Dnes som bola so sestrou v Šuranoch a Nitre, niekto od tých končín? :D Teraz je to s ňou strašné, pretože stavajú dom a ona si nič nevie vybrať, stresuje a podobne :D Citujem ju, keď zistila, že nejaký 'motherfucker roboš' jej spravil v kúpeľni niečo, čo nechcela: "I'm gonna fucking shoot myself." Takže tak :D No ale teraz k jednodielovke, áno ďalšej! :) Už som dlho nejaké nepopridávala, a v poslednej dobe ma kope múza ;) Len k NTL sa múza neobjavuje, I'm sorry.
Chlapec pomaly vkročil do svojej tmavej izby. Závesy mal
zastreté, a prepúšťali len trochu denného svetla. Pri posteli zakopol
palcom na nohe o hranu nejakej knihy. Keď si ju zdvihol k očiam,
zistil, že to nie je kniha, ale denník. Otvoril ho, no väčšina stránok bola
vytrhaná. Našiel len jeden zápis, ktorý bol kompletný. Okamžite spoznal jej
písmo. Rýchlo odostrel závesy a prižmúril oči pred ostrým svetlom.
Denník držal v ruke ako nejaký krehký poklad, ktorý by
sa mohol každú chvíľu rozbiť. Nemohol tomu uveriť, myslel si, že sníva. Ako sa
to dostalo do jeho izby? A predovšetkým, naozaj to je od nej? Krútil
hlavou, a pomaly sa ponoril do slov tvorených úhľadným písmom. Ruky sa mu však
triasli tak hrozne, že nemohol čítať. Denník musel položiť na stôl, sadol si na
otáčaciu stoličku prisunutú k nemu a dlane si privrel medzi kolená.
Milý denníček,
Dnes to bol rok.
Rok, čo ma oslovil vtedy na lúke, a vytrhol z nudného stereotypu
mestského života. Teraz si v hlave prehrávam naše dnešné stretnutie,
a stále nemôžem uveriť, že mám šťastie byť s ním.
Čakal ma pred
školou, ako každý deň, ale nešli sme ku mne domov. Autom nás vzal za mesto,
k jeho starým rodičom na farmu. Rozprával mi o jeho detstve strávenom
tu. Presne si ho viem predstaviť v malých menčestrákoch na traky, ako kŕmi
zvieratá, hojdá sa na malej hojdačke v záhrade. Neviem, čo by som Ti mala
opísať skôr, mám toľko zážitkov.
Ich starý dom vonia
drevom a nepopísateľnou vôňou, niečo ako sladké drievko a levanduľa.
Pod oknami jej mali nasadenej tony.
Jeho starí rodičia
sú strašne milí, previedli ma dnu a vypočula som si pár vecí na neho. Keď
sa môj zvučný smiech niesol povalou z dreva a celou zaprášenou,
museli to počuť až do mesta.
Potom som ochutnala
domáci chlieb, ktorí robievajú celý svoj život a smiala sa na ňom, ako
vdychoval vôňu kôrky a tváril sa ako malý chlapec.
Záhrada je úžasná.
Hýri toľkými farbami a vôňami, vyrazilo mi to dych. Za husto nasadenými
kríkmi moruše a hortenzie je ukrytá stará hojdačka pre dvoch a oproti
nej, zavesená na orechu, visí aj jedna pre dieťa. Sledovala som ho, ako sa na
nej hojdá, zatiaľ čo som sa pätami odrážala od zeme na tej väčšej. Hodiny sme
sa prechádzali, len tak potĺkali za domom a neprestali rozprávať. Cítila
som sa skvelo.
Neskôr vytiahol deku
s mnohými dierami, vzal gitaru a sadli sme si do senníka. Opierali
sme sa o stohy sena, aj zo spodu nás pichali zatúlané kúsky, ale bolo mi
to jedno. Bola som tam s ním. Brnkal na gitare, povetrím sa niesol jeho
hlas a pozerali sme na západ slnka. Vyryl naše iniciály do rebríku, ktorý
viedol na vyššie poschodie, presne pod tie, ktoré tam mali jeho rodičia. Všetko
bolo perfektné.
Ešte stále som
z toho uchvátená, nemyslím si, že existuje niečo romantickejšie. Takéto dni
by som chcela zažívať stále. Lenže potom by stratili svoje čaro, však?
Bolí ma ruka, ktorá
sa navyše trasie od vzrušenia. Končím, už ma štípu aj oči, som vyčerpaná. Ozvem
sa čoskoro.
Teraz sa chlapec roztriasol trikrát silnejšie, než predtým.
Na ten deň si pamätal. Chcel jej zanechať čo najkrajšiu spomienku. Určite by
nebola z toho taká šťastná, keby vedela, čo sa stane. Chýbala mu. Presne
si ju vedel predstaviť ako to píše, zatiaľ čo sedí na parapetnej doske,
a občas pozrie cez otvorené okno do noci. Nohy má vyložené na písacom
stole, do očí jej padajú vlhké vlasy a ona si ich každú chvíľu odhŕňa.
Listoval trochu ďalej, cez vytrhané stránky, rozlúštiť iba
pár slov. Chýba, nechápem, nenávidím. Vedel si domyslieť, čo tam písala. Mnoho
slov boli iba rozmazané atramentové machule. So zúrivosťou denník odhodil do
kúta.
Nehneval sa na ňu, akoby mohol? Bol naštvaný sám na seba.
Prečo vôbec dopustil, aby odišli? Odišli, nezanechali nič, kvôli otcovi. Keby
sa niekto dozvedel, čo sa stalo, všetci by ich nenávideli. Preto zmizli.
Vytratili sa z pokojného mesta a ocitli sa v rušnom veľkomeste.
Tu stretol nových ľudí a pokúsil sa zabudnúť. No teraz sa mu to všetko
vrátilo.
Ako ju držal v náručí, keď boli hore do noci
a rozprávali sa. O budúcnosti, i minulosti. Ako ju utešoval, keď
mala zlé chvíľky, alebo ona jeho kvôli jeho rodičom.
Oči sa mu naplnili slzami. Aký bol len hlúpy, myslieť si, že
zabudnú obaja.
Zrazu začul zapukanie dlážky. Otočil sa a ona tam
stála. Bola to naozaj ona. Postavil sa, kolená však skoro neudržali jeho váhu.
„Ako...“ zachripel.
Pokrútila hlavou, a podišla k nemu bližšie. Zúfalo
k nej vystrel ruku, a dotkol sa jej prstov. Prudko ju k sebe
potiahol a zovrel v náručí. Tvár si zaboril do jej vlasov, tá vôňa sa
nezmenila. Citrusy a hrozno, presne ako si ju pamätal.
Na chvíľu sa od nej odtiahol a pozrel jej do očí.
„Myslíš, že to niekedy zvládneme?“
Prikývla. „Som si istá... pokiaľ je to správne. Musíš veriť..."
Mám napísané dva konce, takže keby niekto chcete ten depresívnejší, napíšte mi :D
Otázka na vás: nevadí, že ich nepíšem o 1D? Osobne je to pre mňa jednoduchšie, a myslím, že aj pre vás, pretože nemôžem vyhovieť všetkým naraz. Takže sa snažím nedávať tam ani mená, je to viacej také... také... otvorenejšie? neviem nájsť to správne slovo :D
A ešte že... ľúbim vás!! xx (ja NAJVIAC!)
Yay! <3 Nejako si sa rozbehla, počúvaj! :D :D Niežeby mi to vadilo, samozrejme. ;)
OdpovedaťOdstrániťJa by som si prečítala aj tragický koniec, ale neviem, čo by to s mojim momentálnym psychickým rozpoložením urobilo, so... :D :D Nebudem riskovať. :P Ale som si istá, že je to rovnako super ako táto varianta. :)
A čo sa týka toho, že nemáš inšpiráciu na NTT, je podľa mňa v pohodé! ;D To časom príde, a určite to bude skoro, so don´t worry. :P xx
chápem ťa :D každopádne ďakujem, dúfam, že to bude skoro :)x
OdstrániťDia duit! Trikrát hádaj po akom to je! :DD Nevieš? Okéj, po írsky :) Páči sa mi to, je to také.. veselé, celá ich reč je škriatkovská! Keď je zmienka o írsku, najprv sa mi vždy v mysli vynoria škriatkovia a až potom Nialler, je to už raz tak :) Moja kamarátka, zbláznená do Horana potom vždy trucuje, keď sa jej spýtam, ako sa majú dvojičky, ktoré čaká- respektíve škriatkovia :D Ďalšia to zaklincuje tým, že má malú Naomi, Wilconga, tri detičky v brušku a ďalšie na ceste :DD Možno to nie je vtipné, uznávam, len si užívam last chvíle, kým sa vydáš pariť prázdniny ku babke :) Jednodielovka je nádherná- aj keby si tu pridala nejaký článok v hebrejčine- naučím sa ju a tak si ho aj prečítam. Smrteľne. Vážne. ;) Som závislá na tvojich poviedkach a celkovo blogu :) Počuj... kedy sme si vlastne začali tykať, slečna psychologyčka? Ach jóó, jasnačka, to JA som začala :/ Som nenapraviteľne drzá, myslím to viac než really :D Zdraví ťa,
OdpovedaťOdstrániťukecaná, ubľabotaná(idem si zmeniť meno)
*Evush* :)xx
och, môžem ťa volať škriatok? :D to máš teda kamarátky, ešteže tá moja ani poriadne nevie, kde Írsko je :D teda, hádam vie, nie je až taká blbá :DD pozdravuj ich, že ich za to uznávam :DDD ďakujem :) tyy drzaňa, to ťa odnaučíme pekne krásne :D nemeň meno, ja viem že si :DD xxxx
OdstrániťJa! Ja ťa ľúbim viac, než si vôbec dokážeš predstaviť! ♥ no dobre, to zas nie, keďže tvoja predstavivosť sa ťahá až ku hviezdam...kde inde keď nie tam, by sa brali také skvelé nápady? jasné, že v tebe! :) proste úžasné! :) výtvory z tvojho pera (skôr z klávesnice :D) ma prinútia zamyslieť sa a odreagujem sa pri nich :) perfeción! :D ♥ ľúbim ťa... xx
OdpovedaťOdstrániť(teraz si to prečítaj ešte raz, a prídeš na to, že je to absolútna blbosť :D)
nie je to blboosť! :D ďakujem honeey♥
OdstrániťZlatooo..
OdpovedaťOdstrániťJe to úžasné :)
Som rada , že čítam konečne nejakú jednodielovku , ktorá nie je o 1D :)
Úplne úžasné :))
Mohla by si napísať aj nejakú poviedku , nie o 1D. Jaa by som sa potešila :D
Ale povedz mi , prečo , prečo vždy články pridávaš , keď ja som tak trošku v pripitom stave a nevládzem písať ani komentáre?! :D
Máš šťastie , že som si na teba ráno spomenula ! :D
Love yaaa ! :Dxxx
tak to by si bola asi jediná, ktorá by sa potešila poviedke bez 1D :D ale ver mi, už som nad tým uvažovala :D
Odstrániťsou sorry, ako mám vedieť, v akom si stave? :D nemáš piť! :DD
ďakujem, love yaaa too :)xx
bývam pri Šuranoch, len tak mimochodom :) ale chcela by som si u teba spraviť takú malú reklamu. Začínam s novou poviedkou na becausetheylive.blog.cz/ Bola by som rada, keby si ju prečítaš a zanecháš koment :)
OdpovedaťOdstrániť