Just Ordinary People - Epilóg

Neviem, čo by som vám mala povedať, proste neviem. Ale aj tak, moje kecy dolu :) 

Enjooy♥

k tomu ;)

Plakala som minúty, či hodiny, všetko sa mi zlievalo do jedného. Dážď mi zmýval slzy, no tie neprestávali tiecť. Nikto si ma nevšímal, nemal dôvod zaoberať sa mnou. V hlave som mala diaľnicu, nevedela som, čoho sa zachytiť, či sa vôbec niečoho chytám, nebolo mi jasné vôbec nič. Zrazu sa vo mne čosi pohlo. Akoby ma niekto tresol zozadu do hlavy a moje videnie bolo ostré. Prebrala som sa z apatie.

Riadi všetko niekto tam hore? Alebo je to výsledkom náhody, či našich činov? Možno keby idem neskôr večer a s Benom, nič z tohto by sa nestalo. Niekde som raz čítala, že skutočná realita nastáva až vtedy, keď nás opustí ten, koho milujeme. Mohla som len súhlasiť s tými slovami. Všetka ťažoba na mňa doľahla a v duchu som nadávala Zaynovi aj sebe.

Niekedy si nahovárame, že všetko je v poriadku, a sami sa pri tom cítime ako blázni. Nemôže to byť koniec, skrátka nie. Stále som čakala, že sa Ben objaví, a uteší ma. Prečo by sa však malo stať niečo také? So Zaynom to nebolo plánované, no on to nepochopil. Ja som za to nenávidela samú seba. Niečo, čo trvalo tak dlho sa môže rozpadnúť tak rýchlo.

Ben je vzduch, pre ktorý by som zabíjala, aby som ho mohla dýchať. Teraz ma však dusila obrovská ťažoba a znemožňovala mi to.

Skrehnuté prsty sa mi triasli, od chladu a i od strachu. Stratila som ho. Po daždi vždy vyjde slnko, a tak to bolo aj v tomto prípade. Kvapky pomaly utíchli, no z mojich očí neprestávali tiecť. Pomedzi mraky sa predrali lúče a v diaľke sa začala črtať dúha.

V mojom srdci však bola tma. Vo chvíli, keď som sa chcela postaviť, dopadla mi na plecia deka. Zdvihla som hlavu a rozmazaným pohľadom tam zazrela stáť Bena. Na tvári mal kamenný výraz, žiadne známky emócií.

„Myslel som si, že tu ešte budeš,“ povedal potichu.

Bez slova som sa zdvihla a hodila sa mu do náručia. Najskôr meravo stál, ale nakoniec si ma privinul k sebe. Mlčali sme, no bolo to ticho porozumenia.

„Prosím, prepáč mi to. Ja – ja, neviem, ako sa to stalo. On ma proste chytil a - a...“  znovu som sa rozvzlykala a nebola som schopná pokračovať. „Nechcela som, prisahám. Keby som mohla vrátiť čas...Ben, želám si, aby som ti mohla objasniť, ako veľmi ťa ľúbim.“ Zdvihla som pohľad a vpila sa mu do očí. Bol ticho. Vedela som to. Deka mi spadla z pliec a ja som sa snažila vymaniť z jeho náručia. On ma však odmietol pustiť a stisol ma ešte silnejšie. Aj jemu sa v očiach zaleskli slzy, keď sa ku mne naklonil.

„Ben... neopúšťaj ma,“ šepla som.

„Niečo som ti predsa sľúbil,“ vylúdil krivý úsmev a vzal moju tvár do dlaní. Keď ma pobozkal na čelo, rozplakala som sa znovu. Pozrela som naňho. „Nechápem to. Nemal by si byť naštvaný?“

„Bol som, a poriadne. Ale uvedomil som si, že bez teba byť nemôžem. Prešľap sa stane každému.“ Prisala som sa na jeho pery. Do toho bozku som vložila všetko. Moju lásku k nemu, všetko nevypovedané. Ospravedlnenie i ľútosť, nehu i vďaku. „Prepáč mi za to, aká som bola. Ja neviem, čo sa stalo. Nemala som chuť žiť, a ty si so mnou zostal. Ďakujem ti za všetko,“ smrkala som.

A tak sme tam stáli, ja trasúca sa od zimy, pričom som ho celého zamokrila, a osvecovali nás lúče zapadajúceho slnka. Priala som si takto byť navždy, a jednu vec som pochopila. I keď sa naše životy mohli zdať akokoľvek nezvyčajné, boli spojené láskou.

We are and we’ll stay forever Just Ordinary People. 

Happyend, ste šťastné? :)) Mne sa to zdá strašne sladké, fuj, fuj, ale nevadí ;)

Stále tomu nemôžem uveriť. Naozaj som to už skončila? Zdá sa mi to len ako včera, keď ma napadla táto poviedka. A teraz si nadávam, lebo som to opäť ukončila moc rýchlo. Lenže ja to proste nedokážem, keď už viem ako pokračovať, nemôžem sa toho dočkať a rýchlo všetko preskakujem. Keď som bola malá, mamina sa ma snažila naučiť trpezlivosti, ale asi jej to veľmi nevyšlo ;) Rada skúšam nové veci, a preto ma tak baví písať jednodielovky :) Viacej ako poviedky, pretože to ma baví len na začiatku :D Ale písanie je moja vášeň, a budem sa snažiť zlepšiť to :)

Madison mala pôvodne skončiť so Zaynom, ale rozhodla som sa inak :) Raz sme kráčali s kamarátkou po našej ľúbeznej roli za dedinou a ja som sa z nej snažila vymámiť nejaké nápady na jednodielovky, a vtedy mi zrazu hovorí: "Nech neni s hentým." (akože so Zaynom) Ja pozerám, že čo? A ona: "Nemusí skončiť s ním. To je všade a keby že je s niekým iným, tak je to originálne, chápeš. 

Najskôr sa mi to veľmi nepozdávalo, pretože by ste ma za to asi väčšina chcela zabiť, ale zamyslela som sa nad tým. Prečo nie? Budem originálna a nech si každý myslí čo chce. Na začiatku, keď som vymýšľala názov som ani nevedela, že to s tým bude tak súvisieť :D

A teraz si trieskam hlavu o stôl, pretože neviem čo ďalej. Mám jeden nápad, ale neviem, či je to veľmi dobrá myšlienka, takže ak by ste mali ČOKOĽVEK, rozhodne sa mi ozvite :) Nebojte sa, nehryziem ;))  

No a proste všetkým vám STRAŠNE ďakujem, za komentáre, za podporu a za to že ste :) Dúfam, že ste si užili čítanie, tak ako ja písanie ;)

P.S.: Som si nemyslela, že sa tak rozpíšem, ĽÚBIM VÁS! xxxxxxxxxx
P.P.S.: Neplačeeem, neplačeeem, woo! :D :)