Keď som vystúpil, ponáhľal som sa do parku. Vrážal som do ľudí,
ale bolo mi to absolútne jedno. Musel som ju nájsť. Štrková cesta vržďala pod
mojimi nohami, po chvíli som bol od behu celý spotený a zadýchaný. Šál som
si pridržiaval na ústach a rozhliadal sa dookola.
Pri tabuli Speaker’s Corner sa nenachádzalo veľa ľudí. Pokračoval som ďalej a s prižmúrenými
očami ledva zbadal malú postavu opierajúcu sa o neďaleký strom. Vzrástla
vo mne nádej a dlhými krokmi som sa rozbehol. Napokon som rozoznal modré
vlasy a vydýchol som si.
„Will... ja..“ začal som, ale okamžite zaspätkoval pod
vplyvom jej pohľadu. V jej očiach som videl lesknúce sa slzy, a aj znechutenie?
Zovrela pery a pokrútila hlavou.
„Je mi to ľúto, nechcel som...“
„Ty si nechcel?! Tak prečo?! Mohla som si myslieť, že ma len
hlúpo využiješ!“ kričala a z očí sa jej spustili slzy. Mal som chuť
ju objať a utešiť, zotrieť jej slzy, a nie byť tým, ktorému boli
adresované.
„Prosím, vypočuj ma,“ šepol som. Začala kráčať preč, ja som
ju rýchlo dobehol.
„Pozri, viem, že si naštvaná, a máš na to úplné právo. Ale
ver mi, keby som mohol včerajší večer vrátiť, urobím to. Nehrám sa na nejaké
neviniatko, práve naopak. Je mi hrozne ľúto, že som ti ublížil, a pochopím,
ak ma už nebudeš chcieť vidieť. No naozaj sa ospravedlňujem.“
Čakal som na odpoveď, ale žiadna neprichádzala. Dotkol som
sa jej ramena, ona zrazu prudko zastala a otočila sa ku mne tvárou.
„Harry, nemôžeš len tak... prísť a myslieť si, že to
bude v poriadku. Pochop, nikdy som nič takéto neprežívala a ty...“
pokrútila hlavou, nemohla pokračovať. Z očí sa jej valili slzy. „Vieš akú
máš povesť a mňa... ja...“
„Cítim sa ako úplný idiot. Nechcel som ti ublížiť.“
„Potrebujem čas,“ šepla.
„Dám ti ho koľko len chceš.“
Prikývla. Vytiahol som z vrecka jej náušnicu a vlasy
jej zastrčil za ucho. Pripol som jej ju a vyčaroval niečo ako ospravedlňujúci
úsmev. „Poď so mnou aspoň naspäť ku mne, zaveziem ťa domov.“
Ponúkol som jej ruku, no ona na chvíľu zaváhala. Napokon si
však jej skrehnuté prsty preplietla so mnou.
Cesta prebiehala potichu. Každý sme boli zahĺbený do
vlastných myšlienok, no zohrievali sme sa vzájomnými dotykmi. Keď sme už sedeli
v mojom aute, spomenul som si na jej telefón.
„Počkaj chvíľu tu,“ povedal som jej a prešiel okolo
chalanov do mojej izby. Bol odhodený na dlážke, pevne som ho zovrel do ruky a povzdychol
si. Neviem, čo som čakal, že sa stane, ale musel som si v duchu nadávať. „Všetko
je v poriadku, potom to vysvetlím,“ povedal som chalanom slabým hlasom a vrátil
sa do auta. Podal som telefón Will a ona na mňa vrhla akýsi poloúsmev.
Na vyplnenie ticha som zapol rádio. Potichu som si
pospevoval a vrhal kradmé pohľady na Will. Dívala sa von z okna a
mlčala, no napriek tomu som videl, že sa jej pohybujú pery.
„Zaspievaj,“ povedal som jej, „prosím.“
Pridala hlasitosť na rádiu, videl som ako zovrela okraj
sedadla a jej hlas sa rozozvučal v aute. Napriek tomu, že som ju už
spievať počul, uchvátilo ma to. Započúval som sa do jej čistého hlasu, ktorý
znel ešte lepšie ako mužský v rádiu.
Spievala do prvého refrénu, potom otvorila oči a pozrela
na mňa. Nemal som slov. „To bolo... úžasné.“
„Ďakujem,“ šepla a znovu sa zadívala von oknom. Po
chvíli sme sa ocitli pred jej domom.
„Will ešte raz prepáč,“ ospravedlnil som sa jej a chytil
ju za ruku, čo mala na stehne. Opatrne si ju vyvliekla a otvorila dvere.
Vystúpila, a ja som nemal ani toľko guráže, aby som ju zastavil. Pred tým,
než som sa opäť pohol, všimol som si, že sa na mňa usmiala.
Úsmev som jej opätoval a o trochu spokojnejší
vycúval z jej príjazdovej cesty.
O tretej ráno ? ja že poobede. , ale je to super ! spisovateľka !!
OdpovedaťOdstrániťLauc
uááá! tak strašne som sa tešila na pokračovanie, a teraz sem prídem a rovno dve časti? nejako si začala pridávať na tempe po tom, čo som odhalila tvoje úlisné plány! :D ale veď nič sa neboj, ja tiež začnem pridávať so značným zrýchlením! :) tieto časti predstavujú niečo, čo by som aj celkom čakala že sa stane, ale proste...je to niečím totálne jedinečné, a tak ma to totálne očarilo...fakt, totálne skvelá práca! :) teším sa na pokračko, a dovtedy sa pokúsim zredukovať počet slov "totálne" na nulu...vidíme sa/čítame sa! :) ♥
OdpovedaťOdstrániťúúúúúú!!! dokonaléé :) som rada, že sa udobrili, sú spolu mega zlatí :D zbožňujem ich :D aj teba, prekrásne píšeš :*
OdpovedaťOdstrániťukážkové ;) každý deň sa teším na novú časť! dochádzajú mi slová, takže sa len opakujem :D je to bombastické, som rada, že Hazza sa takto pekne ospravedlnil za svoj čin! :D žúúžo!!♥
OdpovedaťOdstrániťKrása, to je naprosto božíí :) Jsem zvědavá jak to bude pokračovat.Opravdu megálně se těším na další část :D Xx
OdpovedaťOdstrániťmoj ty bože! to je tak strašne úžasné! aj ja som si myslela, že poobede, ale som len rada :):D uááá nech je už ďalšia :) Estie
OdpovedaťOdstrániťNádhera! Strašne pekná časť :) Harry zlatouš jeden! :D Ach, krásne to je! Veľmi sa teším na ďalšie časti :) Dokonalé! ;)
OdpovedaťOdstrániťuf,dokonalé!! :D teším sa na pokračovanie! :D
OdpovedaťOdstrániťKedy bude ďalšia čast ? Bože ako ja milujem tvoje časti !! Aj teba :D haryy ;*** sù spolu úplne zlati..BTW.: koľko časti bude mat táto poviedka ? Bude cast ešte dnes ?
OdpovedaťOdstrániťdokonalé :)) úžasné neskutočné dobréé :)) už chceeeem ďalšiuu časťť :D:D
OdpovedaťOdstrániť