Strange Way Of Life 6.

Prvá vec: neznášam upratovanie. A to som robila celý deň. Teraz som sem rýchlo došla niečo načarbať. Nemám moc tvorivú náladu, ale snáď večer zosmolím niečo použiteľnejšie ;)

Druhá vec: Skoro som spadla zo stoličky, keď som uvidela tú návštevnosť, a to tento blog existuje ešte len štyri dni :) Som veľmi rada za každú jednu čitateľku! ;) Dúfam, že zostanete verné aj naďalej :) ♥
Boli to V.I.P. lístky na ich koncert.
"Harry? Ale veď ja som si robila srandu," povedala som prekvapene.
"Ale ja som to zobral vážne. Jeden pre teba, druhý pre tvoju kamarátku Nicole." Harry sa s ňou nepoznal, skamarátili sme sa až po jeho odchode.
"A na kedy?"
"Zajtra večer."
"No dobre. Keď ťa to poteší," žmurkla som na neho. "Mala by som už ísť."
"To ma síce neteší, ale zaveziem ťa."
Rozlúčila som sa s chalanmi a Harry ma hodil domov.
"Veci ti odovzdám niekedy potom," pousmial sa.
Až teraz som si uvedomila, že ešte stále mám na sebe jeho oblečenie.
"A o siedmej pre vás príde náš osobný šofér. Buďte pripravené."
Iba som prevrátila očami, objala ho a vyšla hore do bytu.
V kuchyni za stolom niekto sedel. Keď som podišla bližšie zistila som, že ten niekto je Matt, Nicolin priateľ. Tiež mal byt v Londýne.
"Ahoj Matt, dlho som ťa nevidela," usmiala som sa naňho.
"Beth! Ani ja teba. Ako sa máš?"
"Momentálne skvelo, a ty ako žiješ?"
"Všetko po starom," uškŕňal sa.
Matt bol maximálne v pohode. Zo všetkých Nicoliných chalanov som práve jeho mala najradšej.
"A kde vlastne je Nicole?"
"Tu som," zrazu sa zjavila pri mne.
"Zlato, tak ja už pôjdem. Zavolám ti," objal ma na rozlúčku, pobozkal Nicole a odišiel.
"Mám novinku. Zajtra ideme na koncert One Direction."
"A musím?" Aspoň že nie je pojašená fanúšička, to by som asi neprežila. Berie ich tak v pohode.
"Áno, Harry nás pozval, tak ideme."
"Fajn, o koľkej?"
"O siedmej tu má byť ich osobný šofér."

Na druhý deň"Nicole už si? Nestíhame!" kričala som na ňu z dverí.
"Veď už idéém!"
Bolo sedem hodín večer a my sme boli pripravené na koncert. Nemali sme na sebe šaty, ani nič výnimočné, predsa v jednoduchosti je krása.
Vyšli sme z bytu a dolu už čakalo auto so šoférom. Nastúpili sme a on nás odviezol k zadnému vchodu, ako  mu prikázal Harry. Ukázala som bodyguardovi, ktorý tam stál naše lístky a on nás poslal rovno po obzvlášť dlhej chodbe. Zrazu sa rozleteli neďaleké dvere a rútil sa na nás Zayn sediaci na skateboarde, pričom ho Niall tlačil a za ním Louis na detskom autíčku. Vzápätí z tých dverí vyrazil Harry kričiaci: "Vráťte mi moje trenky pre šťastie vy magori!"
S Nicole sme sa začali smiať. Keď nás zbadali, Louis mi hodil do ksichtu Harryho trenky a ja som mu ich podala.
"Nicole, teraz máš miernu predstavu o týchto bláznoch. Toto je Harry, v autíčku, aj keď neviem odkiaľ ho zobral je Louis, na skateboarde Zayn a ten čo ho tlačí je Niall."
"Nie je vás päť?" opýtala sa Nicole, ešte stále so širokým úsmevom.
Vtedy akurát vyšiel z dverí Liam, a v rukách niesol nejaké papiere.
"Je, toto je Liam," predstavil ho Harry.
"Rada vás spoznávam, chalani," povedala Nicole.
Ešte sme boli s nimi chvíľu v šatni a potom nás odviedli na miesta rovno pod pódiom. Tam sme ich mali ako na dlani. Užili sme si koncert a na konci náš čakalo menšie prekvapenie. Slova sa ujal Harry.
"Túto poslednú pesničku by sme chceli venovať dvom výnimočným ľudom, ktorí sú tu dnes s nami."
A zaspievali nám Moments. Hneď som si obľúbila jej text. Ja som ich nepočúvala, pretože ma to vtedy ešte stále bolelo, ale asi začnem.
Po koncerte sme zašli ešte do neďalekého baru. Poriadne sme to tam roztočili.