Nejdem sem písať dlhé predslovy, škola zatiaľ v pohode, prázdniny mi chýbajú a taak :) enjoy♥
Will
Zobudila som sa ležiac na bruchu, zatiaľ čo mi jedna ruka
visela z postele. Potichu som si povzdychla a nadvihla sa na lakte. Hlavu
som si zložila do dlaní, prstami si jemne prečesala vlasy, čo mi spadli do
tváre. Spánok odo mňa rýchlo odišiel. Na nočnom stolíku som sa snažila nahmatať
pohár vody, ale zistila som, že tam nebol ani len stolík.
Potom mi pomaly dochádzalo, kde som. Spod vankúša som
vytiahla mobil, skontrolovala čas a potom si ním posvietila na izbu. Napravo
odo mňa bolo okno so zastretými závesmi, ale spod nich presvitalo svetlo
mesiaca. Pod ním bol položený môj otvorený rozhádzaný kufor, oproti stála
jednoduchá komoda so zásuvkami.
Vyhrabala som sa z prikrývok s kvetinovým vzorom,
opatrne sa posadila do tureckého sedu a nechala mobil zhasnúť.
Stretnutie s Harryho sestrou a mamou dopadlo rozhodne
lepšie, ako som očakávala. Obe sú veľmi milé, a je vidieť, aké dobré
vzťahy medzi nimi panujú. Úprimne som cítila lepšiu atmosféru než doma. Po
večeri sme chvíľu sedeli v obývačke, ale bola som priveľmi unavená, tak ma
Harry poslal spať. On zostal ešte s nimi a rozprával sa.
A tak som sedela na posteli a pokúšala sa
predstaviť, ako ma asi videli ony dve. Snažila som sa čo najviac, aby som
nevyzerala zúfalá, alebo nejaká vystrašená, no občas sa mi na pár chvíľ
podarilo všetko zablokovať a znovu som sa ocitla vo svojom svete.
Hrubé steny čo som okolo seba vybudovala, aby som sa obrnila
pred všetkými sa však pomaly, ale isto začali rozpadávať.
Bola som naozaj smädná, tak som vzala mobil a prešla ku
dverám. Opatrne som otočila guľatou kľučkou a s pomocou mobilu zamierila
dolu schodmi do kuchyne. Tu nebolo zastreté, takže mesiac v splne osvetľoval
väčšinu priestoru.
Pohľadala som pohár a napustila si doňho ľadovú vodu. Dva
poháre som vypila po pár glgoch, potom som si nabrala tretí a oprela sa o linku.
Jemne som odchlipkávala, zatiaľ čo som sa hrala so strieborným náramkom na
ruke. Harry mi ho dal ako druhý vianočný darček. Ja som bola naozaj bezradná vo
výbere toho, čo mu dať, ale nakoniec som mu kúpila prívesok na retiazku, čo
nosil na krku.
Dopila som vodu, ale oči som mala stále doširoka otvorené,
spánok ma obchádzal. Preto som vyšla hore schodmi, nie však do izby v ktorej
som spala, ale do tej vedľa.
Potichu som otvorila dvere, zatvorila ich za sebou a po
špičkách prešla k Harryho posteli. Vznášala sa tam taká typická
chlapčenská vôňa, samozrejme, nesmela chýbať jeho obľúbená vanilka. Jemne som
ho potriasla za plece a trikrát zopakovala jeho meno, kým sa konečne
prebral.
„Will... čo tu robíš?“ šepol.
„Prepáč... nemôžem spať.“
„Poď sem,“ zamrmlal a pri slabom svetle som videla, ako
sa posunul. Vkĺzla som pod jeho prikrývku a zhlboka sa nadýchla jeho vône,
ktorá bola koncentrovaná okolo. Privinul si ma a ja som si hlavu položila
na jeho plece. Keď sa moje studené nohy dotkli tých jeho, slabo sa zatriasol a potom
nám ich nejako preplietol. Vzal moje dlane do svojich a pošúchal ich.
„Bože, si celá studená.“
„Prepáč.“
Počula som, ako si povzdychol a potom ma pobozkal na
čelo. „Zaspievaš mi?“ poprosila som ho skoro nepočuteľne. Prevalil sa tak, že
ležal na boku a ja som sa pohla tiež. Položila som ruky na jeho horúcu hruď
a uvedomila si, že na sebe nemá tričko. Kreslila som mu tam malé krúžky,
zatiaľ čo jeho pery udávali tiché tóny piesne. Nepoznala som ju, no
predpokladala som, že to bude jedna z ich albumu.
„...I’ll
find the words to say... before you leave me today...“ Keď dospieval,
oči sa mi pomaly zatvárali. Pritisla som sa bližšie k nemu a pocítila
jeho dych na mojej tvári. Automaticky som sa nahla, až pokým sa jeho pery
neobtreli o moje. Tento jemný dotyk spôsobil, že som sa celá roztriasla.
Na chvíľu sa odtiahol a potom ma znovu pobozkal, tento raz náruživejšie. Dych
sa mi mimovoľne zrýchlil, tak isto ako aj tep. Položil ruku na moje brucho a vyhrnul
mi tričko, nahmatal vypuklú jazvu a jemne po nej prešiel prstom. „Je mi to
ľúto... všetko.“
Jeho slová ku mne doliehali z diaľky, pomaly som
upadala do spánkovej apatie. V takomto stave som väčšinou hovorila slová,
ktoré som ani vysloviť nechcela, a pravdaže, aj teraz mi mimovoľne vykĺzli
z úst.
„Mám ťa rada, Harry,“ mrmlala som a pocítila, ako ma
hladká po vlasoch. „Aj ja teba...“ Bola jeho odpoveď, potom som už definitívne vzdala
pokus udržať sa hore a zatvorila viečka.
je to neuveriteľné :)! až mráz mi po chrbte prechádzal je to neskutočné :) nádherne píšeš :)
OdpovedaťOdstrániťAaa konečne nová časť! :D je ùplne super dokonalá :) nenormálne sa mi páči tvoj štýl písania, či už jednorazoviek alebo Never.too late, nádherna :) <3 už sa nemôžem dočkať ďalšej :) s pozdravom Nell :)
OdpovedaťOdstrániťKača chcem ďalej :D ďakujem :D
OdpovedaťOdstrániťďakujeem! :)
OdpovedaťOdstrániťbudem sa snažiť, keď sa bude dať Kaja :D
nádhera...neviem ako inak to vyjadriť slovami <3 <3 :) krása, teším sa na ďalšiu skvelú časť:)
OdpovedaťOdstrániťJe to nadherne ani neviem ako to mam opisat slovami proste waw :)
OdpovedaťOdstrániťnaozaj krasne napisane :D
OdpovedaťOdstrániťJa už fakt ani neviem, čo písať. :D Super. ♥
OdpovedaťOdstrániť-Aďka
ja viem že som sa už dlho neozvala, nekomentovala, a ani nepísala...ale táto časť ma napokon donútila zanechať stopu...fakt je to inšpirujúce, dokonca až natoľko, že možno sama napíšem ďalšiu časť...btw, nechcem uraziť ani nahnevať, len potraty sa robia asi...trošku inak než si predstavuješ...nevadí, je to super, fakt veľmi dobré! :)
OdpovedaťOdstrániťzlatučkééé su spolu :) pekne píšeš
OdpovedaťOdstrániť