som sa zadržiavať slzy.
"Najdlhšie v mojom živote. Chýbaš mi."
"Aj ty mne," posledný krát som sa na neho usmiala pred tým, než sa mi slzy preliali cez okraj viečok a rýchlo som zrušila hovor. Trhane som sa nadýchla a snažila sa upokojiť. Presunula som sa na sedačku a pustila si film Já, padouch. Milujem tú rozprávku. Schúlila som sa do klbka a objala si kolená. Ani som sa nenazdala a už som opäť bola v ríši snov.