song ;)
Do uší mi prenikol jemný zvuk dažďových kvapiek. Pootvorila
som oči a zahľadela sa na zarosené okno. Bolo niečo popoludní, ale obloha
bola tmavá, a v diaľke sa ozýval hrom. Nespala som ani dve hodiny. Zrak
som mala rozmazaný a každú chvíľu mnou prebehla triaška. Holé nohy som si
pritiahla k bruchu a skrútila sa do polohy embrya. Ak to bude takto
pokračovať, zomriem na vyčerpanie.
Opierala som sa čelom
o chladné zábradlie mostu a čerpala sily na návrat do auta. Bolo mi
zle od žalúdka, museli sme zastaviť pri krajnici a ja som čo najrýchlejšie
vybehla von.
Pomaly som uvoľnila
stisk na zábradlí a uprela pohľad smerom k autu. Zrazu som pred sebou
zbadala diaľkové svetlá obrovského nákladného auta. Ozval sa prudký náraz a naše
auto prerazilo zábradlie. Rútilo sa do rieky a mne začalo hučať v ušiach.
Ľudia zastavovali, počula som krik, ale nič nevnímala...
To bolo pred dvomi rokmi. Od smrti rodičov som sa
presťahovala k mojej najbližšej rodine a začala nový život. Čo
znamenalo, väčšinou byť zavretá v izbe.
Teraz som nespala asi dva dni v kuse a snažila sa
dokončiť posledné riadky v mojej knihe. Aké patetické, životný príbeh
rodičov zachytený na stránkach vo Worde.
Položila som chodidlá na chladnú drevenú dlážku a potichu
prešla do kuchyne. Do rýchlovarnej kanvice som napustila vodu a do šálky
si nasypala kávu. Pridala som tam trochu mlieka a následne hrnček uchopila
do skrehnutých prstov. Tentoraz som si namiesto mojej postele ľahla na gauč v obývačke
a striasla sa, keď sa mi chladný povrch dotkol pokožky.
Odpila som si z kávy a položila ju na konferenčný
stolík.
Nechcela som spať, ale neubránila som sa ťažkým viečkam. Následne
si pamätám dotyk prstov na mojom lýtku. Dom bol ponorený v tme a ja som
s ťažkosťami rozoznala jeho siluetu sediacu na zemi.
Ospalo som sa posadila a okamžite ma premkla panika, už
som mala dávno písať. Chcela som sa postaviť, no on ma zatlačil naspäť.
Prehodil cezo mňa deku a vlasy mi odhrnul z tváre. Na chvíľu som
pocítila jeho pery na mojich a potom sa znovu oddala spánku.
Keď som sa prebudila znovu na zvuky z kuchyne, na
hodinkách na televízii svietili štyri hodiny ráno. Pomaly sa začínalo
rozvidnievať, a ja som sa opatrne postavila.
Zamierila som do svojej izby a na stene nahmatala
vypínač. Rozsvietila som svetlo a zrak mi padol na stenu, kde pribudol
nejaký nápis.
Bolo to napísané čiernou fixkou a hneď ako som prečítala
tie slová, oči sa mi naplnili slzami.
Otočila som sa za seba, a on tam kľačal. V trasúcich
sa prstoch držal malú krabičku a mne z úst vyšiel slabý vzlyk. Vrhla
som sa naňho, obaja sme sa ocitli na zemi medzi dverami.
„Áno,“ zašepkala som. Pevne som si ovinula ruky okolo jeho
krku a moje pery našli tie jeho.
Rozhodla som sa, že ten nápis hneď zajtra obtiahnem farbou a nechám
si ho navždy. Znovu a znovu som si čítala tie slová, orámované obrovským
srdcom.
Will you
marry
me?
Je to proti školskému poriadku ležať čelom na lavici,
smokliť, fňukať a slziť cez dejepis? Prečo máme vlastne v maturitnom ročníku
dejepis? Počkať, ja z dejepisu maturujem. Na prianie mojej matky archeologičky. Pred pár mesiacmi som bola pevne rozhodnutá vzdorovať, povedať, že to
neurobím a hádať sa. Jeden deň, vlastne okamih všetky tieto moje pudy
odstránil. Teraz sekám dobrotu, a oni to nevidia. Ďalšie sople som zahnala
potiahnutím a zohla sa k taške so zámerom vytiahnuť si vreckovky. Nikto si ma
nevšímal ani profesorka. Možno si domysleli prečo kvílim a vyvádzam. V živote
by ma nenapadlo, že po planéte Zem chodia až také svine, schopné zdemolovať
pomníky neznámym ľuďom. Môj budík na piatu zazvonil, za šera som vstala, dala
sa do poriadku a šla na cintorín. Dnes sú to štyri mesiace po ich smrti. Strašidelný šum
vetra, vŕzganie starej brány, ticho, šero. To všetko ma desilo ale túto chvíľu
som si nechávala na ráno. Ešte kým pôjdem do školy pretože potom by som sa tam
nemohla zožierať sama. Boli by tam ľudia. Prežívať tie sekundy znova spolu s
hádkou, ktorú si deň čo deň vyčítam. Aj pre ňu nebežali za mnou, ostali sedieť
v aute a kamión ich zmietol z mosta, zo sveta. A keď som dorazila na miesto v
zadnejšej časti cintorína, myslela som, že sa mi sníva, že som sa zmýlila. Ale
keby ste si pospájali zdemolované, dolámané kusy kameňa vzniklo by vám Claire
a Filip. Moji rodičia. Tak som bežala sem, do školy.
"Ahoj. Máš voľné ?" Vyrušil ma ktosi z myšlienok. Rušiť ma keď plačem, to chce guráž.
"Mhm. Jasné, len... obávam sa, že moja spoločnosť ti nemusí byť zrovna
príjemná."
"Ale kdeže. Uvidíme, či s tým viem niečo robiť." S miernym úsmevom nad jeho snahami som pokrútila hlavou.
"Už som dokázal. Pozri, úsmev."
Vtedy zo mňa vyšiel aj mierny chichot, je milý. Do jeho úsmevu som sa zamilovala, a dostane ma zakaždým. Videla som ho aj v tejto chvíli, keď sme si stále na zemi pozerali do očí. Nič mu ho už z tváre nezmaže...
__________________________
Tieto riadky som písala ešte ráno, a absolútne sa mi nepáčia. Lenže keď už to mám, pridám to sem no nie? Ten druhý flashback ich stretnutia písala Maruš, za čo jej veľmi ďakujem :)
Opäť tam nie sú mená, takže si domyslite toho vášho :) V mojich predstavách sa objavoval my one and only Ben Bruce :)
Bolo to úplne o ničom, no takú predstavu som v hlave mala už dlhšie a musela som to napísať :D Takže z toho vznikla jedna úplne obyčajná jednodielkovka :) Keď som si to premietala pred spaním, rozhodne to bolo lepšie :D Never mind :)
absolútne sa ti nepáčia? úplne o ničom? nechcem vedieť význam slov v tvojom slovníku! :D (okrem slova 'normálny' :D) pretože toto čo ty hovoríš, je presný opak toho, čo to naozaj je! :) je to skvelé! ľúbim ťa xx :)
OdpovedaťOdstrániťtak mi priprav ty nejaký slovník, a budem sa podľa neho riadiť! :D ďakujem, ja viac:) xx
Odstrániťúplne obyčajná jednodielovka? Musím ťa sklamať.. žiadna tvoja poviedka, nič od tvojich prstov nie je obyčajné, máš talent určite aj na iné veci, ale písanie ti podľa mňa ide najlepšie :) Nazveme to umeleckou dušou? Maybe.. Som rada, že k tej babke ešte nejdeš- ja som to totiž úplne BLBO prečítala :D Ja som nepolepšiteľná directionerka a predstavovala som si tam Luího v pásikavom tričku, zo vším všudy :D úplne žeriem tvoje jednodielovky, páčia sa mi že FAKT najviac zo všetkých, ktoré si prečítam a tých je veru dosť ;) Neviem kde berieš nápady a ani to vedieť nechcem, niečo predsa musí ostať neprezradené, že? Teším sa na ďalšie tvoje výtvory fantázie a to veľmi :) ľúbim ťa a viac!! Nehádam sa.. ♥♥♥
OdpovedaťOdstrániťumelecká duša veru som :) ty moja directionerka, ďakujem :) ako som už vravela, radšej píšem jednodielovky, a nápady niekedy z bežného života, z pesničiek a tak :)
Odstrániťja NAJVIAC! ;)♥
;O Ja z nej naprosto nemôžem . Či veríš a či nie , je to zatiaľ to najlepšie čo som čítala . Myslím to vážne pretože tvoj talent sa nezaprie a FUH . Na tvoj blog som natrafila síce len teraz ale iste sa nájde čas aby som si prečítala všetko od teba . Už sa neviem dočať :)
OdpovedaťOdstrániť*dočkať
Odstrániťto naozaj? :O vážne ďakujem! :)
Odstrániťoch :') asi by som si už mala zvyknúť, že všetko, čo napíšeš ma hlboko zasiahne, a minimálne na polovicu dňa ma to zabední premýšľaním nad hlúposťami...milujem tvoje úniky z reality :) krásne napísané, fakt mám až zimomriavky :) Blog, ktorý píše Maruš mám už týždeň v záložkách, ale neviem sa prinútiť k čítaniu...po tomto ste ma zrejme konečne presvedčili :) ja len dúfam, že raz na nejakej konferencií nových spisovateľov budem môcť stáť vedľa vás a povedať "ich poviedky som čítala!" :) pure perfection! ♥
OdpovedaťOdstrániťĎakujeme krásne ;)) ...myslím, že poznáš Smalltowngirljs, Ajč Payne a asi aj poviedku Amy, who lives next to you ? z toho blogu, ktorú píše Kikuš :) úžasná osôbka, úžasne píše, a ten blog nie je len môj ale aj jej ;)) ...myslím, že ak raz nejaká konferencia bude tak budeš stát pri nás ako skvelá spisovateľka ;D
Odstrániťďakujem, ďakujem! :) súhlasím s Maruš, budeš stáť pri nás ako tá najlepšia spisovateľka :) a ja si budem od teba pýtať autogram! :D
OdstrániťNemám slov. Jediné, čo v tejto chvíli zo seba dokážem vysúkať, je, že je to úžasné. ♥ :)xx
OdpovedaťOdstrániťTvoje jednodielovky majú niečo, čo ma vždy prinúti prečítať si ich, aj keď na čítanie práve nemám chuť. Ale nikdy to neľutujem. :) A najviac sa mi páčia tie so smutným alebo tragickým koncom, lebo vtedy to má grády! :)
Btw: Áno, už som si stihla väčšinu tvojich jednodieloviek prečítať. :D ;)Napríklad taká I'll Never Forget You bola úžasná. :)
Ale stačilo už mojich kecov sprostých! :D Teším sa na ďalšiu časť z Never Too Late aj jednodielovky. ;)
aaa :) ďakujem moc! :) xxx
OdstrániťWooo :) krása :) strašne strašne originálne :D všetko čo napíšeš je! ;) viem, všetky baby ti to už napísali ale... Musím aj ja :D Nádherné, vždy ma svojím písaním dokážeš dostať do kolien :) dokonalé :* xx
OdpovedaťOdstrániťbože napíš mi čo chceš, mňa zaujímajú vaše názory! :) do každého komentára píš aj to isté, strašne ma to teší :) ďakujem :-**
Odstrániťhttp://best-story-1d-jb.blog.cz/rubrika/never-too-late o tomto asi nevieš že? je to tvoj príbeh...
OdpovedaťOdstrániťviem aj o tom, a nebudem sa zaťažovať tou adminkou :) pozri, ja som jej povolenie dala, hoci niektoré baby čo poznám, s ňou mali nejaké problémy.. aj tak si nemyslím, že to tam číta veľa ľudí ;) ale ďakujem za upozornenie :)
OdstrániťÚžasné...:O kedy bude tá druhá časť? :)
OdpovedaťOdstrániť