Let Me Love You 01.

Strácam návštevnosť aj komentáre :( Dievčence neodchádzajte, ja sa polepším, sľubujem :( 

„Beatriz, a kto to vlastne je?“
„Je to Harry Styles, drahá. Pokecáš si s ním o jeho novom živote, kariére, ženách, možno názoroch na vzťahy. Verím ti, ty nám z toho spravíš zážitok.“
Prísna čierno vlasá šéfredaktorka, moja nadriadená, ktorá dnes mala prekvapivo dobrú náladu založila šanón do poličky z tmavého orechového dreva a pobrala sa obuť si svoje lodičky, aby mohla začať rokovanie s nejakou celebritou, ktorú mala po dohode vyspovedať. Pozrela na mňa tým jej pohľadom z ktorého sršala autorita a žmurkla. Som tu najmladšia, možno aj preto sa ku mne správala milšie.
„A ešte niečo. Volaj to druhé číslo, ktoré máš odo mňa. Paul Higgins na teba nebude mať čas, z druhého čísla sa dovoláš rovno hviezdičke.“
„Ha, už sa neviem dočkať.“ Zamrmlala som ironicky cez stisnuté zuby v úsmeve, skôr pre seba ako pre Beu. Na stole ma čakala zložka s menom Harry Edward Styles, len sa mi ju nechcelo čítať. Také to skriptum, ktoré nám vždy pošlú manažéri, aby mali istotu že sa nebudeme pýtať na nevhodné veci. Ako keby sme to všetky neignorovali. 

Štyri prsty som zastrčila do zadných vreciek mini sukne a usmiala sa na modelku s neprirodzeným účesom, no zato nádhernými šatami ale trpiteľským pohľadom. Vlastne to bola obrovská výhoda byť tí neviditeľní v tejto brandži. Po budove sme mohli chodiť bosé, lodičky nás čakali šupnuté pod stolom, v kabelke sme mohli bez výčitiek nosiť cukríky a večer piť víno. Ony nemôžu, ani jedno, ani jesť čokoládu, keď sú smutné.

Zahla som doľava, prešla sklenenými dverami, chodidlá sa dotkli dobre známeho huňatého koberca.

Bola som u seba. Rozmýšľala som aké to bude robiť interview s chlapom. A mladším. Doteraz to bolo o ženách po tridsiatke, skúsených, niekedy slávnych. Beatrice mi raz povedala, že mojou zvedavosťou robím z tých rozhovorov niečo zaujímavejšie a to sa jej na mne páči.

Dovolí mi on zájsť tak ďaleko, ako to zvyknem? Po prvý krát od kedy tu pracujem sa na interview neteším tak veľmi. Dobre, som na toho človeka zvedavá, minimálne to musí byť kus. Milióny fanúšičiek šalejú hlavne po tom ako vyzerajú, až potom po speve. Ďalšia vec je, že by mohol byť namyslený a bojím sa, že by som pri ňom mohla byť nesvoja.

Skrivila som pery, posadila sa do bieleho kresla a nohy vyložila na stôl. Do ruky som vzala telefón, vyťukala som číslo Harolda Stylesa a našpúlila pery. Z neznámych dôvodov som mala strach.
„Čo je?!“
Dobre chlapče, takýto tón sa mi nepáči. Moc sympatický zatiaľ nie je...
„Harry Styles? Ahoj, volám kvôli...“
„Poznáme sa? Ako to, že si tykáme?!“
Nie, ani toto sa mi nepáči. Ten chalan neboduje.
„Nie zlatko, my sme len v podobnom veku. Nevidím dôvod prečo by som ti tykať nemohla. A ak by si ma nechal dohovoriť, možno by ti neušlo, že som niekto, kto má s tebou spraviť rozhovor...“
„Si drzá. O žiadny rozhovor nestojím, zbohom.“
Definitívne.. je to debil. Ja som milá, pokiaľ ty nie si hnusný.
Telefón som položila na stôl, a venovala sa spätne práci, ktorú som tu predtým nechala. Skrčila som nohu pod zadok, a z misky vytiahla jahodové lízatko.
O pár minút ten mobil zazvonil. Zdvihla som s vážnym podozrením, že je to Harry a naozaj... Na druhej strane sa ozval hlboký povzdych podobný jeho hlasu.
„Hm, povieš mi prosím ako sa voláš?“
„Podľa toho, čo sa mi chystáš povedať.“

„Písal mi manažér, a povedal, že ten rozhovor je dôležitý.. Bol som len vytočený, naozaj som nechcel byť odporný, prepáč... ?“
„Cynthia.“
Odpovedala som s úsmevom, lízatko vrátila do pusy. Harold Styles je odrazu nejaký krotkejší.
„Prepáč Cynthia. Môžem ťa pozvať na kávu, spíšeme to tam?“
„Popravde na kávu nebude čas, nato mám až priveľa roboty. Ale keby si sa tu zastavil v stredu o desiatej ráno, nenahnevala by som sa.“
„Tak teda dovi v stredu.“

Čo vravíte na nový dizajn? Viaanoce, Viaanoce prichádzajú :)
Hlavne ma ale zaujíma váš názor na poviedku. Dúfam, že pribudne viacej komentárov než dva, a pri ďalšej časti dáme novú dohodu ;))