Nadpis No.7

Ajaj, asi vás moc nepotešil ten názov. Vidím to tak, že články tu budú pribúdať takto neskoro... Prepááčte, zase. Už sú prázdniny, a predsa si to neuvedomujem, len čakám, kedy sa zobudím - dopekla, zaspala som do školy. 
!Varovanie! Čítať len ak ste psychicky pripravení na moje kecy.






Celý tento deň je neskutočne divný. Mám taký čudný pocit v žalúdku, akoby sa malo niečo stať (nie, nie som hladná).
Moja BFFF (best fucking friend forever) má nejaké... hmm.. dajme tomu problémy? No, a mňa to štve, lebo cítim, že nemôžem nič spraviť, nejako to ovplyvniť. Som úplne bezmocná, jedine ju môžem podržať, ale radšej to nerozmazávať.
Ráno som bola spotená ako prasiatko, však sme šli do bazéna. Potom som si vytrpela oslavu u dedka, čo bola taká oslava, že som sa zavrela do spálne a čítala si celý čas. U nich je hrozne teplo, ani som si to neuvedomovala, nepila a prišlo mi strašne zle.
Tak som sa šla vyvetrať, na prechádzku, ale cítiť ten dusný vzduch na koži, no fuj. 
Najšťastnejšia som bola doma v letnej sprche a teraz sedím za notebookom, snažím sa písať, no nejde to. Prsty mi ťukajú do klávesnice nezmysly, radšej to vzdávam, už nevládzem. Z otvoreného okna mi pofukuje mierne, no veľmi studený vzduch to nie je. Mám totálne rozpálené chodidlá, asi si ich dám do mrazničky. Len to by nebol veľmi dobrý nápad, musela by som urobiť stojku. Vypeckovávam si  toto a snažím sa všetko ignorovať. A už zase som smädná, len som príliš lenivá na to, aby som si šla pre vodu. 
Ha, mám nápad, ľahnem si na dlážku, takú fajn studenú. Nechce sa niekomu zabiť ma? Aspoň by bol pokoj. Dočítavam Poslednú Pieseň, a i keď som videla film, takže si viem približne predstaviť, ako to končí, revem. 
Ale dosť bolo mojich výlevov, ja sa stále ospravedlňujem a nikoho to nezaujíma, no pochopte ma. Proste keď nemám básnické črevo (:D), som schopná aj niekoho zabiť (ale nie toho, koho by ste chceli (Joshuu)) 
Naozaj ma to mrzí, zajtra skúsim písať. 
Aha aké pekné hviezdy. Bolo by čudné, keby si ľahnem doprostred asfaltky a obdivujem ich? Nie, nočné hodiny na mňa nepôsobia najlepšie. Prázdninový vampirizmus sa dostavuje.
A už zase trepem.


Aspoň toto mi dokázalo vyčarovať úsmev :)