Just Ordinary People 19.

Hááj gurlzz!
Som u kamarátky, no podarilo sa mi napísať aspoň toto :) Neviem, kedy bude ďalšia, ehm.. opýtam sa môjho lenivého mozgu/zadku :D
Ja viem, že som to mohla napísať ako do častí, ale chcela som sa posunúť ďalej, lebo potom by to bolo o ničom :) Tak aspoň takto, dúfam, že sa bude páčiť ;)




Prudko som sa strhla zo spánku a hlavou narazila do dvojitého plastového okna lietadla. Potriasla som ňou, no stále mi z mysle nezchádzali výjavy, ktorých som sa tak snažila zbaviť. Spomienky na nás. Veci sa začali kaziť po našom spoločnom víkende. Namiesto toho, aby som sa spomienkam bránila, nechala som im voľný priebeh.


Zoznámenie so Zaynovými priateľmi. Neprijali ma, nepáčila som sa im, a Zayn to videl. I tak ma presvedčil, aby som išla na párty, ktorú usporiadal jeden z nich. Namiesto toho, aby som sa bavila, sedela som ako outsider na gauči a snažila sa nestratiť Zayna z dohľadu, kým sa zabával. Nakoniec aj tak kamsi odišiel, a našla som ho v izbe s nejakou babou. Bolo jasné, že mal toho už poriadne v sebe, no poloha, v ktorej som ich našla nebola rozhodne nevinná. O to väčšie prekvapenie pre mňa bolo, keď som zistila, že tá baba je úplne triezva a je to Liz. 
Cítila som sklamanie, hnev a zradu. Na celé dni som sa uzavrela do seba, nereagovala, prestala jesť. Hrozne ma to vzalo. 

Pred tým, než sa mi v hlave vynoril ďalší obraz, striaslo ma. Mikinu som si stiahla až k prstom a stláčala ju, akoby to mohlo pomôcť. Mama vedľa mňa sa nepokojne pomrvila v spánku. Prikryla som ju dekou a sama sa zababušila do svojej. Znovu som zavrela oči a v čiernote sa začali objavovať zreteľné tvary.

Raz v noci som zišla dolu a práve vtedy sa rozleteli dvere a vkročil Joshua. Opito sa uškrnul a zamieril ku mne. Snažila som sa rýchlo dostať ku schodom, no zahatal mi cestu.
"Tak dievčatko, ty sa chceš hrať?" Zhnusene som naňho pozrela. Keď uvidel môj výraz napriahol ruku a vrazil mi. Neudržala som rovnováhu a vrazila do steny. Zviezla som sa dolu, zostala ležať a dívala sa, ako do mňa opakovane kope Joshuova topánka. Z pery, do ktorej som si zahryzla mi začala vytekať krv. Nakoniec som pozbierala všetky sily, ťažkopádne sa postavila a kopla ho do rozkroku.
Paralyzovane sa zatackal, chytil sa zaň a zareval, zatiaľ čo ja som vedľa neho prekĺzla do mojej izby. Zamkla som dvere, a do tašky nahádzala prvé veci, čo mi prišli pod ruku.
Otvorila som okno a nadýchla sa, tašku som zhodila dolu, sama zatvorila oči a dopadla na strechu našej terasy. Odtiaľ som skočila na špičky, okamžite schmatla tašku a pustila sa do behu.
Adrenalín v krvi mi neumožnil myslieť na nič iné, len na to, čo sa práve stalo. Po celý čas mi po tvári stekali slzy a ani som sa nenazdala a ocitla sa pred Zaynovým domom. 
Vysvetlila som mu situáciu i keď by som mu najradšej vynadala. Dovolil mi u nich zostať.

Zacítila som vôňu jedla a vzápätí uvidela, ako sa nad nami skláňa letuška. Zobudila som mamu a obe sme sa najedli, aj keď lietadlové jedlo nestojí za nič. Mama ani nekomentovala, keď v mojich očiach uvidela slzy. Dala som si do uší slúchatká a započúvala sa do hudby. V hlave mi zazneli útržky rozhovorov.

.."Ani sa mi nepokúšaj nič vysvetliť, prosím."
"Ale ja ťa naozaj ľúbim Maddie."
"Keby áno, nespravíš to."
...
"Viem, že ty to chceš vrátiť späť, ale ja po tom netúžim. Byť znovu sklamaná, proste nie."
"Ako ti mám vysvetliť, že ťa milujem?"
"Neviem, či to ja ešte stále môžem povedať."
...
"Madison, je tu tvoja mama!" zakričal Zaynov otec. 
Mama stála vonku, na očiach mala veľké slnečné okuliare a žmolila si okraj trička. Keď si okuliare dala dole, uvidela som pod jej okom veľkú modrinu.
"Ach mami," vzlykla som a hodila sa jej do náručia. "Maddie, zlatko, je mi tak ľúto, že som ti neverila. Vtedy v nemocnici, a všetko..." hladila ma po hlave a ja som si uvedomila, že mi neskutočne chýbala. 
"To je v poriadku mami, ale čo bude s nami? Ten idiot tam ešte stále je." Vedela som, že by som sa na ňu skôr mala hnevať, ale nenašla som v sebe dostatok síl. 
"Je to vyriešené, sťahujeme sa."
"To naozaj? Kam?" 
Uhla pohľadom a skoro nečujne zamrmlala: "Do Kalifornie." Môj mozog chvíľu nemohol spracovať tú informáciu.
....
Nakoniec som pochopila, že to je nevyhnutné. Zaynovi som povedala, iba že sa sťahujeme. Vravel, že je rád kvôli Joshuovi. Nemala som to srdce povedať mu pravdu. Napísala som najmenej pätnásť listov, ktoré som roztrhala, keď som ležala zatvorená v ich hosťovskej izbe. Napokon som ten posledný úhľadne prepísala a zavčasu ráno mu ho položila k vankúšu. Zo skrine som si vytiahla jeho mikinu a rozlúčila sa s jeho rodičmi. 
Mama ma doma čakala aj so zbalenými vecami a odtiaľ sme s ťažkým srdcom zamierili na letisko.

"...prosím pripútajte sa, o chvíľu budeme pristávať..." ozvalo sa z reproduktora. Slúchatká som si vytiahla z uší a myslela na Zayna, čo bola jediná činnosť môjho letu.
Keď som sa nadýchla sviežeho ranného Kalifornského vzduchu, zakázala som si tieto myšlienky. Nový život.

P.S.:Koniec sa blíži, len si nie som istá, či sa vám bude páčiť :) Neviem, na koľko častí to ešte bude, pôvodne som chcela len 20, no to tam nevopchám :D Takže ich bude okolo 25? vôbec netuším :)