sobota 25. augusta 2012

Never Too Late 10.





Keď som vystúpil, ponáhľal som sa do parku. Vrážal som do ľudí, ale bolo mi to absolútne jedno. Musel som ju nájsť. Štrková cesta vržďala pod mojimi nohami, po chvíli som bol od behu celý spotený a zadýchaný. Šál som si pridržiaval na ústach a rozhliadal sa dookola.
Pri tabuli Speaker’s Corner sa nenachádzalo veľa ľudí. Pokračoval som ďalej a s prižmúrenými očami ledva zbadal malú postavu opierajúcu sa o neďaleký strom. Vzrástla vo mne nádej a dlhými krokmi som sa rozbehol. Napokon som rozoznal modré vlasy a vydýchol som si.
„Will... ja..“ začal som, ale okamžite zaspätkoval pod vplyvom jej pohľadu. V jej očiach som videl lesknúce sa slzy, a aj znechutenie? Zovrela pery a pokrútila hlavou.
„Je mi to ľúto, nechcel som...“
„Ty si nechcel?! Tak prečo?! Mohla som si myslieť, že ma len hlúpo využiješ!“ kričala a z očí sa jej spustili slzy. Mal som chuť ju objať a utešiť, zotrieť jej slzy, a nie byť tým, ktorému boli adresované.
„Prosím, vypočuj ma,“ šepol som. Začala kráčať preč, ja som ju rýchlo dobehol.
„Pozri, viem, že si naštvaná, a máš na to úplné právo. Ale ver mi, keby som mohol včerajší večer vrátiť, urobím to. Nehrám sa na nejaké neviniatko, práve naopak. Je mi hrozne ľúto, že som ti ublížil, a pochopím, ak ma už nebudeš chcieť vidieť. No naozaj sa ospravedlňujem.“
Čakal som na odpoveď, ale žiadna neprichádzala. Dotkol som sa jej ramena, ona zrazu prudko zastala a otočila sa ku mne tvárou.
„Harry, nemôžeš len tak... prísť a myslieť si, že to bude v poriadku. Pochop, nikdy som nič takéto neprežívala a ty...“ pokrútila hlavou, nemohla pokračovať. Z očí sa jej valili slzy. „Vieš akú máš povesť a mňa... ja...“
„Cítim sa ako úplný idiot. Nechcel som ti ublížiť.“
„Potrebujem čas,“ šepla.
„Dám ti ho koľko len chceš.“
Prikývla. Vytiahol som z vrecka jej náušnicu a vlasy jej zastrčil za ucho. Pripol som jej ju a vyčaroval niečo ako ospravedlňujúci úsmev. „Poď so mnou aspoň naspäť ku mne, zaveziem ťa domov.“
Ponúkol som jej ruku, no ona na chvíľu zaváhala. Napokon si však jej skrehnuté prsty preplietla so mnou.
Cesta prebiehala potichu. Každý sme boli zahĺbený do vlastných myšlienok, no zohrievali sme sa vzájomnými dotykmi. Keď sme už sedeli v mojom aute, spomenul som si na jej telefón.
„Počkaj chvíľu tu,“ povedal som jej a prešiel okolo chalanov do mojej izby. Bol odhodený na dlážke, pevne som ho zovrel do ruky a povzdychol si. Neviem, čo som čakal, že sa stane, ale musel som si v duchu nadávať. „Všetko je v poriadku, potom to vysvetlím,“ povedal som chalanom slabým hlasom a vrátil sa do auta. Podal som telefón Will a ona na mňa vrhla akýsi poloúsmev.
Na vyplnenie ticha som zapol rádio. Potichu som si pospevoval a vrhal kradmé pohľady na Will. Dívala sa von z okna a mlčala, no napriek tomu som videl, že sa jej pohybujú pery.
„Zaspievaj,“ povedal som jej, „prosím.“
Pridala hlasitosť na rádiu, videl som ako zovrela okraj sedadla a jej hlas sa rozozvučal v aute. Napriek tomu, že som ju už spievať počul, uchvátilo ma to. Započúval som sa do jej čistého hlasu, ktorý znel ešte lepšie ako mužský v rádiu.
Spievala do prvého refrénu, potom otvorila oči a pozrela na mňa. Nemal som slov. „To bolo... úžasné.“
„Ďakujem,“ šepla a znovu sa zadívala von oknom. Po chvíli sme sa ocitli pred jej domom.
„Will ešte raz prepáč,“ ospravedlnil som sa jej a chytil ju za ruku, čo mala na stehne. Opatrne si ju vyvliekla a otvorila dvere. Vystúpila, a ja som nemal ani toľko guráže, aby som ju zastavil. Pred tým, než som sa opäť pohol, všimol som si, že sa na mňa usmiala.
Úsmev som jej opätoval a o trochu spokojnejší vycúval z jej príjazdovej cesty. 

10 komentárov:

  1. O tretej ráno ? ja že poobede. , ale je to super ! spisovateľka !!


    Lauc

    OdpovedaťOdstrániť
  2. uááá! tak strašne som sa tešila na pokračovanie, a teraz sem prídem a rovno dve časti? nejako si začala pridávať na tempe po tom, čo som odhalila tvoje úlisné plány! :D ale veď nič sa neboj, ja tiež začnem pridávať so značným zrýchlením! :) tieto časti predstavujú niečo, čo by som aj celkom čakala že sa stane, ale proste...je to niečím totálne jedinečné, a tak ma to totálne očarilo...fakt, totálne skvelá práca! :) teším sa na pokračko, a dovtedy sa pokúsim zredukovať počet slov "totálne" na nulu...vidíme sa/čítame sa! :) ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  3. úúúúúú!!! dokonaléé :) som rada, že sa udobrili, sú spolu mega zlatí :D zbožňujem ich :D aj teba, prekrásne píšeš :*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ukážkové ;) každý deň sa teším na novú časť! dochádzajú mi slová, takže sa len opakujem :D je to bombastické, som rada, že Hazza sa takto pekne ospravedlnil za svoj čin! :D žúúžo!!♥

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krása, to je naprosto božíí :) Jsem zvědavá jak to bude pokračovat.Opravdu megálně se těším na další část :D Xx

    OdpovedaťOdstrániť
  6. moj ty bože! to je tak strašne úžasné! aj ja som si myslela, že poobede, ale som len rada :):D uááá nech je už ďalšia :) Estie

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nádhera! Strašne pekná časť :) Harry zlatouš jeden! :D Ach, krásne to je! Veľmi sa teším na ďalšie časti :) Dokonalé! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. uf,dokonalé!! :D teším sa na pokračovanie! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Kedy bude ďalšia čast ? Bože ako ja milujem tvoje časti !! Aj teba :D haryy ;*** sù spolu úplne zlati..BTW.: koľko časti bude mat táto poviedka ? Bude cast ešte dnes ?

    OdpovedaťOdstrániť
  10. dokonalé :)) úžasné neskutočné dobréé :)) už chceeeem ďalšiuu časťť :D:D

    OdpovedaťOdstrániť