Strange Way Of Life 13.

Dnes už od deviatej upratujem. Celý deň mi do uška hrá Olly Murs a ja sa nesťažujem, i keď moje nohy a chrbát áno :)
Strašne príjemný pocit, keď leziete pod posteľ a tresnete si hlavu. Myslím, že mi to k životu nechýba, sprostá som už dosť :))
Aj som vysmážala karfiol, našťastie tentokrát bez ujmy :D
Btw, viem, že sa mi snívalo niečo veľmi čudné a s 1D, tuším niečo so svadbou, ale nepamätám si, že čo :D Ráno som si to ešte pamätala, ale už mi to nejak vyfučalo z hlavy :D
Pochváľte sa aj vy, ako ste zvládli upratovaciu sobotu? :)
P.S.: Zase sa budem opakovať, ale neskutočne ďakujem všetkým čo to čítajú a komentujú :) Dodáva mi to silu písať ďalej, bez vás by to nebolo ono! ;)♥
Ešte jedna vec, neviem, či zajtra niečo pridám, lebo na pondelok mám toho dosť veľa :) Love ya ;)♥♥♥♥♥
Na druhý deň ráno som pootvorila oči a takmer okamžite zvreskla, lebo sa nado mnou skláňala mama.
"Čo to robíš? Vieš ako som sa zľakla?"
"Prepáč zlatko, ja len že ideme ku starému otcovi na obed, tak aby si bola nachystaná," vyšla z mojej izby a zatvorila dvere.
Pritlačila som si na tvár vankúš. K starým rodičom som často nechodievala, lebo keď som bola malá, bála som sa ich domu. A odkedy babka zomrela som už nemala na to ani chuť, ani čas.
Zvalila som sa na bok, pričom som si neuvedomovala čo robím a spadla som z postele. Grr, úžasné ráno.
Prešla som k taške a vytiahla nejaké džínsy a tričko. V kúpeľni som si jednou rukou čistila zuby a druhou snažila skrotiť moje vlasy. Dolu už otec pri dverách netrpezlivo poklepkával nohou.
Nebola to dlhá cesta, o chvíľu som už bola v dedkovom náručí. Naobedovali sme sa a ja som sa vydala na prieskum domu. Bol jednoposchodový, teda aspoň som si to myslela. Objavila som jedny dvere, ktoré vždy bývali zamknuté. Teraz v nich bol kľúč. Zatiaľ čo dedko s rodičmi sedeli v obývačke a rozprávali, opatrne som otočila kľúčom a nakukla dnu. Boli tam schody, ktoré viedli bohviekam. Však za pohľad nič nedám. Na konci schodov boli ďalšie dvere, tieto otvorené. Zaškrípali ako na pozdrav a ja som vošla. Zabudla som zavrieť ústa. Predo mnou sa nachádzala asi stará povala. Na policiach boli naukladané všetky možné knihy, bol tam maliarsky stojan a obrazy, prikryté plachtami. V rohu trónilo hojdacie kreslo a vedľa neho nejaké truhlice. Všade bol nausádzaný prach, ako keby tam už nikto dlho nebol. Špinavé strešné okno prepúšťalo iba málo slnečných lúčov. Otvorila som ho a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Kľakla som si pri jednu z truhlíc a nazrela som do nej. Nachádzali sa tam šaty, tak isto aj v druhej. Len v tretej osamelo na dne ležala nejaká knižka, alebo zápisník. Sfúkla som z neho prach a vzápätí sa rozkašľala. Vypadla z neho čiernobiela fotografia, na ktorej bola žena, asi v mojom veku. Na prvej stránke bol dátum 29.3.1963 a pod ním zápisky. Denník mojej babičky.
"Och babi," šepla som a oči sa mi naplnili slzami. Opatrne som si aj s denníkom sadla do kresla, pod mojou váhou zavŕzgalo. Začala som čítať.
Musím ísť na nejakú hlúpu svadbu. Nechápem načo, aj tak to nie je moja rodina. Obliekli ma do šatov a vyčesali vlasy. Povedali, že vyzerám ako princezná. Neverila som im ani slovo, ale keď ma postavili pred zrkadlo skoro som sa nespoznala. 
Sedela som za veľkým stolom a pozerala na tancujúcich. Z druhej strany miestnosti na mňa pozeral nejaký muž. Ani sa nesnažil to skrývať, keď som ho prichytila. Ignorovala som ho, ale keď zo mňa nemohol spustiť oči ani po pol hodine, prišla som k nemu a spýtala som sa ho, čo má za problém. "Ste taká krásna, že by bola škoda na Vás sa nedívať." 
Mala som chuť mu niečo odvrknúť, ale ovládla som sa. Predstavil sa ako Michael a požiadal ma o tanec. Bolo by neslušné odmietnuť, tak som šla. Pretancoval so mnou takmer celú noc a nakoniec ma odprevadil domov. Myslím, že som sa zamilovala.

Potom tam pár stránok chýbalo a ďalší zápis bol z dňa 16.4. 
Michael ma pozval do Paríža! Zajtra odchádzame vlakom! Tak neskutočne sa teším!

Opisovala tam ich romantický výlet do Paríža, ako ju prvýkrát pobozkal. Záznam o požiadaní o ruku bol presne o rok. Babička si zapisovala dôležité udalosti o svojom živote, ako sa narodila mamina a potom aj ja. Po celý čas, čo som čítala sa mi z očí liali slzy. Spomienky môžu byť občas veľmi dôležité. Až teraz som si uvedomila, aká prázdna diera zostala na mieste mojej babičky.