Just Ordinary People 16. 1/2

Ahojte kočky, no čo, ako? Ste radi, že sú už prázdniny? :) 

Ja mám u seba kamarátku (áno, už zase :D), ale neoslavujeme, akurát tak vysedávaním doma :D 

Dnes iba takáto kratšia, rozdelená na dve časti, ale zajtra už dám dlhšiu, sľubujem :)

V piatok večer som zazvonila na zvonček pri Zaynových dverách. Takmer okamžite sa otvorili a Zayn ma uvítal širokým úsmevom. Tašku som si z ruky prehodila na plece a objala ho.

„Ako škola?“ spýtal sa s úsmevom.

Prevrátila som oči a nechala sa uviesť dnu. „Dobre vieš ako. Hodnotenia máme, takže sa konečne za mnou zavrela školská brána. Kde sa mám zložiť?“ ukázala som na svoju tašku.

„Môžeš do mojej izby,“ povedal a hneď prešiel k bledým dverám po pravej strane. Otvoril a kývol rukou. Vošla som a on hneď za mnou. Kolená sa mi triasli, predsa len som bola u cudzích, no Zaynova prítomnosť ma upokojovala.

Jeho izba vyzerala obyčajne, tak chlapčensko-študentsky. Oproti dverám bola masívna posteľ s modrými návlečkami. Mal tam pracovný stôl s notebookom a vstavanú skriňu. Všade vládla dokonalá čistota a cítila som jemný zápach čistiaceho prostriedku. Tašku som položila k posteli a zvrtla sa, že pôjdem za Zaynom, no prekvapilo ma, že stál tesne za mnou.

Pritiahol si ma bližšie a za ucho mi zastrčil prameň vlasov. Náruživo sa prisal na moje pery. Jeho ruky začali blúdiť po mojom chrbte a spôsoboval mi zimomriavky. Ja som si ruku zaborila do jeho vlasov a bozky mu opätovala.

„Si hladná?“ spýtal sa mierne zadýchane, keď sme sa od seba odtrhli.

Ani som si to neuvedomila, až kým mi to nepripomenul. Prikývla som a nechala sa za ruku odviesť do kuchyne, kde ma posadil na pult.

„Pán Malik, vari ste sa pokúšali variť?“ začala som žartovným tónom. Zayn si medzitým nasadil chňapky, vybral z rúry nejaké misky a položil ich na kredenc. Lákavá vôňa prenikla až ku mne a brucho nahlas zaprotestovalo. „Slečna Adamsová, vari ste pochybovali o mojich schopnostiach,“ odpovedal vážne a prešiel ku mne. Ruky si položil na moje stehná a naklonil sa po bozk. Jemne som mu cmukla na nos a zoskočila.

Povzdychol si a rezignovane vzal misky k jedálenskému stolu. „Nech sa páči, zapekané cestoviny,“ oznámil slávnostným tónom a odhalil ich obsah.

„Mňáám!“ zvýskla som a hodila sa mu okolo krku. „Mám toho najdokonalejšieho priateľa na svete,“ zahľadela som sa mu do očí a tentoraz mu venovala bozk na pery.

Usadili sme sa a pustili sa do jedla. Viedli sme tichú konverzáciu, poväčšine o Joshuovi, až kým som toho nemala plné zuby.

„Keby si videl, aké úškrny na mňa včera pri večeri hádzal. To by netromfol ani pápež,“ zamrmlala som pri upratovaní riadu. Zayn zrazu natiahol točku, namieril ju na mňa celú ma ošpliechal.

„Zabijem ťa!“ skríkla som. Obďaleč som zbadala hrniec s vodou, v ktorom boli ešte špagety. Nenápadne som ho vzala a vyliala ho Zaynovi na hlavu. Z vlasov mu stekali potôčiky, pri nohách sa mu vytvorila malá mláčka. Vyprskla som do smiechu jednak nad tým, jednak nad jeho výrazom.

„No tak toto si nemala!“ povedal a prehodil si ma cez rameno. Prebehol so mnou do kúpeľne, kde ma zvalil do vane, skočil za mnou a pustil sprchu.

Po chvíľke bláznenia som ho stopla a vyhnala von s tým, že sa už rovno osprchujem. 

Ľúúbim ťa, ty krava :-*