Keď som prišla domov a ovalilo ma to teplo tu, skoro som odpadla :D Neznášam to, fuj, fuj. Jeden z dôvodov je, že pochody mojich mozgových buniek sú spomalené. Mám aj dôkaz, mala som všetko pekne vymyslené, potom som šla na chvíľu do záhrady za mamkou a keď som sa vrátila, vypadlo mi to. Normálne som zabudla, čo som chcela. Takže je to také o ničom.
Chcem zimuuu! Snowboard,sánky, sneh, kabáty a ktoviečo ešte! :( Preto som sa aj rozhodla, že mi písanie prvých častí vyhovuje práve v zime :D
Okay, never mind, enjoooy♥
Môj vyzváňací tón ma prebral zo spánku, a ja som
automaticky hmatala po vankúši, ktorý by som si pritlačila na tvár. Nenašla som
však nič a vtedy som si uvedomila, že som otočená opačne a polovica tela
mi visí z postele. Horko-ťažko som sa postavila a snažila sa zistiť,
kde mám mobil. Objavila som ho vo vrecku džínsov a zaregistrovala Clarino
číslo.
„Hmm?“ ozvala som sa ospalo.
„Dúfala som, že si hore, ale podľa tvojho hlasu súdim, že
nie.“
„Koľko je hodín?“
„Dvanásť.“
„Čože?!“ Tá informácia ma dokonale prebrala. Prstami som si
prehrabla vlasy a pozrela na skriptá. Ajaj.
„A o pol druhej sa, moja milá, stretávaš s Harrym.“
Shit. Shit. Shit. „Kde?“ zakvílila som zúfalo.
„Ty si sa do toho ani nepozrela?!“
„Pozrela ale, ale... už som zabudla.“
„Tak si to pekne naštuduj a aby si tam bola, lebo si ma
nepraj. Je to tvoja premiéra, hádam nič nepokazíš. Musím letieť, drž sa.“
Kým som stihla niečo povedať, zavesila. Povzdychla som si a natiahla
sa za šanónom, ktorý ležal na mojej posteli. Bolo tam napísané 14:30,
Westfield, korčuľovanie. Ani som sa neobťažovala prečítať si ďalšie informácie
o tom, vybehla som do kúpeľne. Mám na to asi pol hodinu, pretože kým sa
cez londýnsku premávku dostanem k nákupnému centru, ubehne aj hodina.
Čo najrýchlejšie som si umyla hlavu, potom sa zamotala do
uteráka a vyfénovala si vlasy. Zo šatníka som vybrala prvé tielko a sveter,
čo mi prišlo pod ruku a nejaké džínsy. Zatiaľ čo som si umývala zuby,
vlasy som si vypla do voľného drdola. Jednou rukou som stále držala zubnú kefku
a druhou sa mi podarilo namaľovať si oči bez toho, aby som si ich
vypichla.
Zletela som dolu schodmi a našla Tylera v obývačke
ležať dolu hlavou na gauči, pričom hral Call of Duty na playstatione. V kuchyni
som sa na hodinkách na mikrovlnke presvedčila, že stíham, zobrala z misky jablko
a prešla na chodbu. Natiahla som na seba hnedý kabát a obula si moju
elegantnejšiu verziu kanád. Zo skrinky som vzala kľúče od auta a ešte stihla
zakričať na Tylera: „Povedz rodičom, že neviem kedy sa vrátim.“
Vonku ma okamžite privítalo chladné novembrové počasie. Všade
bol jemný poprašok prvého snehu, čo už stihol napadať. Po ceste do garáže som
zanechala malé odtlačky, a z úst vydychovala obláčiky pary. V aute som
okamžite pustila kúrenie, ešte si zašnurovala topánky a zahryzla do jablka. Vycúvala som z príjazdovej
cesty s jablkom v ústach, a kým som vyrazila do ulíc, prehľadala som priečinok s cédečkami
a našla Coldplay.
Bubnovala som prstami po volante v rytme hudby, odhrýzala si z jablka a snažila
sa zabudnúť na to, čo ma čaká. Nebolo to však také jednoduché, čím bližšie som
bola pri Westfielde, tým viac som bola nervóznejšia. Nepokazím to, budem
improvizovať. Človek by povedal, že keď už som vystupovala pred tisíckami
divákov, takéto niečo musí byť pre mňa jednoduché, no opak je pravdou. Moje mizerné
skúsenosti s tým mi na sebavedomí nepridávali.
Keď som odparkovávala auto, bolo 14:32. Rýchlo som sa
predierala davmi ľudí, ktorí boli či už na bežných, alebo predvianočných
nákupoch, až k ľadovej ploche. Očami som hľadala známe kučery, no nakoniec
som vytočila jeho číslo. Zdvihol po treťom zazvonení, keď som sa pomaly od
nervozity púšťala do nechtov na druhej ruke.
„Harry?“
„Áno?“
„Kde si?“
„Stojím tam, kde sa požičiavajú korčule.“ Ledva som ho
začula cez ten všetok hluk, ale keď som sa pozrela približne jeho smerom, uvidela
som kučeravú hlavu vykúkajúcu z davu dievčat. Zrušila som ho a on sa
zmätene obzeral okolo seba s mobilom pri uchu, až ma napokon uvidel. Na
tvári sa mu objavil široký úsmev, ale vzápätí mi výhľad na neho zakryla nejaká
fanynka, ktorá ho objala. Kým dorozdával autogramy a objatia, stála som obďaleč
a pozorovala ho. Každú chvíľu sa pozrel mojím smerom, aby sa uistil, že
tam ešte som. Keď sa konečne pobral ku mne, nervozita, ktorá na chvíľu zmizla,
sa znovu objavila.
Čo mu mám povedať? A mám ho objať?
Inak viem, že som písala, že má ešte len sedemnásť, a teraz má auto, ale len predstierajme, okej? :D
Ľúúbim vás xx
ja som aj zabudla, koľko má rokov a že by nemala mať auto :D kráásna časť, najúžasnejšia! ľúúúúbim ťa, dokonalo píšeš :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem, ja viac :)♥
Odstrániťuff..toho je na dnes na mňa dosť! :D je to absolútne perfektné...teda, milujem také tie začiatky, kde ešte poriadne nepoznáme postavy, a nevieme, čo od nich očakávať :D a v sedemnástke už predsa môžeš šoférovať, však Styles tiež už v 17tich riadil auto...či? :D každopádne, nemôžem si odpustiť poznámku, že v istých pasážach mi to príde, ako keby to písala Nellie :D :D :D ber to ako kompliment! :D asi je to iba mojou crazzy náladou, takže sa to v nasledujúcom období určite zmení :) aaa... už by aj stačilo mojich kecov! :D ľúbim ťa!♥
OdpovedaťOdstrániťNellie? :O to ťažko, ona má svoj osobitný štýl, ale keď myslíš :D uisťujem ťa, že to píšem čisto len ja :D neviem, asi šoféroval :D ďakujem, ja viac ♥
OdstrániťV Anglicku môžu jazdiť od šešstnástich myslím,takže to je úplne v pohode :) Inak úžasné opäť :)
OdpovedaťOdstrániťokej, len som si nebola istá :) ďakujem ;)
OdstrániťDokonalé, parádne, skvelé...asi by som ešte dĺho písala pochvalné slová :) je to úplne že mňam!! :) chcem ďalšiu!! :) inak prepáč že sa ťa na to pýtam, ja dosť často zabúdam, ale ona je nejaká speváčka?? alebo herečka?? :D sorry, ja zabúdam :D love ya :*
OdpovedaťOdstrániťona je speváčka :D ďakujem, love ya too :-*
OdstrániťCha-cha-chá! :D KONEČNE (ale fakt že konečne! :D ) som sa dostala k čítaniu. :D
OdpovedaťOdstrániťMám na teba iba jedinú otázku...ako môžeš tak dokonalo písať?! Akože. :D Tie opisy, vety, nápad...No keby som to všetko chcela vymenovať, nedožijeme sa rána. :D Takže, "nechme to plavat." :D
Fakt super, teším sa na ďalšiu, wohohoo! ♥
tá otázka ti je zbytočná, pretože tak nepíšem :D ale akože ďakujem! :)
OdstrániťHellooou ;)) Počas čítania som si predstavovala, že som Will a malo to pozitívne následky= dostala som sa do atmosféry snehových vločiek, sexi snowbordistov, zlatých bíglov v tých rozkošných oblečkoch (veľmi ich nepreferujem, ale keď v nich vyzerajú ako živé plyšáky) a konečne som sa za obrazovkou počítača prestala potiť! :D Tvoje poviedky majú lepšie účinky, ako dve ventilátory, ktoré mám práve po ruke a spôsobili akurát to, že som si pohltala hrsť vlasov, keď mi ich odfúkli do úst :DD Práve sa cítim, ako mental, ty si moja psychologička a tu sa ti vyspovedávam- Okej, bez urášky!!! Nejako som si Vás obľúbila, slečna, mňa sa už ľahko nezbavíte :)))
OdpovedaťOdstrániťS5 k poviedke- Díky za spriemnenie nálady, zimu, chladnoo a Hazzu- ja rada pekných korčuliarov- občas to má aj následky, keď pri kukučkovaní narazím do mantinelu :/
P.S. Je to so mnou čoraz horšie, ale aj tak...
LOVE YA!xx
už zase mám na tvári ten retardovaný výraz, aký vyvolávajú len tvoje komentáre :DD tie bígle sú také ňu, asi ich zapojím do ďalšej časti! :D hovorím ti, kľudne sa vyspovedávaj do aleluja, rada diagnostikujem :DD aj ja som si obľúbila Vás, slečna nebezpečná! :))
Odstrániťkaždopádne som rada, že som pomohla a nemáš za čo :) LOVE YA MORE! xxx
Uff, perfektné! :) som zvedavá na ďalšiu časť.:) k tomu teplu, úplne s tebou súhlasím. Aj ja chcem zimu :D ale neverím ti, že si mala vymyslené niečo lepšie, lebo toto je dokonalé :* S Harrym budú skvelý "falošný" pár :D krásne <3
OdpovedaťOdstrániťmala veru! :D ďakujem!! :)♥
Odstrániť