piatok 9. marca 2012

Strange Way Of Life 4.

Konečne piatok. Neviem ako vy, ale ja som maximálne šťastná, že zajtra nejdem do tej pakárne.

Ja krava blbá som nemala nastavené tie komentáre, ale teraz už sú, tak by ma veľmi potešilo, keby ste mi zanechali svoj názor ;)

Zase taká kratšia, ale večer pridám ďalšiu :)

Btw, pridávam fotky postáv, asi tak nejak si ich predstavujem ja ;) Ale môj názor sa dosť často mení, takže keby si ich začnem predstavovať inak, hodím to sem :D ♥

Som veľmi rád, že si mi odpustila. Ani nevieš, ako si mi chýbala. Zajtra sa ozvem. xx, Harry

S príjemným pocitom som upadla do ríše snov.
Ráno som sa zase zobudila na krik. Tentokrát to bolo iba jačanie. Zdvihla som si k očiam mobil - 08:21. Počkať... Nemala som dnes niečo urobiť? A dokelu! Veď o deviatej mám byť v práci.
Rýchlo som vyštartovala s postele a najprv sa hnala sa zdrojom kriku. V izbe sedela na posteli vyplašená Nicole.
"Čo sa deje?" spýtala som sa.
"Snívalo sa mi, že všetko jedlo na svete zmizlo! Aj moje Oreo!" vysypala zo seba a pritom na mňa vyvaľovala oči. Nedalo sa na nej nesmiať.
"Zlatko, neboj sa, bol to len sen. Idem sa nachystať, musím ísť do práce."
Na prebratie som si opláchla tvár ľadovou vodou a rozčesala si vlasy. Zopla som si ich do voľného drdolu,
rozčapila som dvere na mojej skrini a iba čumela.
Nič.

Absolútne nič.

Nič.

Vôbec nič!!

NEMÁM SI ČO OBLIECŤ!
MOJA SKRIŇA JE PRÁZDNA!
AHHHHHH!
KUS POSRATÉHO NÁBYTKU, NECHUTNÁ SKRIŇA!

Och, počkať.

Táto košeľa vyzerá pekne. A k tomu tieto džínsy...

Prepáč skriňa, ja som to tak nemyslela, prosím odpusť mi, nie si kus posratého nábytku.

Kedy som sa začala rozprávať s nábytkom? Preboha. Volajte ambulanciu. Čudujem sa Nicole, že ma už dávno nezobrala k cvokárovi. Ale ona je niekedy ešte pojašenejšia než ja.
Už som nemala čas na nejaké moje úvahy, iba som si v kuchyni zjedla nejakú tyčinku, zapila to džúsom rovno z krabice a vyšla na ulicu.
Stihla som to presne na čas. Annie akurát otáčala tabuľku ZATVORENÉ na dverách.
"Prepáčte, trochu som zaspala," ospravedlňovala som sa zadychčane.
"To je v poriadku," milo sa na mňa usmiala, "a prosím, tykaj mi."
Tak sa teda začala moja letná brigáda. Pomáhala som Annie vykladať nové knihy, občas pomohla milým zákazníkom. A... celý deň som si esemeskovala s Harrym. Opisoval mi, čo robí s chalanmi. To sú blázni, určite by som si s nimi rozumela. Ja som mu zase písala o novej práci. Annie musela odísť trochu skôr, tak mi nechala kľúče. Ja som pekne o piatej zamkla obchod, obrátila sa a vzápätí do niekoho vrazila...


Beth :)

Nicole :)




2 komentáre: