utorok 23. apríla 2013

Life Goes On 12.


Plans of what our futures hold, foolish lies of growing old
It seems we're so invincible, the truth is so cold
A final song, a last request, a perfect chapter laid to rest

Louisiana

„Dobre, takže Niall, Louis a Zayn pôjdu spolu s Tarou a ja, Liam a Harry s Jess. O jednej sa stretneme tu,“ povedala som, keď sme všetci stáli nastúpení vonku. Bolo skoro ráno, a chalani si unavene pretierali ospalé tváre.
Jess z nadácie nás zaviedla do centra, kde už o takomto čase boli deti, ktoré nechodili do školy. S krikom sa k nám rozbehli a vrhli sa nám okolo kolien. V sprievode podobnom tomu včerajšiemu sme sa pohybovali po najrušnejšej ulici. Ľudia pomaly otvárali maličké stánky s jedlom, a všetci do jedného sa na nás usmievali. Bolo to neuveriteľné.
Deti obdivovali Liamove a Harryho tetovania s naširoko otvorenými očami. Keď sa odniekiaľ ozvala hudba, boli sme vyzvaní do tanca. Bolo zábavné sledovať chlapcov vrtieť sa dokola, zatiaľ čo deti ich napodobňovali. Utvorili sme veľký kruh a potom sa pri mne objavilo malé dievča. Po chvíli som v nej spoznala Ashu zo včera a znovu si ju vzala do náručia.
Nadskakovala som a točila sa, počúvala šťastný detský smiech.
„Sme priatelia?“ vykríkol Harry.
„Áno!“ znel krik zo všetkých strán. Nevedela som povedať, či som niekedy videla viac entuziazmu a toľkej úprimnej radosti.
O chvíľu sa prihrnul zástup detí s futbalovou loptou. Okamžite nás zatiahli do hry, no ja som so smiechom odmietla a usadila sa na prašnú zem, sledovala okolie. Len niekoľko metrov od nás sa nachádzalo obrovské smetisko. Tá vôňa tiež nebola lákavá, ale človek si po čase zvykol.
Priamo za odpadkami mali všetci tí ľudia svoje domy, a to bolo na tom najhoršie. Zdalo sa to ako úplne iná civilizácia. Keď som si pomyslela na svoj domov, všetky tie dostupné veci, čo sa nám zdali ako samozrejmosť, zaplavila ma hanba. Nikdy sme to nebrali, že by nám niečo chýbalo, a títo ľudia, hoci mali nedostatok, sa zdali úplne šťastní. Šťastní tak ako žili, i keď by svoj život určite radi vymenili.
Zrazu ma zozadu do hlavy trafila futbalová lopta a ja som sa obzrela na škeriaceho sa Liama.
„Poď sa zabávať, Ana!“ zakričal na mňa. Pokrútila som hlavou, ale Liam sa rozbehol ku mne. Vystrašene som vyvalila oči a postavila sa na útek, keď na mi okolo pása omotali jeho ruky a prehodil si ma cez plece.
„Payne, daj ma dolu!“
„Mám ju pustiť?!“ spýtal sa detí, ktoré odpovedali hlasným NIE.
Začal so mnou utekať. Harry mu bol v pätách, a keď sa mu vrhol na chrbát, všetci traja sme dopadli na zem
Neubránila som sa smiechu. Snažila som sa vyhrabať spod detí, no niečia ruka ma schmatla za členok a znovu zhodila na zem.
Z očí mi tiekli slzy smiechu, a keď sa tá masa rúk a nôh konečne uvoľnila, Harry mi podal ruku, aby mi pomohol vstať. Oprášila som zo seba zeminu, no moje biele tričko už biele viac nebolo, takisto ani Harryho. Rýchlo som zažmurkala a pošúchala si svrbiace oko, a keď som ho znovu otvorila, svet bol rozmazaný. Zahrešila som.
„To sa môže stať len mne!“ Hlúpe šošovky. Neznášam ich. Ale neznášam ani okuliare. Takže najúprimnejšiu nenávisť pociťujem k môjmu zraku.
Keď som polo-rozmazane vzhliadla na Harryho, na tvári mu žiaril úprimný úsmev. „Hej, to ako som sa k tebe choval ma... Len som bol naozaj pod tlakom, hm...“ zamrmlal potichu, skôr pre seba a prehrabol si rukou vlasy.
„Styles, to sa snažíš ospravedlniť mne, alebo trpíš samomluvou?“
„Ospravedlniť sa ti,“ toto bolo ešte tichšie.
„Ako? Myslím, že som dobre nepočula.“
„Ale počula,“ zamračil sa na mňa.
„Nemám všetky zmysly dokonalé.“ Otočila som sa na odchod.
„Počkaj! Ospravedlňujem sa,“ povedal už hlasnejšie.
„Žeby tá Afrika na teba tak pozitívne pôsobila? Asi by si sem mal chodiť častejšie,“ podpichla som ho. Zasmial sa.
„Liam mi urobil výplach žalúdku.“
„Ach, tak to je pekné vedieť, že tvoj pokus o ospravedlnenie je z donútenia.“
„Sorry,“ venoval mi pokrivený úsmev a práve vtedy sa objavil Liam.
 „Paaayne, stratila som šošovku!“
„Aspoň ste s týmto tupcom už zakopali vojnovú sekeru,“ chytil nás okolo pliec a začal ťahať ďalej.
„Skús byť ty na jedno oko slepý!“
Špinavými rukami som sa neodvážila vytiahnuť si aj tú druhú šošovku, preto som chodila ako idiot, s jedným okom zatvoreným a pevne držala Liama za plece.
Obďaleč sme narazili na muža, ktorý mal obe nohy za hlavou a na ukazovákoch pritom točil obrovské misky.
„Ty kokos,“ vypadlo zo mňa.
„Pff, keď som bol malý, robil som gymnastiku,“ povedal Harry a štuchol mi do pleca. Začal predstierať, že sa rozcvičuje a potom s Liamovou pomocou zdvihol nohu do vzduchu. Výsledkom bolo, že po pár sekundách kričal od bolesti a zvalil sa na zem vedľa mňa. Deti zároveň so mnou vybuchli do smiechu.
„Tlieskam ti, Edward,“ vytisla som zo seba, keď sa pozviechal.
„Hej, odkiaľ poznáš moje stredné meno?“
„Dostala som zložky so všetkými vašimi údajmi, takže viem aj aké plienky si nosil.“
Prevrátil na mňa oči. Pohli sme sa ďalej.
Tí ľudia sa nezaujímali o budúcnosť, netrápila ich minulosť. Sústreďovali sa na prítomnosť. A to bolo to, čo ich robilo špeciálnymi, to bolo to, čo im pomohlo prežiť. Obdivovala som ich za to.

6 komentárov:

  1. Ani nemusíš vravieť že inšpirácia na milión tristo percent prišla odo mňa -_-

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jééj krásna časť, radosť čítať niečo tak dokonalé a skvelé, ako je táto poviedka, Harry a Liam sú tu strašne zlatí, dochádzajú mi slová , proste úžasné! Teším sa na pokračovanie :* ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. užasnéé to jeee :) dokonaléé :) krásne :) ja sa neskutočne teším na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :DDDDD Skús byť ty na jedno oko slepý! :DDDDDDD
    To ma rozsekalo, čo síí. :DDD
    A to s tou gymnastikou, ááá. :DDDDD
    Bože, rehocem sa ako koň. :DDDD
    A konečne, KONEČNE sa Styles aspoň snaží byť normálny a priateľský, jou! :33
    Mehehe, dokonalé, babe. ♥ xx
    *Aďka*

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Harold je proste rodený talent na "všetko" :D Viem aké je to byť poloslepá na jedno oko, ale nemôže za to šošovky ale alergia. Chodila som spuchnutá ako s citrónom namiesto oka :D Super, znovu ! AKo vždy ;) xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  6. MIlujem detaily typu : šošovky a stánky s jedlom a plienky, najmä keď sú podané s nadhľadom a miernou sebairóniou, čo ty dokonale ovládaš !
    Oproti tomu mi zas nezarezal trošku infantilný motív dievčatka na rukách a úvaha o dostupných veciach doma v kontraste so smetiskom...Smetisko stačilo...menej je niekedy viac...:-)

    OdpovedaťOdstrániť