Dnes takto skôr, kvôli tomu, že poobede ideme k babke a vrátime sa až večer :) Enjooy♥
Okamžite som si napchala veci do tašky a prehodila si
ju cez plece. „Lisa, musím ísť, mama je v nemocnici,“ oznámila som jej
roztraseným hlasom. Srdce mi búšilo ostošesť, mala som o ňu strach. Čo keď
jej niečo spravil? Liz ma rýchlo objala a postrčila ku dverám.
Vybehla som zo školy na ulicu a vydala sa smerom k nemocnici.
So sklonenou hlavou som počítala moje kroky a sústreďovala sa na
pravidelné dýchanie. Hlavne na to nemysli, hlavne na to nemysli. Zrazu sa
zotmelo ako v podvečer a na plece mi dopadla ťažká kvapka. Pozrela som na
oblohu. Na mesto sa hnali ťažké čierne mraky, a to neveštilo nič dobré.
„No to snáď nie,“ zamrmlala som si popod nos, keď som začula
vzdialené hrmenie. Vyzeralo to, že prichádza veľká búrka. Na hlavu som si
nasadila kapucňu a zrýchlila krok. O chvíľu sa poriadne rozpršalo.
Dážď mi cícerkom stekal pod mikinu, ale to bolo jedno, pretože som premokla
úplne celá. Tenisky vydávali čvachtavé zvuky po každom mojom kroku, a ja som
sa otriasala od zimy. Rukami som si objala ramená, a snažila sa potlačiť
triašku. Každú chvíľu som kútikom oka postrehla zablysnutie a potom mi uši
dráždil ohlušujúci hrmot.Hustý dážď plieskal všade, na ceste vytváral mláky. Nedovidela
som veľmi ďaleko, hoci bol len čas obeda. Zazrela som tlmené svetlá nejakého
auta, ktoré vzápätí prešlo okolo mňa a ošpliechalo ma, akoby nie som už
dosť mokrá.
Konečne som zbadala osvetlenú budovu nemocnice. Prešla som
posuvnými dverami na fotobunku a rozhliadala sa. Pri nohách sa mi tvorila
mláčka, odvšadiaľ mi odkvapkávala voda. Zrazu sa od steny odlepila postava a prešla
ku mne. Uvedomila som si, že je to Joshua.
„Konečne,“ povedal chladne. „Ja pracujem, sadni si tam a
čakaj na správy.“
„Počkaj! Ale čo je s mamou?“ skríkla som naňho a chytila ho za ruku. Vytrhol sa mi a poobzeral sa dookola. Nebolo tam živej duše.
„Počkaj! Ale čo je s mamou?“ skríkla som naňho a chytila ho za ruku. Vytrhol sa mi a poobzeral sa dookola. Nebolo tam živej duše.
Schmatol ma za líca a stlačil ich. „Bude v poriadku,
rozumieš? “ Naklonil sa ku mne tak blízko, až som cítila jeho odporný dych na
koži. Pootočila som hlavu a snažila sa mu vykrútiť. Odsotil ma od seba a vybehol
von do dažďa.
Chytila som sa za líca. Hm, takže nie len keď je opitý. Možno
vtedy sa to stupňuje, ale aj tak je to idiot.
Sťažka som dosadla na šedú plastovú stoličku, mokrú tašku
hodila na zem. Lakťami som sa oprela o kolená a tvár si zložila do
dlaní. Chvíľu som tak zostala a nechala voľný prúd mojim myšlienkam. Nesústreďovala
som sa na nič konkrétne, hlavne nie na to, že ani teplý vzduch nedokáže
zabrániť tomu, aby som mrzla.
Prstom som si prešla popod oko, aby som zistila, či náhodou
nie som rozmazaná. Vydýchla som si, žiadne čierne šmuhy. V duchu som ďakovala
všetkým svätým za to, že existuje vodeodolná maskara.
Vlhké veci sa mi nepríjemne lepili na kožu, a už aj tu
som pod sebou mala mláčku. Špičkou tenisky som na linoleum vodou kreslila
kruhy.
Dlaňami som si podoprela bradu a sledovala dianie
okolo. Odohrávalo sa tu veľa príbehov. Starček na vozíčku, ktorý možno už ani
neuvidí svoju rodinu, alebo žiadnu nemá. Dievčatko so sadrou na ruke, pevne
zvierajúce matkinu ruku. Doktor s ustarosteným výrazom na tvári.
Každý na pleciach nesie nejaké bremeno. Povzdychla som si a nervózne
podupkávala nohou. Ako je možné, že ešte stále neviem čo je s mamou?
Zrazu ma niekto poklopal po pleci. Pozrela som hore.
„Zayn,“ vydýchla som a pritúlila sa k nemu. Moje veci mu urobili mokré fľaky všade, ale nevšímal si to. Objal ma rukou okolo pása, pobozkal do vlhkých vlasov, potom mi nadvihol bradu a prisal sa na moje pery. Položila som si hlavu na jeho hruď a chvíľu počúvala
tlkot jeho srdca. No niečo mi nehralo.
„Ako si vedel, kde som?“ zamračila som sa naňho. Uhol pohľadom.
„Lisa mi písala,“ zamrmlal skoro nepočuteľne. Neveriacky som
zdvihla obočie. Čože?!
zasa sa idem opakovať, je to nádherné :) krásne píšeš :D a nemohlo by toho Joshuu cestou z nemocnice zraziť auto?? prosííím (psie očká) alebo rovno autobus (alebo traktor!(hocičo vééľmi ťažké, čo by už nerozchodil) :D som zlá, viem, ale on je horší(možno) a ako sa Lisa dostala k Zaynovmu číslu?? to mi je záhada :) a tá jej mama, musíš ma takto napínať, však?? :) dokonalé ♥
OdpovedaťOdstrániťvieš ako mohlo, ale ešte ho budem potrebovať :DD (preboha, niéé, nebi ma! :D)
Odstrániťuvidíííš! :) bez toho napínania by to nebolo ono!:) ďakujem:Pxxx
nejdem ťa biť, neboj sa, na to ťa mám príliš rada :) a toto čo si napísala, "trošku" sa bojím... jaj, pomóóóóóóc !!!!
OdstrániťJe to neskutočne pekne :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem:))
Odstrániťdokonaléé!! skveléé!!! ja nemám slov!! bože,s tou mamou nás pekne napínáš...rýchlo ďalšiu:)
OdpovedaťOdstrániťEli:)
ďakujem:))
Odstrániťkchh, čo Zayn a Lisa?.. kchh! :D mám nový zvuk :D ale inak perfect ;) a ten Joshua.. well.. nejdem byť trápnou, ale skap! :D ľuff yu ;) xx
OdpovedaťOdstrániťkrásny zvuk :D jooj, aj ja by som bola najradšej, keby skapal, ale nedá sa to :D ďakujem, ľuff yu too:D xx
Odstrániť