Stay Inspired 08.

Ja viem, zanedbávam... ale keď táto poviedka sa mi veľmi dobre nepíše. Ak sa tam objavia chalani, možno to potom bude lepšie. A navyše moju hlavu plne zamestnávajú:

• Chris Evans, Robert Downey Jr. a Andrew Garfield
• matika
• tumblr
• a nový album One Direction, ktorý sa mi začína až príliš páčiť, a to ma desí.

Jediné pozitívum bol asi dnešok, boli sme v BA na Human Body. Absolútne ma to fascinovalo, aj keď po hodine a trištvrte státia v otrasných topánkach by som sa najradšej usadila tam niekde pod vitrínu, alebo sa rovno nechala vystaviť :D Najlepšia bola cesta domov, Maruška za mnou vyžrala polovicu autobusu. Citujem ju: "Do dvoch rožkov dáme polovicu rožka a máme večeru."
No dobre, dosť mojich slov, nech sa páči ďalšia časť :)

Posledná noc v Londýne. Mala by svoj odchod slávnostne naplánovať. Veľké finále v podobe rozlúčkovej oslavy, to by bol jej štýl. No nemohla sa prinútiť k niečomu takému. Bola vyčerpaná, z bezvládneho ležania v obývačke. Mala tisíc príležitostí spať, ale odmietla zatvoriť oči. Bála sa. Sužovalo ju tisíc obáv, o zbytočné veci v jej budúcnosti, ktorá bola v nedohľadne.

Nemohla sa obrátiť na nikoho. Objímala paplón, aby vyplnila prázdne miesta v jej srdci. Oči jej rámovali tmavé kruhy, pery mala vysušené, tvár sinavú.

Najviac, na čo sa zmohla, bol presun do kuchyne, kde bezmyšlienkovito vytiahla pohár s vysokou stopkou a fľašu načatého červeného vína z chladničky.

Keď jej červená tekutina stiekla dolu hrdlom, doliala si znovu a o chvíľu už mala vyprázdnenú fľašu. Do líc a pier sa jej vrátila farba, ktorá však o chvíľu znovu vybledla, zatiaľ čo k nej z diaľky doliehali zvuky zapnutej televízie.

Zrazu sa na obrazovke mihla známa tvár, no ovládač ležal od Lacey príliš ďaleko, takže nemohla pridať hlasitosť. Jeho tvár bola obyčajná, no predsa výnimočná. Keď ju už raz videla, spoznala by ju kdekoľvek.

...

„Vyzeráš hrozne,“ komentovala Margaret, keď sa objavila na prahu, aby svojej sestre pomohla s kuframi.

„Na tebe sa to ani neprejavuje.“ Bola to pravda. Lacey vycítila, že toto bol spôsob, ako sa s tým Margaret vyrovnávala. Jednoducho predstierala, že je všetko v poriadku. No nebolo.

„Laceeey?“ Z haly k nim doľahol detský krik a Lace automaticky pustila na zem všetko, čo držala, aby k sebe mohla privinúť sestričku. Odlepila jej malé nohy zo zeme a pevne ju chytila v náručí. Zaborila si tvár do jej jemných vláskov, zatiaľ čo Rose dýchala jej vôňu na krku.

„Chýbal si mi krpec.“ Lacey jej dala pusu na čelo a položila ju na zem.

„Chceš vidieť, čo som ti nakreslila?“ Zašvitorila Rose s prosebným pohľadom.

„O chvíľu zlatko, vybalím sa.“

„Prosííím.“ Jej psím očiam sa nedalo odolať. Nechala sa za ruku odviesť do obývačky, kde boli na koberci porozkladané farebné pastelky a papiere.

„Sadni,“ prikázala jej. Lacey si poslušne zložila nohy do tureckého sedu a porozhliadala sa dookola. Skoro nič sa tu nezmenilo.

Stále sa všade vznášala vôňa sladkého drievka z vonných tyčiniek, ktoré ich mama tak rada pálila. To jej prinieslo ďalších tisíc spomienok, no boli príjemné. Rímsa na krbe bola plná rodinných fotografií a listov od otca.

Zrazu sa jej tesne pred očami objavil list papiera. Chvíľu jej trvalo, kým zaostrila na kresbu.

„To si ty a Mae v Londýne. Chýbali ste mi.“ Detské ťahy boli až nezvyčajne pekné na trojročné dievča. Predpokladala, že ona je tá s hnedými vlasmi a písmenom L nad hlavou. Stáli pred Londýnskym okom a čiarky namiesto úst boli vytvarované do úsmevu.

„To je krásne, Rosie,“ pochválila ju Lacey, „rozhodne si to dám do izby.“

Rosine detské oči sa rozžiarili ako vianočný stromček a hodila sa Lacey okolo krku. Prudký pohyb donútil Lacey padnúť aj so sestrou dozadu. To vyvolalo jemný chichot u Rose a po chvíli sa aj Lacey smiala na plné kolo.

Tento malý človiečik jej dokázal zlepšiť náladu, ako čokoľvek iné na svete. Keď ich smiech utíchol, v obývačke sa zjavila Margaret.

„Dievčatá, čo keby sme zašli do obchoďáku na zmrzlinu? Pozývam.“

„Áno, áno!“ s nadšením vyskočila Rosalie a vzápätí za sebou potiahla aj Lacey.

Tie hnedé oči. Lacey si najskôr myslela, že to je fatamorgána z únavy. No bol to naozaj on. S nejakým ďalším chlapcom, obklopený davom dievčat. Práve sa sústredila na detský hlas jej sestry, keď ten pohľad zachytila. Záblesk poznania. Predieranie sa davom k nej.

No zmizla mu skôr, ako k nej stihol doraziť. 

Ozaj, cez víkend nebudem doma, zajtra ideme na Breaking Dawn do NR, uvidím tam niekoho z vás? :) Takže ak znovu budem lenivá a učitelia nás zavalia, časť až o týždeň, I'm so sorry :(
ľúbim vás♥