Never Too Late 11.

A opäť idem ďakovať Maruš, že mi napísala túto časť. Z väčšiny je to jej dielo, po pár úpravách som to sem mohla dať a som s tým veľmi spokojná :) Enjoy♥

Hlasno som si vydýchla a po očku sledovala kam padá Harryho pohľad. Stisol naše spojené ruky, ktoré spočívali na mojom stehne zahalenom v sivých teplákoch. Vyzerala som ako úplný idiot, pretože som opäť zaspala a zabudla na interview, ktoré sme mali v ten deň. Naše prvé interview, pred kamerami a všetkým tým okolo toho.

Hruď sa mi dvíhala pravidelne a prudko, do nosa sa mi pri hlbokých nádychoch dostávala vôňa koženého interiéru. Keby Harry nestískal moju dlaň, klepala by som sa. Naklonil sa aby mi mohol dať letmú pusu na líce/pery, po ktorej som trošku pookriala. Hoci som mala ešte stále divné pocity z nášho posledného stretnutia, Harry bol ku mne taký milý, že som mu v tom nemohla zabrániť.
„Ty to zvládneš,“ vydýchol tichučko, takmer šepky a jeho dych sa zrazil na oblak pre mňa voňavej pary. Neúprimný úsmev, ktorý sa mi rozlial po tvári ho nepresvedčil, len pridal na nervozite nás oboch.
„No tak... máš za sebou desiatky rozhovorov.“
„Ani v jednom som neklamala takto rapídne.“
Dva prsty siahli po mojej brade a pridvihli ju, čím ma donútili pozrieť sa mu do očí. Perami sa obtrel o moje, len tak, bez ničoho mi prešiel po ústach.
„Tak poďme, nech je to za nami.“ Pošteklil ma slovami, stále len milimetre od mojej tváre. Otvorila som dvere na mojej strane auta a vyšla do chladného počasia. Stále mnou lomcovala neistota, strach v podstate z ničoho. Vošli sme do televízneho štúdia bočným vchodom pre zamestnancov.
Potom sa to sypalo rýchlo. Na tmavej úzkej chodbe si nás odchytili maskérky, pol hodinu nás pudrovali na zombíkov, trápili sa s mojimi vlasmi, šklbali ich a vyčesávali do neprirodzených účesov, ktoré potom zafixovávali tonami laku na vlasy.

S Harryho kučerami sa nebabrali, vedeli, že to nemá cenu. Všetci fungovali ako na gumičke, v absolútnom zhone. A keď maskérka prudkým pohybom na prsty omylom vytlačila bledší odtieň len zahrešila, a ponáhľala sa napraviť to. Títo ľudia ma strašili, pridávali na hrôze. Pripomínali mi akúsi zvrátenú verziu cirkusu, akoby čo i len jedna chyba mohla pokaziť celé vystúpenie. Napokon ma navliekli do šiat lososovej farby, ktorá sa presne hodila k Harryho tmavomodrému saku.
Potom nás hodili do jamy levovej, posadili na gauč a kričali, že o minútu ideme.
Vtedy nastal čas na Clarine odporúčania. Prečo tu so mnou teraz nie je ? Ameriku uprednostnila predo mnou. Len mi veľmi milosrdne oznámila, že idem na interview, kde oficiálne oznámime, že sme pár. A odletela do New-Yorku. Čo presne by som mala povedať, a ako by som to mala podať to ostalo otázne. Žiadna nová rada nepadla. Hlboký nádych, výdych.
„Usmej sa. Čo najúprimnejšie ako to pôjde. Povedz si, že ty si tam hviezda. Tá hlavná, ktorá to má v hrsti. Publicita. To je to, čo potrebuješ. Sadneš si ako by si to spravila aj tu, u mňa v byte. Proste sa uvoľníš. Môžeš si kľudne aj pomyslieť na tvojho, umm zaujímavého brata. Ako on stojí za kamerou, a len sa hráte. A keď ti do tváre zasvieti to štartovacie svetlo len privri oči, a znova vydýchni. Pre fanúšikov. Robíš to pre nich, tak sa tam správaj ako kamarátka. Možno budú moderátori nepríjemný, vtedy im to oplať. Aj tak verím, že Harold to tam potiahne za teba. Pamätaj, toto sme potrebovali. Plníš si sen.“ Behali mi hlavou jej slová. Vtedy to svetlo naozaj zažiarilo a ja som na sekundu sklopila viečka.
„Will, tak vás volajú však? Povedzte nám, ako ste sa s Harrym spoznali?“ Do uší mi prenikla prvá otázka, a ja som jemne prižmúrila oči orámované mihalnicami s kilom maskary pred ostrým svetlom reflektorov.
„Bolo to... Vlastne to bolo plánované stretnutie. Harry sa mal zísť s mojou manažérkou pre istú záležitosť a ja som vtedy zhodou okolností bola v jej kancelárii.“
„Táto modrovláska ma očarila...“ Doplnil ma Harry, s jeho typickým drzo-zvodným úškrnom na perách a prstom strčil do môjho boku. Naznačoval, že si vediem dobre. Bol to jemný dotyk, a hravý.
„Takže je to pravda, že teraz tvoríte mladý čerstvo zamilovaný párik?
„Vlastne. My tvoríme...“ zarazila som sa. Čo teraz?
„Prekvapujúco dokonalú a zamilovanú dvojicu si chcela povedať?“ Zachraňoval ma Harry.
Posunul sa ku mne bližšie, znova si so mnou preplietol prsty a zdvihol naše spojené dlane do vzduchu. Z publika sa ozvalo prehnane precitlivené óó a Harrymu zasvietili oči.
„Svedčí vám to.“
„My vieme,“ podotkol Harry a nastal chichot. Bola som neskutočne vďačná, že tam bol so mnou. Moja ruka v jeho dlani bola v tejto chvíli už celá prepotená, tak som si ju vyvliekla a namiesto toho si oprela hlavu o jeho plece. On ma rukou objal okolo pása a tým sme prekonali aj tú malú vzdialenosť medzi našimi telami. Dotýkali sme sa kolenami, a ja som si bola istá, že Harry z tých mojich odhalených určite cíti triašku.
„A čo ďalšie kroky vo vašej spoločnej budúcnosti?“
„Naše ďalšie kroky povedú z tohto gauča, ale inak naozaj netušíme. Obaja máme len sedemnásť, sme mladí, to si treba užiť.“
„Takže veci ako spoločné bývanie, Vianoce alebo iné záležitosti neriešite?“
„Čo povieš Will? Nasťahuješ sa ku mne?“ Môj zdesený, prevažne prekvapivý a určite komický pohľad musel vravieť za všetko. „Tak vidíte. Naozaj o takých veciach nerozmýšľame,“ dopovedal Harry so smiechom, a ja som sa znova uvoľnila. Ďalšia veta mierená prevažne na mňa ma ale opäť dokázala vyviesť z miery.
„Predpokladáme teda, že ani biologické hodiny vás ešte netrápia...“
„Sami sme ešte deti,“ Harry sa usmieval, ale videla som, že nasilu. To nie.
A svet stratil farbu, začalo mi hučať v ušiach. Zakrútila sa mi hlava. Biologické hodiny... Pohlavný styk... Bože, môj cyklus ! Veď... Je to týždeň a pol odkedy sa to stalo. A ja som mala dostať menzes sedemnásteho. Čiže tri dni po tom. Síce to nie je až tak strašné, veď meškali aj pred tým, ale toto ma načisto vykoľajilo. Harry zaregistroval ako som stuhla. Ruku z môjho pása presunul na nahé rameno a upokojujúco ma pohladkal.
„Prepáčte aká bola otázka?“ Slová sa mi z jazyka dvíhali akosi horko, a určite sa mi triasol hlas.
„Či môžte ukázať vašim fanúšičkám, potešiť ich, drobným bozkom pred kamerami?“
„To ja rád,“ zamumlal Harry , ja som zdvihla hlavu s jeho ramena a otočila sa k nemu.  Naše pery spojil v krátkom, no rýchlom a intenzívnom bozku.
Ozval sa aplauz a piskot.
„Myslím, že máte ďalšie povinnosti. Tak ďakujeme za rozhovor a prajeme vám čo najdlhší a najkrajší vzťah.“
Ukončili sme to jednohlasným poďakovaním. Blonďavá, krátkovlasá a veľmi príťažlivá redaktorka, ktorá celý čas zvádzala Harryho očami sa hlasno smiala keď sa lúčili a neušlo mi ani, že mu zastrčila papierik do vrecka džínsov. Videnie sa mi rozmazávalo, občas som pred očami zazrela čierne škvrny. Netušila som, že môžem byť ešte viac vyvedená z miery, ale toto zistenie ma presvedčilo o opaku.

Hlavu mi zamestnávalo, ako to v aute oznámim Harrymu, takže sa žiadne veľké vydýchnutie nekonalo. Toto bude ešte veselé...