Strange Way Of Life 3.

 Ani neviete ako ma potešilo tých pár komentov, aspoň viem že to niekto číta :) Dúfam, že budete aj naďalej :) Táto je taká kratšia a o ničom, lebo nemám veľa času, ale zajtra je piatok, tak budem písať jak divá :D :) ♥

"Ja... neviem či ti dokážem odpustiť."
"Prosím, sľubujem, že..."
Rýchlo som mu skočila do reči: "Radšej mi nič nesľubuj. Potom budem z toho nešťastná."
"Je mi to vážne, ale vážne ľúto. Nemohli by sme začať odznova? Prosím."
"Harry ja neviem. Vieš, bolo to pre mňa ťažké a keby si ma znovu opustil..."
"Naozaj ti sľubujem, že sa už nič také nestane. Prosím, ver mi."
"Dobre," súhlasila som a videla ten široký úsmev na jeho tvári,"ale iba pod jednou podmienkou." Úsmev mu povädol. "Zoberieš ma na váš koncert, chcem vidieť môjho malého Harolda vystupovať."
Rozosmial sa: "Tak to hej. A nevolaj ma Harold!"
"A bude-e-hapčí!" ajaj, vyzerá to, že som stihla už aj prechladnúť. "Harry musím ísť už do-o-hapčí! Vidíš, musím ísť domov."
"Poď k nám, chalanom to vadiť nebude."
"Nie, ja bývam iba kúsok odtiaľto. Veď sa ešte uvidíme, neboj sa."
"Tak ťa aspoň odprevadím," postavil sa a podal mi ruku. 

A tak sme sa vybrali na cestu, ja jak zmoknutá myš a ešte som pritom celú cestu kýchala. Dorazili sme k môjmu bytu.
"Už aspoň viem, kde bývaš," usmial sa. "Dala by si mi ešte tvoje číslo?" Naťukala som mu ho.
Objali sme sa a na rozlúčku mi zakričal, že zavolá. Dúfala som, že to splní. Vyšla som hore do bytu. Uprostred obývačky stála Nicole s rukami v bok.
"Ako si to predstavuješ? Vieš ako som sa o teba bála? A kde dopekla máš ten prekliaty mobil?"
"Ni-Nicole, najprv s-si musím d-dať horúcu spr-sprchu," drkotala som zubami. Pustila ma do kúpeľne. Rýchlo som so seba strhla mokré oblečko a postavila sa pod sprchu. Chvíľu som tam iba stála a nechala si stekať prúdy horúcej vody po tele. Potom som si umyla hlavu, zabalila sa do osušky a šla do mojej izby. Tam už pravdaže sedela Nicole a sledovala moje pohyby. Prisadla som si k nej.
"Tak začni, počúvam." Všetko som jej vylíčila do detailov. Iba si vzdychla a pokrútila hlavou. Vedela som, že sa na mňa nehnevá.
"A vieš čo nasleduje teraz?" spýtala som sa jej so širokým úsmevom,"no predsa Harry Potter večéééér!"
Áno, sme maximálne veľké fanúšičky HP. Divné, nie?
Natiahla som sa do pyžama, v kuchyni sme pripravili dve obrovské šálky čaju a dve misky popkornu. Zachumlali sme sa do deky na gauč a pustili tam 7 1. aj 2. časť.
Samozrejme naše obľúbené pasáže sme recitovali naspamäť.
Objavili sa záverečné titulky a ja som si natiahla chrbát. To isté spravila aj Nicole, akurát že si pri tom ešte poriadne zívla a cez to povedala: "E a ee ee aať."
"Čože?"
"Mne sa ešte nechce spať."
"Hej, to vidím."
"Ale fakt, poďme si ešte dačo kuknúť."
Tak som tam dala môj obľúbený film. Traja mušketieri s Loganom Lermanom a Orlandom Bloomom. Nicole sa mi furt čuduje, že jak sa mi môžu páčiť.
Asi v štvrťke filmu som už počula mierne pochrapkávanie. A jej sa nechce spať. Tak som to dopozerala sama a potom to vypla. Moje "jemné" zobudenie Nicole pravdaže naštvalo, ale nemala silu mi nadávať tak iba zamrmlala dobrú noc a odťapkala do postele.
Ja som ju nasledovala. Pred tým, než som sa ponorila do ríše snov, som si ešte skontrolovala mobil a našla si správu. Čakala som, že zase niečo od operátora, veď kto by mne už len písal. Bola som veľmi prekvapená, keď som si ju prečítala...