Just Ordinary People 16. 2/2

Boli sme v NR na Dobe Ľadoveej! :) Úplne peckový film, rehotali sme sa riadne :D 

Túto časť píšem jemne omámene spánkom, takže je to také divné, but enjoooy!♥

Keď som vyšla zabalená len v osuške z kúpeľne, domom sa šírila vôňa maslového popkornu. Po špičkách som prebehla do Zaynovej izby, kde sedel pri notebooku a niečo doňho ťukal.

„Neotáčaj sa,“ varovala som ho a prešla k mojej taške. Zacítila som na sebe jeho pohľad, tak som sa otočila a škaredo naňho zazrela.

„No však dobre, už idem,“ rezignovane zodvihol ruky a vycúval z izby. Vytiahla som si pyžamo a rýchlo sa doňho nasúkala.

„Zayn?“ zavolala som, keď som už prezlečená stála na chodbe a uterákom si sušila vlasy.

„Tu som,“ ozval sa hlas z obývačky. Potichu som sa k nemu zakradla a skočila mu zozadu na nahý chrbát. Za hlasného smiechu ma zhodil na sedačku. „Počkáš moment, osprchujem sa,“ usmial sa na mňa úsmevom, z ktorého mi zamrzol dych a tak som len prikývla.

Vytiahla som si mobil a chvíľu sa s ním znudene hrala. Keď Zayn vyšiel, za sprievodu omamujúcej vône jeho sprchového gélu, ležala som s rukou pod vankúšom a kreslila na sedačku imaginárne tvary. Vošiel do obývačky, vlhké vlasy mu smutne ovísali popri hlave. Bol do polpása nahý a z toho pohľadu mi zastalo srdce. Zastalo a znovu sa rozbehlo na plné obrátky.

Odtiahol moje nohy a sadol si ku mne. Chytil do ruky ovládač, zapol DVD a zo stolíka podal misku s popkornom. „Čo je to?“ spýtala som sa, pričom som sa snažila dostať do sedacej polohy.

„Manželský sľub,“ odvetil jednoducho a pritiahol si ma za pás bližšie. „To nemyslíš vážne,“ zamračila som sa naňho. Zdvihol obočie, ale nič na to nepovedal.

„No čo, nerada plačem kvôli filmu,“ fňukla som. Zasmial sa s pohľadom upretým na obrazovku. „Teraz nebudeš plakať, neboj.“

„Tak to ma ešte dobre nepoznáš, pri tomto vždy plačem.“

Celý film som sa snažila zabudnúť na jeho prítomnosť, no to sa nedalo. Nie že by ma znervózňoval, no bolo to také iné. Vždy, keď sa čo i len o kúsok pohol, do nosa mi udrela jeho vôňa a zatočila sa mi z toho hlava. Hral sa s lemom môjho trička a keď skĺzol prstami na odhalenú pokožku, okamžite mi naskočili zimomriavky.

Najskôr som sedela s nohami pod sebou a opierala sa o Zaynovo plece. Potom sme obaja nohy vystreli a prekrížili si ich na stolíku. Neskôr zase ležal, s hlavou na mojich kolenách a ja som sa mu hrala s vlasmi. Bolo mi veľmi príjemne, ešte s nikým som sa necítila tak dobre.

Na konci filmu sa mi tlačili slzy do očí. Mala som práve PMS, tak to by ma rozplakala aj mucha na parapetnej doske. Zayn sa postavil a vrátil sa s balíkom vreckoviek. Hneď som mu ich vytrhla z ruky a hlasno sa vysmrkala. Slzy však neustávali, pritúlila som sa k Zaynovi a potichu vzlykala.

„Mad, však je to len film, a navyše končí šťastne,“ hladil ma po vlasoch.

„Ja viem,“ zamrmlala som, no i tak neprestávala plakať ani pri záverečných titulkách.

„Ideme si ľahnúť?“ spýtal sa ma, keď sme otupene sedeli na gauči a zívlo sa mi už asi piaty krát. Prikývla som a omámene som zdvihla ruku, aby ma postavil.

V jeho veľkej posteli som bola z jeho prítomnosti ešte viac vykoľajená. Spali sme síce už u mňa, ale vtedy som to nepociťovala tak silne.

Schúlili sme sa vedľa seba pod prikrývku a Zayn ma objal okolo pása. O chvíľu som pocítila jeho pery na mojich. Nežne som mu bozky opätovala, potom mi jazykom prešiel po spodnej pere a vkĺzol do úst. Pritisla som sa k nemu ešte viac a nohu si omotala okolo tých jeho. Nejakým spôsobom sa mi ho podarilo zaľahnúť bez prerušenia bozkávania.

Keď sme sa odtiahli, aby sme sa aspoň na chvíľu vydýchali, i v tme som zbadala iskričky v jeho očiach. Oči som na ňom milovala najviac.

Nadvihla som sa na lakťoch, aby som na ňom neležala celá. On hneď využil príležitosť a zrazu som ležala pod ním a ruky mi pritláčal k posteli.

Nezbedne ma pobozkal na ucho a potom perami prešiel po lícnej kosti až po bradu. Aj druhé líce mi zasypal bozkami, jemne ma pobozkal na nos, až potom vyhľadal moje nedočkavé pery. Prisal sa na ne so všetkou nevyjadrenou láskou a znovu sa do hry zapojili jazyky. Nebojovali súboj, jednoducho spolupracovali.

Nemohli sme sa nabažiť jeden druhého, stále sme sa aspoň nežne dotýkali perami a prepletené ruky nám spočívali vedľa tiel. Nos som pritisla k jeho krku a zhlboka sa nadýchla.

„Naozaj krásne voniaš,“ povedala som mu. Cítila som, ako sa usmial.

Keď sa mi podarilo prerušiť bozk zívnutím, pery som priložila k jeho uchu.

„Dobrú noc,“ šepla som. On ma ešte raz pobozkal. „Dobrú noc, ľúbim ťa.“
„Aj ja teba,“ povedala som a otočila sa mu chrbtom. Objal ma zozadu a rukou začal jemne prechádzať po mojom stehne. „A takto mám zaspať?“ povedala som tlmene do vankúša, keď som cítila ako sa zasmial po zacítení mojej husej kože.

„Skús to,“ nosom mi prešiel po zátylku, čím spôsobil nový nával zimomriavok. Posledné, čo som cítila bolo, ako sa tentokrát začal hrať s lemom mojich krátkych nohavíc a unieslo ma to do ríše snov.

Cha, ešte nie je zajtra, stihla som to sem dať ako som sľúbila, hoci pochybujem, že teraz si to niekto prečíta :D 
A ešte sa musím pochváliť, konečne som si kúpila knihy od Nicholasa Sparksa :D The Lucky One a The Last Song, úplne to žeriem :)