Guys, like seriously...
Happy April Fools' Day!
Povedzte, kto z vás sa aspoň trochu zľakol, keď zbadal ten prázdny blog? Si myslíte, že by som bola schopná len tak ľahko vás opustiť? :) Dúfam, že ste hneď nezanevreli na mňa, a vrátite sa aspoň aby ste si toto prečítali:P
I'm sorry, naozaj som dnes nikoho nenapálila, a toto sa mi zdal ako ten najprijateľnejší nápad, aj keď ste mi to asi nezožrali;)
Anywaay, vyoblievané a vyšibané ste? Lebo moja stena a dlážka toho schytala viac než ja, za čo som vďačná, hoci dedkov "voňavý" (cháp ako odporný) parfém sa na mne bude držať aj tri dni :)
Pre tých, ktorí by mali pocit, že si toto musím žehliť som napísala aspoň časť, enjooy♥
Ledva som si stihla prečesať vlasy a zapnúť gombíky na
košeli, keď mi Eleanor do náručia strčila prvú škatuľu. „Vonku je dodávka,
nalož to a vráť sa.“
„Teba strašne baví komandovať ľudí, však?“ zaškerila som sa na ňu.
„Teba strašne baví komandovať ľudí, však?“ zaškerila som sa na ňu.
„Ani si nevieš predstaviť ako. No tak, nemáme na to celý
deň.“ Postrčila ma ku dverám a skoro som do nich vrazila.
„Mala som pocit, že hej,“ šomrala som si popod nos. Ani som
nepočítala, koľko krát som prešla hore-dolu, ale mala som pocit, že to trvá
večne.
„Kde je vlastne Harry?“ zamračila som sa, keď už aj Louis
stál pri dverách a chystal sa na odchod. Nečakala som na odpoveď a nakukla
do obývačky, aj keď som vedela, že tam nebude. Dvere na izbe boli dokorán
otvorené a zahliadla som, ako Harry sedí na okraji postele. Tvár mal
zaborenú v dlaniach, a ja som si opatrne sadla vedľa neho a položila mu
ruku na chrbát.
„Deje sa niečo?“
Vzdychol si a zdvihol hlavu, no nepozrel na mňa. Teraz
som mu prstami jemne odhrnula kučery z očí a on sa mykol, akoby som
ho poštípala. Zovrela som pery a postavila sa, no okolo pása sa mi zrazu
omotali ruky a Harry si ma potiahol na kolená.
„Prepáč,“ vydýchol do môjho krku, „len rozmýšľam nad
nemocnicou.“
„Prečo?“
„Prečo?“
„Nechodím tam rád, a zároveň áno. Každý tam má svoje
trápenia, a ja sa necítim na to, aby som sa do toho staral, no potom vidím
tie rozžiarené tváre našich fanúšikov, a...“
„Ja viem. Chceš, aby som šla s tebou?“
„Nie, to je v pohode...“
Chvíľu sme mlčali, no potom som sa postavila a potiahla
ho za ruku. „Mali by sme ísť.“
Pred dverami mi venoval jemnú pusu a potom aj s Louisom
nasadli do jeho auta. Ja s Eleanor sme sa odviezli k jej bytovému
komplexu a pod zatiahnutou oblohou začali vykladať škatule s vecami.
„Tie ťažšie tu necháme na chlapcov, my toho nevezmeme veľa,“
žmurkla na mňa.
„Prosím, povedz, že vám ten výťah funguje,“ zaúpela som, keď
sme vkročili do haly.
„Musím ťa sklamať,“ zaškerila sa na mňa a vykročila smerom
k schodom.
„To nemyslíš vážne, na ktorom bývaš?“
„Na treťom. To zvládneš, poď.“
„Neznášam ťa,“ mrmlala som si po ceste, a to opakovala,
keď sme sa vracali asi tretí krát.
To už našťastie Eleanor za sebou zabuchla dvere a krabice nohou pošuchla smerom k obývačke. Zvalila som sa na gauč a sledovala, ako zapaľuje vonné sviečky, ktoré vytiahla z niektorej škatule.
To už našťastie Eleanor za sebou zabuchla dvere a krabice nohou pošuchla smerom k obývačke. Zvalila som sa na gauč a sledovala, ako zapaľuje vonné sviečky, ktoré vytiahla z niektorej škatule.
„Dáš si čaj?“ spýtala sa, a ja som ju šuchtavým krokom
nasledovala do kuchyne, kde som nazrela do skriniek.
„Tento,“ ukázala som na zelený Twinings. „Iba s citrónom,
okej?“
„Jasné.“ Zatiaľ čo ona postavila na vodu, usadila som sa za
kuchynský stôl a uprela pohľad von oknom. Z ťažkých oblakov sa pomaly
pustili kvapky, no neprekvapilo by ma, keby sa neskôr znovu vyjasnilo. O chvíľu
predo mnou pristála bodkovaná šálka a ja som zdvihla prekvapený pohľad k Eleanor.
„Nehovor to Louisovi. Mám ešte ďalšie dve.“
Zasmiala som sa a oboma rukami zovrela hrnček s pariacim
sa nápojom. Opatrne som skúmala Eleanorin zamračený výraz, pred chvíľou sa
zdala úplne šťastná. „Čo sa stalo?“
„Neznášam toto.“ Lyžičkou si rozmiešala cukor v šálke a doliala
si tam mlieko.
„Tak prečo si tam to mlieko dávaš?“
Usmiala sa, no neprestala sa mračiť. „Tak som to nemyslela.
Louis o chvíľu znovu odíde, a ja sa musím vrátiť do školy. Stále sa
tvárim, že mi to nevadí, ale dolieha to na mňa.“
„Louis odíde? Kam?“
„Louis odíde? Kam?“
„Ty to nevieš?“ Vyzeralo, že toto aspoň na chvíľu rozptýlilo
jej pozornosť.
„Nie, nikto mi nič nepovedal.“
„Tak v tom prípade ti nič nepoviem ani ja.“
„Calderová, vysyp to!“ Chytila som ju za ruku a dívala sa na ňu so zdvihnutým obočím.
„Tak fajn, ale odo mňa to nemáš.“ Prevrátila som očami a ona pokračovala. „Chalani idú do Afriky...“
„Tak v tom prípade ti nič nepoviem ani ja.“
„Calderová, vysyp to!“ Chytila som ju za ruku a dívala sa na ňu so zdvihnutým obočím.
„Tak fajn, ale odo mňa to nemáš.“ Prevrátila som očami a ona pokračovala. „Chalani idú do Afriky...“
do hada s tebou ! :D Som normálne chytala hysterický záchvat a chcela ti napísať aby si mi skopírovala a poslala aspoň tie jednodielky. HUH ! som šťastná že nekončíš :P :D x
OdpovedaťOdstrániťTeba je zabiť málo! :D
OdpovedaťOdstrániťNevravím, že som tomu uverila, ale teraz mi fakt spadol takýýýýýýýýto veľký balvan zo srdca, že to bol len 1. Apríl. Nenávidím 1. Apríl! :D :X
Trošku, ale fakt len trošku si si to vyžehlila touto kapitolou, no budeš mať čo robiť, aby sme ti tento malý infarkt odpustili! :D :D
Ale nie. :3
Úžasné to je, a ak by si naozaj išla teraz skončiť so všetkým, čo si spravila (aj keď viem, že to neurobíš - teda aspoň nie tak skoro :D ) , ver mi, že by si ma nechcela vidieť už do konca svojho života. :D :D :-*
*Aďka*
Katie, ty si ma dostala, chvalabohu, že si si to vymyslela v rámci 1.apríla, keď som uvidela ten článok o tom, že končíš, myslela som si, že zle vidím a nebola som schopná na žiaden komentár, preto ti ho píšem len teraz ... Som neskutočne rada, že nekončíš a že budeš naďalej písať tie úžasné poviedky, ktoré tak zbožňujem !
OdpovedaťOdstrániťP.S - Akurát hrajú 1D Kiss you na Óčku (len tak od veci ) :D ... Danka :)
Som HLÚPA ! :D zabudla som okomentovať túto PERFEKTNÚ časť, ktorá je super, tak ako vždy ;) ach Harry a Will, som zvedavá, ako bude Will znášať Harryho odchod ... a ešte raz ani neuvažuj nad tým, že by si prestala, neviem si predstaviť, že by som sem prišla a zrazu nič :O (ani si to nechcem predstaviť) ja si totižto viem neskutočne oddýchnuť pri čítaní tvojich poviedok, úplne dokážem vypnúť a dostanem sa do iného sveta v ktorom sa mi veľmi páči ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že ten článok nebol pravdivý. Keď som našla prázdny blog, myslela som že ma šlahne -_- :D
OdpovedaťOdstrániťČasť je super :3 :)
kurnik ! a ja som sa tak zľakla ! .. hiiii .. :D a už som si fakt myslela že to je pravda.. bože ani nevieš jaka som šťastná ! :D :)) a časť je dokonalá úžasná! :) a juuuuj teším sa na ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťTy nie si normálna :DD Vieš, ako si ma naľakala?? Ok, prvý apríl, ale to ešte neznamená, že musíš svoje čitateľky vystaviť zástave srdca! :O :P
OdpovedaťOdstrániťKeď tak nad tým rozmýšľam, je vysoko pravdepodobné, že ti to odpustím.. pretože píšeš prekrásne♥
No, ešte uvidíme :33