Bittersweet.

Keďže je tá Katarína na blate, Vianoce snáď budú na lade. Ja so tento katarínovský večer strávila obdivovaním dvoch nových knižiek, no ešte nezačala čítať ani jednu, pretože mi Maruš nasadila chrobáka do hlavy a už som nemohla na nič iné myslieť...

Soplím, bolí ma v hrdle, a včera som sa pomaly z postele nepostavila. Aj vy máte taký pocit, že som chorá? :) Snažila som sa písať.. asi štyri vety.. a vzdala som to. 
Tá poviedka nie je pre mňa. Na to prišla Maruška, a mne nezostáva nič iné len súhlasiť. Tak som si myslela, že sa to po čase zlepší, že to budem písať s väčšou chuťou. A zisťujem, že to píšem s čoraz väčšou nechuťou.
Ide o to, že sme si s ňou tie naše poviedky akosi zamenili. Jej nová Let me love you sedí pre mňa a zase Stay Inspired, čo bol jej nápad by sa mal vrátiť k pôvodnej majiteľke. 
No lenže samozrejme, dve zmätené pubertiačky ovládané hormónmi, ako sa dohodneme? Keď ani jedna nevie, čo vlastne chce. Či tá múza odišla, alebo je tu a čaká, kým na nás vyskočí. Môžeme len dúfať v to druhé.
A preto nastala otázka, teda viacero otázok. Vymeníme si tie príbehy? Začneme písať tam, kde tá druhá skončila, alebo úplne od začiatku? Chceme to vôbec písať? 
Vedeli by ste mi na to odpovedať? Čo si myslíte? Nechcem, aby SI zapadlo prachom a takisto ani Marietta nechce nechať Let me love you (She is mine, Fuck, I'm Josh) nedopísané. Keby to skúsime, bolo by to zlé, alebo by nám to vyšlo? 
Neviem... a i tak sem píšem tento článok, a dúfam, že sa mi aspoň niekto ozve, aby sme vedeli, ako ďalej. Možno zistíme, že iné postavy vieme opísať v nových uhloch a pokračovať s lepším nasadením. Budem rozmýšľať ešte viac (aj keď to bolí, a ako! :D), dám vám vedieť. 

ľúbim vás :-*