Never Too Late 19.

Celý deň mi je zima. Už mám na sebe dve mikiny a stále sa trasiem -.- Dúfam, že som neochorelaa.

Včera za mnou prišla moja spolužiačka, a že: "Kača, mám na teba vážnu otázku." Pozerám, že čo? A ona: "Will a Harry budú spolu, že?" Tak som sa len zasmiala a pravidelne ju musím uisťovať, že bude happyend :D aj keď... ak chytím depresívnu náladu, neviem, ako to dopadne. Maruš našla na takú náladu výhovorku. Predtým to bola "morálka" a teraz to je "puberta" :D 

Poviem vám, nič príjemné ak vám taká pubertálna Maruš celú prestávku hučí do ucha :D ale veď aj tak ťa ľúbim špiristka :-*

enjoy♥

Najkrajšie veci v živote sa nedajú vidieť. Musíme ich cítiť srdcom. Ľudia väčšinu života ľutujú niečo, čo nepovedali, ako to čo povedali. Mne sa to všetko hromadilo niekde vo vnútri a už som nenašla žiadny iný spôsob ako ich vyjadriť. Preto som stála v prudkom daždi, premoknutá do nitky. Sneh sa pomaly začínal topiť, ľadové potôčiky mi presakovali cez tenké tenisky. Ale nevšímala som si ani to, že sa mi telo nekontrolovateľne triaslo a drkotali mi zuby. Tieto kvapky zo mňa zmývali všetko, čo som zažila. Nastavovala som tvár k oblohe, točila sa v kruhoch.

Únava zo mňa opadla rovnako rýchlo, ako prišla, z pier mi nezchádzal úsmev. Hlavu som mala absolútne prázdnu a cítila som sa najlepšie za posledných pár týždňov. Okolo pása som pocítila silné ruky, čo ma donútilo zastaviť a zamotala sa mi hlava. Všetko mi pripadalo ako vo sne, len nejaké vzdialené odozvy vonkajšieho sveta. Odhrnula som si z tváre mokré vlasy a pozrela na premočeného Harryho.

„Will, vráť sa späť do auta,“ povedal potichu.

To ma prinútilo zamračiť sa. Pokrútila som hlavou a snažila sa vymaniť z jeho objatia. Dážď už nešľahal tak prudko, ale pršalo stále. Okolité zvuky sa vytratili. Keď som zízala do Harryho očí, doslova mi mohol vidieť až na dno duše. V tej chvíli som sa cítila naozaj zraniteľne. Len malé dievča v náručí chlapca, pri ktorom si už nebola istá ničím.

„Ešte sa na mňa hneváš?“ spýtal sa ma, a ja som zatla zuby. Obaja sme sa triasli od zimy, prerušila som náš očný kontakt a pozrela dolu.

„Nie.“

„Si si istá?“

„Ja som nikdy nebola nahnevaná... teda možno spočiatku, ale inak nie.“

„A čo si bola?“

„Zranená,“ šepla som skoro nepočuteľne. „A ty to dobre vieš.“

Na to už nič nepovedal, len si ma pritiahol pevnejšie a ja som si zaborila tvár do jeho hrude. Chcela som sa odtiahnuť, ale namiesto toho ho zovrela okolo pása.

__

Sledovala som, ako Harry dáva do čaju cukor, keď zrazu do kuchyne vošiel Louis. Nadšene som sa odlepila od kredenca a silno ho objala. „Louii, dlho sme sa nevideli,“ zachripela som hlasom storočného fajčiara a zaškerila sa naňho.

Mojim hlasivkám ani náhodou nepomohlo, že som nachladla v tom studenom daždi.

„Ako sa máš, krpec?“ spýtal sa ma a ja som odstúpila a zamračila sa naňho. Zasmial sa a zrazu som si všimla, že za ním do kuchyne váhavo vstúpilo nejaké dievča. Mala dlhé vlnité vlasy a bola naozaj krásna. Už len státie s ňou v jednej miestnosti mi uberalo na sebavedomí. V Harryho teplákoch a veľkej mikine, s vlhkými vlasmi som si pripadala ako škaredé káčatko.

„Will, toto je Eleanor, moja priateľka,“ predstavil nás Louis. Usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala. „Ahoj,“ vystrela ku mne ruku, no ja som ju namiesto toho objala.

Za chrbtom sa mi objavil Harry a vložil do studenej ruky čaj. Keď Louis vzal Eleanor okolo pása a pobozkal ju na líce, pichol ma osteň žiarlivosti. Nevedela som ani prečo, závidela som im. „My pôjdeme do izby,“ povedal a zmizli vo dverách.

Povzdychla som si a prešla ku gauču. Stále som sa triasla, prehodila som cez seba zelenú deku a šálku zovrela oboma rukami. Harry si sadol vedľa mňa, úkosom som naňho pozrela. Louis s Eleanor sú spolu, naozaj. Žiadne predstieranie. Čo som vlastne ja s Harrym? Nevedela som, čo si mám myslieť. A hlavne nie po tom, čo urobil.

Zúfalo som sa zahľadela na čiernu obrazovku a mimovoľne si odpila z čaju, čo mi popálilo jazyk. Aj ruky som už mala horúce, šálku som položila na stolík, kolená si pritiahla k hrudi a objala si ich.

Harry sa natiahol po ovládač, a keď už bežal nejaký náhodný kanál, prehodil ruku okolo mojich pliec. Striasla som ju, roztvorila deku a nechala ho k sebe pritisnúť. Chúlili sme sa tam, a Harrymu po chvíli začali klipkať oči. Ja som ani poriadne nevnímala televíziu, moja hlava už dávno nebola prázdna ako v daždi. Vyčerpaná prúdom myšlienok som sa oprela o Harryho a zatvorila oči.