sobota 4. augusta 2012

Never Too Late 02.

Agh, tento internet celý môžem j*bať! Opäť som v Tatrách a konečne sa mi podarilo dostať sa sem, tak vám to sem rýchlo pridávam, kým mi to nevypne opäť. Dúfam, že nabudúce to už bude opravené.
Táto časť je taká divná a no, neviem.. Písať, keď ste tri dni po sebe vstávali o pol šiestej ráno nie je bohviečo :) Budem sa snažiť zajtra písať viac, enjooy♥







Will
Vydupala som po schodoch k našim vchodovým dverám a otočila kľučkou v tvare gule, ktorá okamžite povolila, takže som nemusela vyťahovať kľúče. „Som domá!“ zakričala som, zatiaľ čo som sedela na botníku a vyzúvala si topánky; vzápätí skončili každá na druhom konci chodby.
Žiadna odpoveď. Myslela som, že všetci sú doma. Zamračila som sa, opäť vzala do ruky môj šanón a prešla do obývačky, kde som uvidela mojich rodičov. Mama sedela na karimatke v akejsi krkolomnej polohe, na sebe mala krikľavo zelené tielko a oranžové tepláky. „Mami, čo to robíš?“ spýtala som sa so zdvihnutým obočím.
„Cvičím jógu, nevidíš? Keby si sa o nás viac zaujímala, vieš, že už tretí deň.“
„To bude asi tvoj rekord, však?“ zasmiala som sa. Mama bola vždy trochu odlišná od ostatných ľudí. Hlučná, energická žena s divným vkusom, ktorá mala chuť vyskúšať všetky zaujímavé veci, čo jej vždy vydržalo asi deň alebo dva. Strašne rada cestuje, preto som už ako malá bola asi na všetkých kontinentoch. V jej profesii hudobnej producentky sa môže vyblázniť, hoci očividne nie dostatočne, tak si to kompenzuje aj v osobnom živote. Odmalička ma viedla k hudbe, chodila som na hodiny klavíra, i spevu a v pätnástich som dostala možnosť vydať album. Je úplný opak otca, ktorý je tichší a nie tak nadšený jej aktivitami. Aj teraz sedel s tabletom na kolenách a niečo doňho ťukal; pracuje ako režisér a tým pádom je väčšinu času vyťažený. Netrpezlivo zacmukal, keď som ho objala a zakryla mu výhľad. Prevrátila som oči a zrazu sa do obývačky prirútil Tyler, môj mladší brat, čistá pohroma. „Nevideli ste moje PSP?“ Prešla som k nemu, vytiahla mu ho zo zadného vrecka a zamávala mu ním pred nosom. „Dík ségra,“ uškrnul sa a o chvíľu sme počuli dupot po schodoch, vzápätí hlasné zatresknutie dverí. Tú roztržitosť má po mame, našťastie ja som zdedila niečo z oboch rodičov, takže som taký zlatý stred.
Mama sa pomaly natiahla, potom postavila a uprela na mňa pohľad. „A nemysli si, že tie topánky tam tak necháš.“
Povzdychla som si a rýchlo ich odpratala; prisahám, že tá žena má sluch ako netopier. Vybehla som do mojej izby na poschodí a šanón hodila na pracovný stôl. Vyzliekla som si bundu aj nohavice, prehodila ich cez stoličku a sadla si ku koncu postele. Prsty jednej ruky som zaborila do už trochu vyšúchaného béžového koberca a lak na nechtoch druhej ruky som si zoškrabávala zubami. Vždy som to robila, keď som bola nervózna.
Teraz bola moja nervozita pochopiteľná, akoby nie? Veď sa dozviem, že som bola šupnutá do falošného vzťahu a navyše aj s nejakým slávnym spevákom, ktorého vôbec nepoznám. A keď k tomu zarátame moje nulové skúsenosti s milostným životom, môžem si to ísť rovno hodiť. Ale Clara má pravdu, potrebujem publicitu.
Povzdychla som si a zahľadela sa na moje nechty. No skvelé, a teraz to budem musieť robiť odznovu. Niežeby to bolo nejaké ťažké, pri mne však áno. Nalakujem si ich za malú chvíľu, no kým mi schnú, pravidelne sedím sa notebookom a zašpiním klávesnicu. Potom si ich musím odlakovať, znovu namaľovať a vyčistiť klávesnicu; takže desať minútová práca sa zmení na trojhodinovú.
Namiesto toho, aby som išla študovať nové skriptá, na stehná som si položila vankúš a naň notebook, pravidelná kontrola sociálnych sietí. Harry ma stihol follownúť na Twitteri a aj na Facebooku som si od neho našla žiadosť o priateľstvo. Vymenili sme si krátku konverzáciu, ale bolo to trápne, pretože som nevedela, o čom sa máme rozprávať. A neviem si predstaviť, ako to dopadne naživo.
Nakoniec som aj tak otvorila dokumenty a začala si čítať niečo o Harrym. Potom som zbežne prebehla scenár na ďalší deň, a to som už ležala na posteli a zúfalo zízala na mätovozelenú stenu, akoby mi mohla pomôcť. Bude to katastrofa.
Za oknom sa pomaly začalo zmrákať, na stolíku som nahmatala ovládač a zasunula obrovské závesy. Počula som, ako ma mama volá na večeru, no ignorovala som ju. Ani som sa nenamáhala prezliecť a zvuk televízie prichádzajúci z Tylerovej izby ma pomaly uspal.

Toto je moja približná predstava Will, aj keď ju tam nie je veľmi vidieť a na tej druhej fotke mala iné vlasy :D 
 A tento song je podľa mňa úplne že lovely :)

12 komentárov:

  1. Nádhera!! milujem tooo!! celé je to úžasne vymyslené a prešpekulované :) teším sa na pokračovanie :) love ya :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja normálne nemám slov :D Je to úplne krásne, dokonalé :D Hrozne sa teším na ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Konečne! Nevedela som sa dočkať !! Dokonalé!!!! ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. toto by si zaslúžilo nejaký maxidlhý maxiúžasný komentár... lenže ja toho zrejme nie som schopná :/ úplne úžasná časť, najlepšia :D krásne to je, zamilovala som sa do toho príbehu, úplne najviac :) je to jednoducho úplne dokonalé, bez chyby, milujem to! ale teba milujem viac! najviac na svete :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. stále to vravím, stačí mi pár slov, nemusíš sa namáhať :D ďakujem, ale ja ťa ľúbim viac než najviac! :-**

      Odstrániť
  5. Krásne to je! :) Premyslené, proste dokonalo. :) Nádherné, veľmi strašne sa teším na ďalšiu časť :D Úplne speechless :* dokonalosť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Okej, snažím sa vymýšľať originálne komentáre- no, vlastne nesnažím, ide to samo od seba a ani sa nekontrolujem :DD Chcem povedať, že Will si začínam obľubovať- už len kvôli tej technike lakovania nechtov, ja totiž inú ani nepoužívam :D Strašne ti závidím ten nápad na bombovú postavu a keď hovoríš o Tatrách a tom vstávaní... ber to tak, že sa aspoň nenudíš, tuto ako ja :)) Myslím si, že som názorný príklad toho, ako sa nesprávať- niet obáv, vulgárna básnička už je v koši! :D Sorry, že som tak odskočila od témy/ poviedka žúúžo a pesnička obstála mojím testom kritiky- máš dobrý vkus, dievča!

    P.S. Pre vlastné bezpečie mi napíš, či chceš aj naďalej moje komentáre pod článkami ;) See you soon :PP

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. už som doma, myslím, že aj ja od nudy a od tepla začnem vymýšľať vulgárne básničky, dobrý nápad :DD to lakovanie nechtov praktizujem, takže preto je to tam :D ďakujem :)
      ak mi tie komentáre vyčarujú na tvári taký široký úsmev ako teraz, píš aj kilometrové!! :) see ya soon then :)xx

      Odstrániť