Ach. Bože. Vysvetlíte mi, prečo som taká sprostá? Teda vlastne neviem čo to s tým má dočinenia, ale proste som strašne revala, tam na konci. Chápete to? Písala, počúvala som Siu a zrazu som sa len rozplakala, akoby ja som hlavná hrdinka. Never mind, enjoy this part, my lovely girls :)x
Nadýchla som sa a otvorila oči do prudkého svetla.
Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že som v nemocnici. Z ruky mi
viedla akási hadička, vedľa mojej postele stála infúzia a pomaly
odkvapkávala. Nebola som napojená na žiadne prístroje. Po ľavej strane som mala
veľké okno s výhľadom na ulicu, žalúzie boli dopoly odostreté. Miestnosť
bola vymaľovaná na modro, nachádzala sa v nej skriňa a v rohu
písací stôl. Na ňom stála televízia a bola potichu pustená, zatiaľ čo
z chodby ku mne doliehali nejaké hlasy. Vzápätí sa dnu objavil Ben
s frustrovaným výrazom na tvári, no len čo zbadal, že som hore, nahradil
ho radostný. Podišiel k mojej posteli, sadol si na stoličku a chytil
ma za ruku.
„Čo si preboha stvárala, Madison?“
Zamračila som sa a snažila si spomenúť. Ako som ležala
v posteli, nenajedla sa a nenapila, mala horúčku a zimnicu.
Pousmiala som sa. „Hups,“ šepla som slabým hlasom.
„Toto už nerob nikdy viac! Vieš ako si vystrašila tvoju
mamu?“ povedal karhavo, no usmieval sa na mňa. Naklonil sa a venoval mi
bozk na čelo.
Hlava sa mi stále trochu krútila, ale bolo to lepšie.
Chladná tekutina mi tiekla cez hadičku do žily a vracala mi silu. Keď som
nahmatala tlačidlo na ovládanie postele, a naklonila ju do sediacej
polohy, vošla do izby mama.
„Už si hore!“ zvolala. Ako som uvidela jej tvár, vybavilo sa
mi ešte čosi. „Ma-“ skúsila som to, no musela si odkašľať, „mami, povedz mi
prosím, že to nebol on.“
Na tvári sa jej zjavil previnilý výraz. „Nie!“ povedala som
najhlasnejšie, ako som vládala a nepokojne sa pohmýrila. Ben skákal
zmätene z jej tváre na moju.
„Zlato, je to zložitejšie, ako si myslíš.“
„Áno? Tak mi to teda vysvetli!“
„No... on...,“ mama sa nadýchla, „nemôžem ti to vysvetliť,
keď prídeš domov? Teda vlastne, on ti to vysvetlí.“
Zovrela som pery. „Žiadne lži?“ spýtala som sa napokon.
Mama pokrútila hlavou. Rezignovane som pokrčila plecami
a jej sa viditeľne uľavilo. „O čo ide?“ prehovoril Ben. „Poviem ti, keď
budem sama vedieť.“
Dni v nemocnici som trávila väčšinou spánkom. Nikde som
nemala príležitosť takto si odpočinúť. Mama mi priniesla pár kníh, ale ja som
sa na ňu stále mračila. Mala som tušenie, že čo mi povie, keď sa vrátim domov,
ma nepoteší. Postupne sa môj stav zlepšil na toľko, aby som mohla ísť domov.
Mama podpísala nejaké papiere a v aute sme cestovali trápne potichu. Keď
mama odparkovala auto v garáži, zobrala som si svoju tašku a prešla ku
vchodovým dverám. Tašku som zhodila na zem a mama bola hneď za mnou. „Tak
fajn,“ hovorila som po ceste do obývačky. „Mô... no zbohom,“ vydýchla som, keď
som ho uvidela sedieť na gauči.
Zdvihol pohľad od svojich rúk a pozrel mi do očí. Zase
ten šok, presne také isté, ako vidím vždy v zrkadle. Ibaže tie jeho boli
orámované vráskami.
„Ahoj Madison,“ povedal potichu. Pomaly som prešla ku kreslu
a sadla si na operadlo. Mama sa rukami oprela o sedačku, kde sedel. „Hm...“
bola moja jediná odpoveď.
Na chvíľu nastalo ticho. Prstami som si poklepala po kolene.
„Ja čakám...“
„Pozri,“ začal, „s tvojou mamou sme po celé roky udržiavali
kontakt-“ Vzápätí ho mama prerušila: „Čo keby začneš od začiatku?“
Povzdychol si. „Spoznali sme sa na univerzite, v poslednom
ročníku. Strávili sme spolu dva roky, a potom Jane otehotnela. Miloval som
všetok čas, čo sme strávili spolu, keď si bola maličká, ale dostal som ponuku
na prácu v Amerike. S Jane sme sa to snažili prekonať, pretože ona
nechcela odísť z Anglicka, no... našiel som si tu priateľku, kontakt sme
však neprerušili. Pre tvoje dobro si o tom nikdy nevedela, ja som bol na
to príliš zbabelý, priznávam. Narodili sa mi ďalšie dve deti a potom som
mal pocit, že bude príliš neskoro ozvať sa ti.“
Zhlboka som dýchala a snažila sa upokojiť. „Nemáš páru,
čo to bolo vyrastať bez otca,“ začala som potichu, no môj hlas postupne naberal
na intenzite, „najskôr sa mi decká čudovali, poniektorí aj vysmievali. Keď som
si konečne na to zvykla, musela som sa vyrovnávať s tým, že sa o mňa starala
len mama. Netušíš, aké to mala ťažké. Ty si jednoducho zdúchneš a nestaráš
sa!“ Ruky sa mi triasli od zlosti, ako som naňho zazerala.
„Madison, pochop prosím, nemal som na výber...“
„Nemal si na výber?! To ty si odišiel, zbabelec! Ako si
vôbec mohol, čo si za otca?! Nemohol si nás jednoducho zobrať zo sebou?! Keby
ste sa naozaj milovali, dopadlo by to inak! Ako sa opovažuješ vôbec vrátiť
teraz, čo odo mňa chceš?!“ v očiach sa mi objavili slzy. Prešla som ku
dverám, no mama ma stiahla naspäť. „Maddie, tvoj otec...“
„On nie je môj otec!“ zvreskla som.
„Umieram,“ povedal potichu.
„Áno, teraz ma tu balamuťte rozprávkami. Navravíme Madison
klamstvá, ona mi odpustí a všetko bude v poriadku, že? To by sa vám
obom páčilo! Je mi z toho zle!“
Obaja však boli vážny. „A t-to...“ preglgla som, „to si mi prišiel len oznámiť a zase odísť. Nechápem načo si sa vôbec unúval!“ Všetci traja sme stáli v tichosti, zatiaľ čo mne začali po lícach stekať slzy. Zviezla som sa na zem a rozvzlykala sa, bolo toho na mňa priveľa. To, ako zúbožene vyzeral mi zrazu dávalo zmysel. „Čo mám teraz ako urobiť?“ smrkala som.
Obaja však boli vážny. „A t-to...“ preglgla som, „to si mi prišiel len oznámiť a zase odísť. Nechápem načo si sa vôbec unúval!“ Všetci traja sme stáli v tichosti, zatiaľ čo mne začali po lícach stekať slzy. Zviezla som sa na zem a rozvzlykala sa, bolo toho na mňa priveľa. To, ako zúbožene vyzeral mi zrazu dávalo zmysel. „Čo mám teraz ako urobiť?“ smrkala som.
Postavil sa z gauča a prešiel ku mne. Veľkou dlaňou
ma pohladil po vlasoch. Kľakol si ku mne a pozrel mi do uslzených očí. „Prosím,
prepáč mi. Prepáč mi to všetko.“ Pritiahol si ma za plecia k sebe. Mala
som chuť sa mu vytrhnúť, len v jeho objatí som sa cítila bezpečne. Môj
ocko. Celá som sa triasla a tričko mu zmáčala slanými slzami. Ťažko som
dýchala a guča v krku mi nedovolila prehovoriť. Kde bol, keď som ho
naozaj potrebovala? Keď som potrebovala jeho slová, aby ma utešili, alebo iba
jeho objatie? Rozvzlykala som sa ešte viac a opätovala mu objatie. Do ucha
mi jednostaj šepkal prepáč. Plakala som ako malé dievča, a v tej chvíli
sa tak naozaj cítila. Ako malé dievča v otcovom náručí, novonájdenom
náručí. Nemal tušenia, ako mi v živote chýbal, a nevedela som mu to
vyjadriť inak, len slzami. S každou kvapkou zo mňa odchádzala zlosť, ale
plakať som neprestávala.
Mama ma upokojujúco hladila po vlasoch. Napriek všetkému som
ho ľúbila. Videla som ho prvýkrát v živote a podarilo sa mi odpustiť
mu.
„O-oci?“ vzhliadla som k nemu a utrela si slzy. Oprela
som sa chrbtom o sedačku, on z jednej strany a z druhej si
prisadla mama. „Koľko... koľko času ešte m-máš?“ spýtala som sa trasľavo.
„Neviem... mesiac? Dva?“ Oprela som sa čelom o jeho plece
a hruď sa mi otriasala vzlykmi. Držala som ho za ruku, a do ticha sa
ozývali iba moje smrkanie a jeho namáhavý dych.
„Odpúšťaš mi?“ spýtal sa po chvíli. Čo som mala povedať? Iba
som prikývla a v tej chvíli sa rozplakala aj mama. Rozosmiala som sa
nad absurdnosťou tejto situácie a obaja sa ku mne pridali. A tak som
sedela na studenej dlážke, v objatí mojich rodičov, zatiaľ čo sa
priplichtila aj Dorrit, plakala som a zároveň sa smiala. V srdci som
nadobudla pokoj. Na začiatku som mala chuť na otca iba kričať, ako veľmi ho
nenávidím, ale prešlo ma to. Pochopila som, že tým by som nič nevyriešila a iba
sa ukrátila o čas, strávený s ním. Ešte som ho ani nespoznala a on
o chvíľu so mnou nebude. Po tomto zistení som sa opäť rozvzlykala a nemohla
zastaviť slzy. Taká nespravodlivosť. Prečo sa ten hore zahráva s našimi životmi
tak veľmi?
„Nie je to fér, nie je to fér,“ opakovala som nahlas a zízala
pri tom do otcových očí, ktoré sa začali napĺňať slzami. „Moje dievčatko,“
šepkal a zvieral moju ruku čo najsilnejšie. Musím byť silná, ja to
zvládnem.
Ty kokos, to čo som napísala? :D teraz som zo svojich myšlienok tak zmätená, že som tam dala Strange Way Of Life, a všimla som si to asi až o 10 minút :D
Rozplakala si ma :/ Je to nadherne :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
OdstrániťNeskutočne nádherné :) Plačem..ešte keď som si k tomu pustila tú pesničku :'(
OdpovedaťOdstrániť♥ teším sa na ďalšiu ;)
och, takže nie som jediná? :D ďakujem :)
Odstrániťprekrásne to je :) ježiš dievča, dokonalo píšeš, neuveriteľne :* dokonalá časť, aj keď taká smutná :/ lovee ya much more beauty :*
OdpovedaťOdstrániťďakujem, love yaa most of the wooorld :)
OdstrániťNevravela som, že to bude jej otec ? :D :D ...je to krásne ty mrcha :) aj mne sa tlačili slzy do očí, že už nebudú spolu. ;( ale je to nádherné :) pokračuj. ! Ľuuubim ťa :)
OdpovedaťOdstrániťa ja som ti vravela, že to bude jej sused :D ty si mrcha :( :D ďakujem, tiež ťa ľúúúúbim :)x
Odstrániťbože :) to je tak neskutočne nádherné :) vedela som, že to je jej otec (há :D) ale, že umiera?? všetko dobré musíš hneď zničiť! :DD si zlá :) bat aj stil láf júú ♥ xx
OdpovedaťOdstrániťprepááč :( ale veď nejaké grády to musí mať, inak by to už bolo dávno skončené :D ďakujem end aj stil láf jú moore! xx
OdstrániťJe to krásne :) Tiež som sa pri konci rozplakala :/
OdpovedaťOdstrániťďakujeem :)
Odstrániť:O :(( koniec?? užasne!!
OdpovedaťOdstrániťďakujem :)
Odstrániť:) och! PERFEKTNÉ! :* aj ja som sa rozplakala bé :') krásne , nádherné, úžasné! Môj slovník nie je taký bohatý aby opísal túto časť aj proste celé tvoje písanie <3
OdpovedaťOdstrániťjuu, ďakujem!♥
OdstrániťOMG, Katie, toto je prekrásne, tiež plačem, tá pesnička k tomu <3
OdpovedaťOdstrániťje to krása, opis tej situácie je úplne dokonalý...úžasné, teším sa na ďalšiu kapitolku :)) ľúbim ťáá :) :*
Eli:)
ďakujem kočka :) tiež ťa ľúúbim :)
Odstrániťoooch Katie, ty tak neskutočne krásne a dojemne píšeš... proste... nemám rada také tie FF, čo sú celý čas iba o love story, potom sa tam niečo skomplikuje ale nasleduje rozprávkový koniec...presne takáto ty nie si, a to na tebe zbožňujem♥ verím, že nám ešte pripravíš veľa prekvapení... love ya!♥
OdpovedaťOdstrániťnooo, hupsik :D myslím, že už sa to veľmi neskomplikuje a nastane presne čo hovoríš, ale však snáď to napíšem dobre :D ďakujem, love ya too!♥ xx
Odstrániť