Just Ordinary People 17.

Dnes taká dlhšia, vynahrádzam vám ten včerajšok :) 

Viete čo som vám už dlho nenapísala? Že vás ĽÚBIM ! :)

Ráno som sa zobudila na to, ako mi niekto ťahá paplón. Začala som ho ťahať k sebe, lebo mi začalo byť chladno na odhalené nohy. Keď už som si myslela, že vyhrávam, paplón som prudko stiahla k sebe, no nejako som si to nevypočítala a skoro spadla z postele. Našťastie ma zachytili Zaynove silné ruky. 

„Nevyvádzaj! Však spadneš!“
„Ale ty si mi chcel zobrať paplón!“ Pretočila som sa tvárou k nemu a zagánila naňho.
„Veď je to môj paplón.“ Usmial sa na mňa prispatým, no i tak nádherným úsmevom.
„To nie je pravda! Spali sme v jednej posteli , takže z toho logicky vyplýva že je to aj môj paplón! A ty si sa mi ho snažil zobrať!“

„Tak fajn,“ rezignoval, „máš chuť na lievance?“

Pokrčila som plecami a usmiala sa naňho, až pokiaľ som si neuvedomila, ako strašne musím vyzerať. Radšej som sa prudko postavila, no vzápätí sa mi zatočila hlava, tak som sa zvalila naspäť. Chvíľu som to predýchavala, a kútikom oka zazrela, ako ma Zayn s pobavením sleduje. Prevrátila som očami a znovu sa pokúsila postaviť, no kým som to stihla, Zayn sa na mňa prevalil a znovu mi pritlačil ruky o posteľ, ako včera.

Zrazu ma začal štekliť na bokoch. Ja som okamžite začala kričať a zmietať sa, snažila som sa ho zhodiť. No keďže po ráne som bola silná asi ako záchodový pavúk, nedarilo sa mi.

„Zaaaayn, pusti...,“ prudko som sa nadýchla a znovu rozosmiala, „m-ma!“

No nereagoval, iba sa na mňa uškŕňal. Z očí sa mi valili slzy smiechu, skoro som sa pocikala.

Keď sa konečne uvedomil, zvalila som sa naňho ja, lenže poistil sa proti mne tak, že mi ruky chytil za chrbtom a pritisol sa na moje pery.

Odtrhla som sa od neho. „Veď nemám ani umyté zuby!“
„A koho to trápi?“ zdvihol obočie. Pokrútila som hlavou a vymanila som sa mu zo zovretia. „Toto ti ešte vrátim!“

Pomaly som sa odtackala do kúpeľne, kde som si opláchla tvár, vyčistila zuby a vlasy zopla do voľného drdola.

Moje ďalšie kroky viedli po parketovej podlahe až do kuchyne, kde stál Zayn a niečo pripravoval na kredenci. Objala som ho zozadu a líce si pritisla na jeho rozhorúčený chrbát. Po chvíli sa ku mne otočil a nadvihol mi bradu.

„Už môžem?“ spýtal sa. Pochybovačne som naňho pozrela, tak sa ihneď ohradil. „Aj ja som už bol v kúpeľni.“

„Vy máte dve kúpeľne?“ spýtala som sa prekvapene. Prevrátil očami a namiesto odpovede sklonil hlavu a ruky si preplietol za mojím chrbtom. Ja som mu rukou prehrabla vlasy a pritiahla si ho bližšie. Jemne sme sa pobozkali, no potom sa odtiahol a ukázal za seba.
„Pomôžeš mi?“ spýtal sa.

„Jasné,“ prikývla som a začali sme pripravovať cesto na lievance. Keď sme sa celí zababraní snažili vymyslieť program, nakoniec sme sa dopracovali k obedu v pizzérii a popoludniu strávenému v parku.

„Nechcem tú s hubami, koľký krát ti mám opakovať, že ju neznášam?“ ohradil sa Zayn mrzuto. Sedeli sme v malom boxe útulnej reštaurácie.

„Ale ja ich na pizzi zbožňujeeem,“ zakňučala som.

„Tak si ju jedz sama,“ prudko zabuchol Zayn menu a zamračil sa na mňa.

„Fajn,“ zamávala som na čašníčku, na Zayna hodila naštvaný pohľad a objednala nám pizzu s kukuricou a šunkou.

Chcela som mu ešte odseknúť, nech sa ňou zadrhne, no nestihla som, pretože ma odrazu pobozkal. „Ja tak zbožňujem, keď sa na mňa hneváš,“ zasmial sa.

Zovrela som pery, no nezabránila malému úškrnu, čo mi vykĺzol.

V parku sme kŕmili kačky, prechádzali sa, vyvaľovali sa v tráve a rozprávali sa o úplných maličkostiach. Prázdniny ma ešte nezasiahli v plnej sile, vychutnávala som si proste každý moment strávený so Zaynom.

Večer sme si zobrali notebook do postele a dívali sa na ďalší film. Tentokrát som ho donútila k animáku, Madagaskaru 2. Najskôr sa zdráhal, ale keď som mu počas filmu na tvári uvidela sústredený výraz, nemohla som sa ubrániť smiechu.

Keďže po skončení ešte nebolo tak veľmi neskoro, Zayn ma vzal za ruku a vytiahol do záhrady. Mali tam akúsi sedačku aj so strieškou, tam sme si ľahli a chvíľu len počúvali zvuky noci.

Ozývalo sa cvrlikanie svrčkov, v korunách stromov šumel vietor. Jemný vánok zase čeril našu pokožku, no nebolo chladno. Dusno z horúceho dňa sa ešte držalo vo vzduchu. Slabý mesiac zalieval krajinu svetlom, no prehlboval tiene.

Zayn sa mi hral s vlasmi, keď mi pramene dopadali na kožu, šteklilo ma to. V očiach, v ktorých sa mu odrážali hviezdy som uvidela nehu. Na perách mu pohrával úsmev, vedela som, že je so mnou rád.

Neboli potrebné slová, vyjadril ich v jemnom bozku, ktorý mi venoval.

Chvíľu sme sa znovu len dívali po okolí, v jeho náručí som sa cítila bezpečne. Potom ma opäť pobozkal, ale tentokrát už náruživejšie. Sal mi spodnú peru, zatiaľ čo ruky mu blúdili po mojom chrbte. Ja som mu vkĺzla jazykom do úst, no nie drsne. Dokonale synchronizovane, až sme sa o chvíľu museli odtiahnuť, aby sme sa nadýchli. Jeho rozhorúčený dych medzi nami spôsoboval elektrinu. Pritisla som sa k nemu ešte bližšie, zatiaľ čo ma bozkával na líce, na krk, jemne ma hrýzol.

Hruď sa mi prudko dvíhala, obom nám tĺkli srdcia. Keď opäť vyhľadal moje pery, pocítila som vášeň, akú ešte nikdy predtým. Rukou mi prešiel po okraji trička a vzápätí som už pocítila, ako ňou blúdi na odhalenej koži. Nohu som si obmotala okolo neho a hravo ho pohrýzla do spodnej pery.

Vtom som si spomenula na moju pomstu, tak som ruky presunula k jeho rebrám a pošteklila ho. Zajačal a okamžite sa strhol, až tak, že som spadla na zem, no jeho stiahla za tričko ku mne. Zasadla som ho a neprestávala ho štekliť. Rozhadzoval rukami, až som myslela, že mi vrazí, tak som nakoniec prestala a v záchvate smiechu sa zvalila vedľa neho.

„Ja som povedala, že ti to vrátim,“ vytisla som zo seba zadýchane.

Nevládal mi odpovedať, zboku som sa dívala, ako sa ešte stále trasie od smiechu. Prekvapilo ma, keď sa ku mne zrazu otočil s iskrami v očiach. Myslela som, že mi to nejako oplatí, no iba udychčane prehovoril. „Ľúbim ťa, vieš o tom?“

„Viem,“ vyplazila som naňho jazyk, no po chvíli dodala: „Aj ja teba.“ Preplietol si so mnou prsty a v tej chvíli som bola naozaj rada, že som s ním.