nedeľa 24. júna 2012

Just Ordinary People 13.

A po dlhej dobe konečne JOP :) Enjooy♥





„Nie, nie, nie...“ mrmlala som si popod nos. „Kde dopekla mám tie kľúče?“ Prehrabávala som sa v taške, plnej zbytočností, ktoré by som mala niekedy vyhodiť, ale nemám na to nervy ani čas. Frustrovane som ju odhodila na dlážku a posadila sa na posteľ.
Niečo ma začalo tlačiť pod zadkom, tak som siahla dolu a nahmatala kľúče, s kopou príveskov, čo mi mama podonášala z ciest. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Niekedy neskutočne stresujem, a to ma vytáča.
Neviem, koľko som tam sedela a rozmýšľala nad vlastnou hlúposťou, ale po chvíli mi trklo, že som sa chcela obliecť a vyraziť za Zaynom k nemocnici.
Na šedé tričko som si hodila rifľovú bundu a okolo krku si omotala šatku. Do ruky vzala tašku pripravenú pre mamu, zbehla dolu schodmi a vkĺzla do otrhaných vansiek. Koľkokrát ich už mama chcela vyhodiť, ale ja som ich chránila telom aj dušou, boli moje najobľúbenejšie.
„Sakra, tie kľúče!“ spomenula som si vonku, Rýchlo som pre ne zašla a konečne mohla zamknúť. Zaynovu siluetu som zbadala už zďaleka. Chytila som ho za ruku a vlepila jemný bozk.
„Si nervózna?“ spýtal sa ma Zayn, keď som mu na nemocničnej chodbe asi po stý krát stlačila ruku. Potriasla som hlavou. „Nemala by som sa toto pýtať skôr ja teba?“
„Neboj, veď o nič nejde,“ pousmial sa, ale v očiach som mu zbadala náznak nervozity.
Vošla som do maminej izby a Zayn v tesnom závese za mnou. Mama unavene pootvorila oči, ale hneď sa jej rozžiarili, ako ma zbadala a potom s prekvapeným pohľadom spočinula na Zaynovi.
„Ahoj mami,“ usmiala som sa na ňu. Nevyzerala, že je jej zle, ale mierne skrivila tvár, keď sa pohmýrila, aby na nás lepšie videla. „Toto je Zayn, môj... priateľ,“ na chvíľu som sa zarazila. Áno, je to oficiálne.
„Teší ma,“ povedala mama rozospatým hlasom a natiahla k nemu ruku. „Aj mňa, rád Vás spoznávam,“ jemne jej rukou potriasol a následne si so mnou preplietol prsty.
Mama si nás spokojne premeriavala. „Ako sa máš?“ prelomila som ticho. „Ujde to, naozaj to nie je vážne.“
„Bol to Joshua, však?“ povedala som pevne a zahľadela sa mame do očí. „Čože? Ako ťa to mohlo napadnúť?“ zvýšila mama hlas, no zbadala som, ako kútikom oka zaletela pohľadom ku dverám. „N-neviem,“ zakoktala som. „On-on...“ nemohla som pokračovať, lebo sa mi do očí nahrnuli slzy. Zayn ma upokojujúco hladil po dlani. „Spadla som,“ vyhlásila mama.
„Ale on nie je taký, ako si myslíš mami!“ zvýšila som hlas aj ja. Zayn po celý čas mlčal.
„Áno? Tak mi povedz, aký je? Myslím, že sa mi nemáš čo starať do vzťahov!“ prudko zaútočila.
Iba som na ňu civela, absolútne som nechápala, čo tým naznačuje a či niečo skrýva. Chcela sa posadiť, ale vzápätí ju prehlo a tvrdo sa zvalila naspäť do vankúšov. Zúfalo som k nej vystrela ruku, ale nakoniec ju zovrela v päsť a pritiahla si ju k hrudi.
„Myslím, že už by ste mali ísť,“ lapala po dychu a držala sa za obväzy, ktoré jej vykúkali spod nočnej košele. Tašku som jej bez slova hodila k posteli a vytiahla Zayna von.
Niekoľkokrát sa snažil niečo povedať, ale vždy len bez slova pokrútil hlavou a zatvoril ústa. Nepotrebovala som jeho ľútosť, zúrivo som kráčala vpred, práve zúrivosť ma poháňala.
Nakoniec mnou myklo, keď Zayn zastal a potiahol ma za ruku. Otočila som sa k nemu s otázkou v očiach.
„Ehm... teraz asi nie je najvhodnejší nápad navrhnúť, aby si sa zoznámila pre zmenu ty s mojou rodinou,“ uprel pohľad do zeme a hral sa mi s prstami.
Zahľadela som sa na naše ruky a potichu premýšľala. Chcem ich spoznať, to áno. Lenže mama ma neskutočne vytočila, vôbec som nechápala jej rekciu. Asi by som na nich neurobila najlepší dojem.
„Ne... ja neviem,“ povzdychla som si.
„Necháme to na neskôr,“ usmial sa a pritiahol si ma bližšie.

A skoro by som bola zabudla... Spolu s mojou kamarátkou, písala som o nej minule - sme sa rozhodli, že napíšeme poviedku :) Nebude to o 1D, pretože skrátka je to otrepané :) Neviem kedy tu začne pribúdať, a že či vôbec, všetko to musíme premyslieť ;) Ale opísala by som to ako Maruš, že to bude drzé a šarmantné :) 

8 komentárov:

  1. jóóóój ja ich ták veľmi ľúbim, jakí sú spolu skvelí, len tá jej mama :/ a samozrejme Joshua! však s ním rýchlo skoncuješ? akokoľvek, ale ak nevieš, ja mám pár návrhov... :D (zraziť autom, vlakom, zastreliť, utopiť, autonehoda... vyber si alebo vymysli niečo, len nech táhne ke všem čertúm a dá im pokoj) ale na zoznámenie so Zaynovou rodinou sa teším (aj na Joshuov pohreb) skvelá časť, najkrajšia, úžasne píšeš, ľúúúbim ťa :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aa, vieš dobre, že by som to urobila ešte radšej ako ty, ale no.. potom žadna zápletka by nebola a to by bolo o ničom :D ;) ďakujeeem :) ale aj tak ťa ľúbim viaac :-*

      Odstrániť
  2. Je to nádherné a súhlasím s Kikuš :DD Oj, na tú novú poviedku sa už neviem dočkať.... :-*

    *Evush*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kááááááč :) ja som ták rada že mám tak dokonalú najlepšiu kamošku :-* pííšeš tak skvelo (nie lepšie ako ja to je jasné) to všetci vieme :D :-* zase ako vždy si to napisala skvelo :) dokonalo úžastne :) pokračuj :) raz vydáme spolu knihu muhahaaa :D :-* ♥ Love you so much my BENISKO! (BEN ty trolt):-* ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. samozrejme, nikto nepíše ako moja legendárna Krištofka :)) ďakujem, ty hank... píp :D vydáme, tomu pridaj :) i love you moore my DANNYISKO :D :-*** ♥♥

      Odstrániť
  4. Baby verte mi...nikto sa na tú našu novú poviedku/knihu neteší viac jak ja !! ;D <3 asi aj preto, že je pre mňa česť písať s niekým, kto píše tak dokonale ;D potom čo čítam tvoje diela mi veľmi klesá sebavedomie !! :( :DD je to krásne toto tu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Maruša netrep :D aj ty píšeš úžasne krávo :) a ďakujem:)

      Odstrániť